Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slovenská poézia po roku 1945

27. SLOVENSKÁ POÉZIA PO ROKU 1945:

-počas vojny sa slov. lit. nerozvíjala, viacerí spis. boli väznení, na úteku, žili v ústraní
-slovenská poézia po 1945 sa delí na 5 období:

I. poézia v rokoch 1945-1948:
-po vojne vychádzajú diela DAVistov
-ozýva sa „ básnická generácia 1944“- najmladšia umelecká generácia
-najlepšie básne napísali počas SNP, po vojne sa táto generácia umelecky nerozvinula; niekt. vo vojne padli, iní sa odmlčali
-opäť sa ozývajú nadrealisti (Bunčák, Fabry)
-v prvej polovici 50. rokov bol nadrealizmus vyhlásený za protipokrokový smer, preto nadrealisti prestali experimentovať
-starší autori opäť vstupujú do lit., tvorili aj pred vojnou (Jesenský, Smrek)
-pomerne silné zoskupenie tvorila katolícka moderna

II. poézia v rokoch 1948-1956:
-oslávilo sa umelecké majstrovstvo, vzniká schématická literatúra
-témy sú konkrétne, píše sa o združstevňovaní
-socialistický realizmus sa stáva hl. umeleckou metódou
-básnici, kt. sa umelecky nechceli prispôsobiť prestali tvoriť alebo emigrovali (Dilong)
-Smrek s Lukáčom sa museli načas odmlčať, lebo nechceli zmeniť svoju duchovnú orientáciu
-Laco Novomeský a DAVisti boli uväznení ako buržoázny nacionalisti (Klementisa popravili)
-1956 sa na druhom zjazde spisovateľov odhalili nedostatky schématizmu
-lit. sa múže orientovať (po kritike kultu osobnosti) na európske smery
-dielo nemá mať len zložku výchovnú ale aj umeleckú

III. poézia v rokoch 1956-1968:
-boli rehabilitovaní DAVisti
-vychádzajú dovtedy zakázané diela
-v 60 rokoch niekt. spisovatelia opúšťajú ideové východiská socialistickej literatúry, experimentujú, používajú moderné umelecké postupy (napr. existencionalizmus)
-za rozhodujúci podnet pre rozvoj poézie treba považovať zbierky Milana Rúfusa- Až dozrieme a Miroslava Válka- Dotyky
-v 1958 vystúpila v časopise Mladá tvorba tzv. trnavská skupina- konkretisti
-považovali sa za druhú vlnu nadrealizmu
-prišli s novým tvorivým programom, odmietali konvenčnosť, zdôrazňovali právo na experiment, dôraz kládli na metaforu
-hlásili sa k európskej avantgarde
-objektom básne sa neraz stával samotný jazyk
-hovorí sa im aj senzualisti (Ľubomír Feldek, Ján Stacho)
-v Mladej tvorbe sa vytvorila aj skupina osamelí bežci, kt. odmietali hodnoty Andreja Plávku
-omietali zasahovanie ideológie do lit.
-prezentovali novú poetiku, viacvýznamovosť
-poéziu chápali ako ničím nehatené sebavyjadrovanie (Peter Repka)
-pre druhú pol. 60 rokov je charakteristické politické uvoľnenie, kt. predznamenalo pražskú jar
-s tým súvisia väčšie možnosti slobodného rozvoja kultúry

IV. poézia v rokoch 1969-1989:
-nastáva obdobie normalizácie, komunistická moc opäť výrazne zasahuje do umenia
-niekt. spisovatelia nesmeli publikovať
-v 70. rokoch sa niekt. aj mladí autori prispôsobili požiadavke tzv. angažovanosti a svojou poéziou sa hlásili k myšlienke socializmu
-v 2. pol. 80. rokov sa však už objavuje aj spoločenská kritika a revolta

V: poézia od roku 1989:
-opäť uvoľnenie, nadväznosť na európske smery
-slobodný rozvoj koltúry a lit.
-mnohí autori sa vracajú do lit.


Ján Kostra (1910-1975)

-narodil sa v dedine Turčianska Štiavnička
-od 1956 sa venoval lit. činnosti
-verše začal písať ešte počas štúdií na gymnáziu
-debutoval zbierkou Hniezda:
-ide o obranu reality, skutočnosti
-tušil, že ide vojna a preto si chce zachovať hodnoty, kt. mu poskytovala láska, spomienky na detstvo, na rodný kraj, prírodu a krásu ľudského tela
-snažil sa, aby jeho verše pôsobili na zmysli čitateľa
-spomína na detstvo a prvú učiteľku

zbierka Moja rodná:

-báseň Moja rodná- návrat do rodného kraja
-istotu opäť nachádza v domove
-rodný kraj charakterizuje slovami : „verná rodná hruda kamenistá, pás poľa zemiakového, je pokorný ovsík chudoby“
-zdôrazňuje nepoškvrnenosť, neskazenosť rodného kraja
-motív návratu domov má i Krasko- Otcova roľa
-báseň Demobilizácia: slovník je jednoduchý
-pesimistická báseň

-cez vojnu vyšli zbierky Ozubený čas; Puknutá váza; Všetko je dobré tak; Presila smútku
-sú pesimistické, prikláňa sa k symbolizmu


-básnická skladba zo začiatku tvorby Ave Eva:
-1943; buď pozdravena žena
-ľúbostné vyznanie básnika k žene; oslavuje ženu ako nositeľku života
-patrí medzi najkrajšie diela našej ľúbostnej lyriky
-39 8-veršových strof
-erotický nádych
-muž môže z nešťastnej lásky spáchať samovraždu, žena mu ale môže byť aj inšpiráciou
-žena pomáha mužovi prekonať problémy, starosti

-po roku 1948 sa charakter Kostrovej tvorby mení pd vplyvom socialistického realizmu
-básnická skladba Na Stalina
-zbierka Javorový list vytvoril tzv. návratové básne, kt. predstavujú lyrické príbehy
-báseň Môj rodný dom:
-kaštiel bol predtým nedostupný pre ľud, po nástupe socializmu je prístupný všetkým
-obraz otca

-po odsúdení kultu osobnosti nadväzuje na tvorbu zpred roku 1948
-píše viac prírodnej a intímnej lyriky než občianskej
-zbierka báseň, dielo tvoje:
-báseň Krídla:
„nuž vyčítajú mnohí básnikovi,
že letiac vzlety chabo rozvíja,
že slávu doby nevysloví,
že nestojí už prví v líniách“
-zb. Každý deň


Pavol Horov

-sympatizoval s nadrealizmom, nebol členom žiadnej skupiny
-viac ako o svojich problémoch a skutkoch písal o problémoch doby
-častou témou je vojna

-zbierka Nioba matka naša (1942)
-zachytil 1. svetovú vojnu, spomína na otca, kt. v nej padol
-bojí sa otca, matka je pre neho útočiskom
-v zb. je Nioba symbol matky a života, kt. tvorí protiklad k silám smrti
-pre básnika sú útočiskom pred vojnou hodnoty spojené s matkou, detstvom a rodným krajom

-zb. Defilé:
-báseň Panta rei
-noc predstavuje zlo, vojnu a smrť
-pretože všetko plynie, aj vojna sa skončí

-písal aj socialistickú poéziu
-zb. Slnce nad nami:
-báseň Kysuce
-porovnáva buržoáznu minulosť so socialistickou prítomnosťou
-voľakedy chodili po svete drotári, boli chudobní a hladní, dnes má každý prácu a môže sa najesť
-socialistické výrazy: elektrické svetlo, údernícky diplom
-vládne ľud

-zbierka Vysoké letní nebe (1960)
-vracia sa do rodného kraja na Zemplín
-spomína na ľudí, kt. unavení zaspali v kostole
-píše o matke, kt. sa o neho bojí, ubezpečuje ju, že jeho poézia je plná láska a pre ľudí
-predstavuje si ľudí, kt. v nedeľu predpoludním vysedávajú a každého ohovárajú, hľadajú na nich chyby a porovnávajú svoju mladosť



Andrej Plávka (1907-1982)

-narodil sa v Liptovskej Sieľnici (Lipt. Mara)
-študoval právo
-bol tajomníkom Zväzu slov. spisovateľov

napísal zbierku Tri prúty Liptova:
-vychádza z ľudovej slovesnosti
-prebral niekt. básnické obrazy
-zdrobneniny, opakovanie slov
-vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke
-1957 rozšíril Tri prúty Liptova, pridal časť Po rokoch a vznikla zb. Liptovská píšťala
-jednoduchá, melodická, rytmická
-zúčastnil sa aj SNP

básnická skladba Tri vody
-lyricko-epická; kompozícia pripomína Hájnikova žena
-začína aj končí lyr. básňami a medzi nimi je príbeh hrdinu vrchára počas SNP
-v 50 r. písal poéziu socialistickú
-zb. Domovina moja oslavuje premenu Liptova
-po jeho smrti vyšla básnická skladba Zámlky nad jazerom, v kt. sa vracia do Liptova, opisuje jeho rodnú dedinu, kt. pokrývajú vody Lipt. Mary

