(Fonetický pravopis sa stal predmetom kritiky M. Hodžu.
Za jeho stanovisko sa postavil aj Martin Hattala svojou KRÁTKOU MLUVNICOU SLOVENSKOU/1852/ a zaviedol do slovenčiny etymologický pravopis: písanie y, dvojhlásky ia, ie, iu, ô; d,t,n,l sa pred e,i vyslovuje mäkko, ale neoznačuje mäkčeňom, zaviedol ä, a iné zmeny)
Vydával Slovenskie národnie noviny s prílohou Orol tatranský - snaží sa tu o slovenské národné práva, zrušenie robôt, rozšírenie školstva. Stal sa poslancom mesta Zvolen. Po zrušení poddanstva a cenzúry sa začal orientovať na otázky národné, ktoré formuloval v diele ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA.


O národných piesňach a povestiach plemien slovanských

Štúr hovorí, že v ľudovej slovesnosti u Slovanov je hlbší prejav ľudskosti ako prejavy iných umení ako napríklad maliarstvo. Podľa neho sú Slovania najspevnejší národ na zemi. Slovania v piesňach a povestiach našli najlepší spôsob vyslovovania sa, vyslovujú v nich svoje najvrúcnejšie city. Štúr požadoval, aby básnici hľadali podnety v ľudovej piesni. Chcel, aby len neopisovali ľudové diela, ale aby tvorili vlastné diela s prvkami ľudovej slovesnosti.
„Tak ako sa Egypťania preslávili stavbou pyramíd, Slovania vyniknú ľudovou slovesnosťou."

„V speve hovorí Slovan k svetu,
z pokolenia na pokolenie,
v speve sú jeho najvrúcnejšie city,
jeho najmilšie výtvory obrazotvornosti
a celá jeho myseľ zložená"
„A preto i pravdivo i významne nazval sa národ
náš Slovanom, t. j. národom slovným, spevným."
CITÁT: (Reč na Uhorskom sneme 15. jan. 1848)
„Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide
vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej
slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez
ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá."
„Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je
reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia
k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale
aj cítiť sme naučení, ak dobrému vyučovaniu
a vzdelávaniu aj toto je potrebné."

Politik - poslanec na uhorskom sneme za Zvolen. Snažil sa požadovať dobré podmienky pre Slovákov. V revolúcii 1848/49 sa Slováci pridali na stranu Viedne. Viedeň zvíťazila, ale Štúra dali pod policajný dohľad, nastáva obdobie „roky suchoty a nemoty". Sklamanie sa prejavilo v odmlčaní sa básnikov.


Reč na Uhorskom sneme

- vyjadruje túžbu po slobode. Podmienkou slobody je vzdelanosť („Bez vzdelanosti sa sloboda nedá uskutočniť"). Podmienkou vzdelania je materinská reč. Mare. reč - najlepšia k vyučovaniu, lebo v tejto reči je človek cítiť aj myslieť naučený. Za príčiny biedy považuje feudálne vzťahy, neúrodné zeme, väčší počet aristokracie, alkoholizmus.
Na sklonku života píše dielo Slovanstvo a svet budúcnosti - pol.-filozofický testament, stráca vieru, že sa Slováci sami oslobodia, nádejou je Rusko


Básnik: Spevy a piesne

báseň Rozžehnání
„My chytili sme sa do služby ducha a prejsť preto musíme cestu života tŕnistú."
1. oddiel: epické skladby - Svätoboj
2. oddiel: osobná lyrika - rodný kraj, ideál mladosti, straty blízkych
6a) - Botto: Likavský väzeň, Smrť Jánošíkova

7. Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode v slovenskej romantickej literatúre. (S. Chalupka. J. Kráľ, J. Botto)


JÁN BOTTO (1829 Vyšný Skalník - 1881 BB)

- bol najmladší zo štúrovcov
- študoval v Levoči, tu si osvojil názory Štúrovcov, ktorí sem prišli po zosadení Ľ. Štúra z bratislavskej katedry.
- rozvinul typ romantickej balady
- baladický hrdina splýval s okolím a situáciami
- dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz
- využíval dialóg, zvukomalebné slová, skratky
- rovnako ako ostatní, hľadal pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti. Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodiskové, vyústenie básni smeruje do ilúzií. Botto popri J. Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady.

balada ŽLTÁ ĽALIA - rieši tu mravný konflikt. Manželia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Eva však daný
sľub nedodrží a po Adamovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok nasleduje trest. Mŕtvy manžel prichádza o polnoci po svoju nevernú manželku, ktorá zomiera v jeho náručí. V balade prevláda dialóg, ktorý umožňuje prehlbovanie napätia deja a tragiky. Záverečný dialóg má rýchly spád.

balada MARGITA A BESNÁ - baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy