GÁBOR VLKOLINSKÝ - Zemianska rodina Vlkolinských je v rozklade morálnom i hmotnom. Obaja rodičia Gábora pijú, prišli o majetok. Vzťah Gábora a Marky Tomášovie sa rozpadol. Je tu mnoho epizód, kt. by mohli byť samostat. príbehmi. Hlavný ideový zámer bol ten istý ako v EŽOVI, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii.
EŽO je históriou jednej zemian. rodiny, je tzv. epickou monografiou (jeden - dvaja hl. hrdinovia - Ežo, Estera, Žofka, Eliáš). EŽO je obrazom ústupu zemianstva ako spoločenskej sily. GÁBOR sa nesústredil na 1 - 2 hrdinov, ale na celý dedinský kolektív. Zobrazuje hynutie sloven. zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok, hmotný úpadok. V EŽOVI je dej plynulý. V GÁBOROVI je dej poskladaný z mnohých epizód (načrtáva tu majetkovú nerovnosť). V oboch eposoch sa stretávajú rovnaké postavy, ale v druhom epose sú postavami vedľajšími.
Záver: Zemianstvo má a musí dohrať svoju úlohu ako spoločenská sila v národnom živote. Musí sa prispôsobiť novým podmienkam.

LYRICKO-EPICKÁ SKLADBA: HÁJNIKOVA ŽENA
(skladá sa z 15 spevov, skladbu uvádza Pozdravom a ukončuje Zbohom)
V HÁJNIKOVEJ ŽENE - zasadil básnik do prekrásnej hornooravskej prírody tragický príbeh mladého hájnika Miša Čajku a jeho švárnej ženy Hanky. Jedinečným spôsobom tu stvárnil súžitie človeka a prírody. Autor do epického príbehu vložil celospoločenský konflikt, ktorý má všeobecnú platnosť: konflikt bohatých(šľachta) a chudobných(ľud). On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť, statočnosť a pracovitosť prostého človeka
Svojím kritikou neobišiel ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny. To všetko svedčilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spoločnosti.
Hlavné postavy sú: Michal, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv má iné charakterové vlastnosti i osobitný vnútorný svet, ktorý postupne spoznávame až v priebehu deja. MICHAL - čestný, svedomitý, sebavedomý muž, s trochu vznetlivou povahou
HANKA - milá, pozorná, v láske verná,
VILLÁNI - je sebecký a panovačný švihák, bezcharakterný, zhýralý
Básnik na začiatok každej kapitoly vkladal meditatívne lyrické alebo piesňové vložky(funkcia: dokreslenie deja; predzvesť konfliktu, náznak toho, že sa niečo stane), ktoré aktívne zasahovali do vytvárania atmosféry i priebehu nasledujúceho deja, činnosti postáv.
Hviezdoslav využíval: metafory, personifikácie, inverziu (nerešpektovanie slovosledu), skrátené slová, novotvary ...

ROZDIEL MEDZI SLÁDKOVIČOVÝM DETVANOM A HVIEZDOSL. HÁJNIKOVOU ŽENOU:
SLÁDKOVIČ: hovorí o ľude, ako špatno-krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou. V ľude vidí základ národa, kt. sa prebojováva k slobode a samostatnosti.
HVIEZDOSLAV: vyzdvihuje kladné mravné vlastnosti ľudu a dáva ich do protikladu s mravne spustlým životom zemianstva(Artuš Villáni)-[šľachty]. Hviezdoslav akoby nepriamo nadväzoval na tvorbu Sládkoviča. Využíva bohaté opisy prírody a ľud pokladá za nositeľa národného života.

MODÁLNOSŤ (lat.) - gramaticky, lexikálne i intonačne vyjadrený postoj hovoriaceho k reálnosti či nereálnosti výpovede

PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA
Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu. Artikulačný prúd - hlas - môže mať trojaké stvárnenie čiže moduláciu: - časovú - vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus
- silovú -"- intenzita hlasu, prízvuk, dôraz
- tónovú -"- melódia, hlasový register

KVANTITA (dĺžka)
- je dĺžka nositeľov slabičnosti
- trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky - je dvojnásobok krátkej samohlás.

PAUZA (prestávka)
- pauzami sa člení súvislá reč na úseky - takty. Takéto členenie sa nazýva frázovanie. Prestávky rozoznávame: logické (významové) fyziologické (nevyhn. nadýchnuť sa)

TEMPO REČI (rýchlosť)
- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Cím je prejav obsahom bohatší, náročnejší, tým má pomalšie tempo, a naopak.

RYTMUS
- je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty

INTENZITA HLASU (sila)
- celková sila reči. Intenzitou hlasu možno znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých.

PRÍZVUK
Slovenčina má pevný (nepohyblivý) prízvuk na prvej slabike slova, preto sú v slovenčine prirodzené trochejské a daktylské takty. Takt (stopa) s neprízvučnou prvou dobou vzniká použitím predkloniek (proklitík), napr. A národ oboril sa na národ .. Predklonky a príklonky sú neprízvučné. napr. No nechcel by som sa ťa tým dotknúť.
Medzi príklonky patria jednoslabičné slová: byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomoc. slovesa byť), zámená mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich .. Medzi predklonky patria jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, až, keď, len ...
Vedľajší prízvuk sa vyskytuje napr. v zložených slovách a od hlavného prízvuku sa líši tým, že je menej výrazný, napr. poľnohospodár, spolupráca
(Vedľajší prízvuk je na 3. slabike štvorslabičných slov, na 3. a poslednej slabike viacslabičných slov.) Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz, al. ak stoja pred jednoslabičným slovom napr. Dokončili stavbu pred termínom.