Vojtech Mihálik

-vo svojej tvorbe prešiel viacerými premenami
-zb Anjeli: náboženské motívy, meditatívne básne
-zb. Plebejská košeľa
-báseň Plebejská košeľa, spoveď pracujúceho človeka, kt. nenarieka nad ťažkým osudom
-báseň Kronika: spomienky 53 ročnej žena, chudobnej
-život, spomína na súrodencov, odchádzali za prácou do sveta
-ako mladá ťažko pracovala- slúžila
-celý život bola chudobná, túži aby sa jej deti mali lepšie
-sociálna poézia
-poema Spievajúce srdce: socialistická poézia
-má 4 spevy, kt. venoval robotníkom, roľníkom, vojakom, mládeži
-poema Vzbúrený Jób:
-oslavuje človeka, jeho aktivitu, je proti pasivite
-človek je tvorcom vlastného osudu
-zb. Tŕpky:
-lyricko-epické básne
-báseň Starenky učiteľky
-venoval učiteľkám, kt. sa obetovali pre žiakov a ostali opustené, čakajú na list
-spomienky
-smutné príbehy žien, čo básnika znepokojuje; básnik je proti bezohľadnosti s egoizmu
-zb. Appassionata:
-ľúbostná lyrika
-zamýšľa sa nad láskou, nad týmto citom


Milan Rúfus: (1928- )

-nar. sa v Závažnej Porube
-prvý básnický debut 1949-1952, vyšiel až 1974 pod názvom Chlapec maľuje dúhu
-vo svojich básňach vystupuje ako humanista
-zamýšľa sa nad problémom doby a dôraz kladie na metaforu
-prvá zb, kt. mu vyšla 1956 Až dozrieme:
-básne vychádzajú z vlastných skúseností, čo prežil
-píše o starej mame, o mame
-b. Večer na Ďumbieri
-píše o človeku, kt. bol zabitý vo vojne- sovietsky vojak, kt. padol u nás
-stáva sa súčasťou prírody
-b. Monológ v lazarete- monológ starého vojaka, kt. sa prihovára generálovi a vyčíta mu svoje oslepenie a smrť vojakov
-prišiel o zrak v boji, kde musel bojovať za FR, za nikoho iného- koloniálna vojna
-porovnáva koloniálne vojny s druhou svetovou
-oslepol zbytočne, tak ako mnohí zbytočne padli; ak by oslepol v druhej svetovej jeho obeť by mala zmysel
-báseň Na chotári jeseň sedí:
lyrický hrdina odchádza na jeseň z domu do školy
-starostlivá matka mu na cestu chystá koláč, je jej smutno a plače
-básne vyvolávajú skor pocit smútku ako radosti

-zb Zvony:
-básne sú krátke, mnohé pripomínajú príslovia
-básnik sa zamýšľa nad životom a smrťou

-zb. Stôl chudobných
-krátke básne, predstavujú momentky z dedinského života
-filozofické úvahy nad životom
-b. Obilie dozrieva:
„najprv sa pokloniť vŕškom.
Jak moslimovia svojej mešite

A potom odísť
na vysokých vozoch
do Božích mlynov“

-Rúfus rád spolupracoval s umelcami (výtvarníci a fotografi)
-jeho poézia slúžila ako výklad k jednotlivým dielam, diela umocňovali význam slova
-zb. Ľudia v horách v spolupráci s Martinom Martinčekom- fotograf
-dvojspev

-zb. Kolíska spieva deťom- Rúfus+ Fulla

-pre deti zveršoval ľudové rozprávky; vydal 2 knihy zb. Kniha rozprávok a Sobotné večery
-zb. Modlitbičky a Nové modlitbičky
-Rúfusova poézia nadväzuje svojou poetikou na Kraskovu tradíciu
-je charakterizovaná metaforickými pomenovaniami a zmyslovou konkrétnosťou pomenovaní
-témy jeho poézie: príroda, dedina, všeľudské problémy
-písal aj eseje

Miroslav Válek: (1927-1990)

-nar. sa v Trnave
-študoval na ekonomickej VŠ, nedoštudoval
-redaktor 1946-63, neskôr šéfredaktor časopisu Mladá tvorba a mesačníka Romboid
-v 1969 minister kultúry SSR
-1977 titul národný umelec
-zb. Dotyky: 1959
-snažil sa pozerať na ľudí inak, odhaľoval stavy ich duše
-b. Jesenná láska
-melodická (využil to Žbirka)
-intímna lyrika, ľúbostná báseň
-báseň o rozchode, o nešťastnej láske
-zač a koniec sa opakujú= refrén
-b. Jablko je príbeh o rozchode
-používa bežný hovorový jazyk
-voľný verš (nevyužíva rým)
-nepravidelné strofy
-b. Po písmenku bola zhudobnená Hammelom
-nešťastná láska

-Válek sa dotýka blízkych vecí a ľudí, z čoho vznikajú akési náznakové príbehy
-jeho mladá lyriky je zakotvená vo sfére ľúbostných pocitov a nálad
-jeho básne nehovoria len o túžbe, ale aj o odvrátenej strane lásky
-mnohé básne sú melodické, preto sú niekt. zhudobnené

-zb. Príťažlivosť:
-z hľadiska umeleckých postupov a myšlienkovitosti nadväzuje na Dotyky
-viaceré motívy: subjektívne zážitky preplieta so spoločenskými udalosťami
-používa báseň pásmo
-b. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať:
-subjektívne: láska básnika K Helene Daňkovej z 3.B
-objektívne: druhá svetová vojna
-Helena bola Židovka, umrela v koncentráku
-báseň začína samovraždou učiteľa dejepisu
-učiteľ dejepisu bol fatalista- veril v osud
-v 1938 sa rozdelilo ČS a používa prózu: „dejiny vytvára sila osobnosti a udalosti sa len prispôsobujú vôli génia“
-strieda poéziu s prózou
-kľúčové slová básne: domov, ruky, plač
-sú v názve a stále sa opakujú: ruky- zavesili profesora, uväzujú si kravatu, náruč (láska, kt. sa profesorovi nedostalo)
-paradox v básni: František Kaplánek- šofér červeného kríža má ľudí zachraňovať, ale ich udával

-zb. Nepokoj: zamýšľa sa nad citovými a intelektovými rozpormi človeka v modern. časoch
-znepokojený, keď vidí, že človek je nie len obeťou, trpí, ale utrpenie aj spôsobuje

-zb. Milovanie v husej koži: oživuje surrealistické postupy poézie, vytvára pásmový typ básne
-zamýšľa sa nad 20. stor.
-báseň Skaza Titanicu (smrť Kenedyho; spoločnosť)
-v zbierke je aj intímna lyrika (báseň Len tak)
-b. skladba Slovo: socialistická
-píše aj o Leninovi
-venoval ju KS
-písal aj básne pre deti, napr. Do tramtárie


Ľubomír Feldek: (1936- )

-trnavská skupina- konkretista
-jeho poézia nesie znaky ich poetiky
-zdôrazňoval experiment
-vyštudoval na VŠ pedagogickej
-pracoval ako redaktor
-po 89 pôsobil krátko v politike, v súčasnosti žije v Prahe
-1959 jeho prvá básnická skladba Hra pre tvoje modré oči:
-verše i próza
-dieťa považuje za rovnocenného partnera
-skladba bola zošrotovaná- jeho otec politický väzeň
-prvá zbierka Jediný slaný domov:
-hra so slovami
-b. Sonet o vtákovi čatákovi
-b. Romanca o uličke pod Michalskou bránou:
-píše o študentoch, kt. sa na tomto mieste vždy utíšia, lebo sa boja a veria povesti, že by nedokončlili štúdiá
-neboja sa jej len staré predavačky
-v tejto zbierke využíva voľný verš, rýmovaný verš, báseň pásmo
-čerpá z vlastnej skúsenosti

-zb. Kriedový kruh:
-dominantnou témy vzťah ženy a muža
-ustálená láska, kt. nachádza naplnenie v manželstve
-zb. Paracelsus: experiment, hra so slovami
„v tráve ostávajú vyležané tváre,
a na tvárach stopy po trávovom tvare“

-zb. satirických básní Slovák na Mesiaci:
-báseň Nápis na pomníku filozofa: „ v myslení bol som esom; Myslel som. Preto nie som.“
-pre deti: Modrá a Zelená kniha rozprávok
-divadelné hry: Horor v horárni
-spracoval Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu
-vytvoril niekoľko možností Villányho smrti
-prekladal Majakovskijho (RUS); Rimbauda (FR)




Daniel Hevier (1955- )

-nar. sa v BA, študoval na FF UK
-pracoval v ČS rozhlase, šéfredaktor vydavav. Mladé letá, vydav. Hevi
-začal tvoriť ako stredoškolák
-debutoval zb. Motýlí kolotoč:
-radosť zo života, z prírody, z rodinného zázemia, z lásky

-zb. S otcom v záhrade:
-témy z prvej zbierky
-pribudla téma úcta k práci a láska k človeku

-zb. Vták pije z koľaje:
-zamýšľa sa nad možnosťami poézie
-zb. Nonstop: píše o mladej generácii, moderné slová

-charakteristika jeho tvorby: zvukomalebné slová, rým, voľný verš
-píše aj pre deti a texty piesní (Superstar)


Piesňové texty- Poppoézia:

-v 60. r. sa na Slov. objavujú prvé bigbeatové skupiny
-na zač. slov. textov stoja Kamil Peteraj a Boris Filan (písali pre Prúdy)
-Peteraj písal texty pre Limit, Prúdy a Mariku Gombitovú
-Boris Filan sa podieľal na úspechoch skupiny Prúdy a spolupracoval s Elán-om
-Daniel Mikletič- Banket a Vidiek
-Ján Štrasser- niekt. texty pre muzikály (Cyrano z predmestia)
-mnohí speváci si píšu texty samy- Žbirka

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk