9. Obraz zániku feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe (J. Chalupka, J. Záborský, J. Palárik, J. G. Tajovský)
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. st. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.
JÁN PALÁRIK {1822 Kysuce - 1870 Majcichov (TT)}
- patril k najvýznamnejším dramatickým spisovateľom matičného obdobia. Vydával časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval cirkev, žiadal zriadiť katedry slovenskej reči a literatúry v uhorských kňazských seminároch. Za tieto články ho predvolali pred cirkevný súd. - vyslovil myšlienku o federatívnom Uhorsku
- v divadelných hrách videl výchovu ľudu
INKOGNITO - satirický obraz odrodilého meštianstva. Autor ho vidí realisticky, vysmieva sa z jeho mravov. - námet čerpá zo slov. malomesta v časoch Bachovho absolutizmu - Kocúrkovská tematika
- faloš. uhorské vlastnectvo, odrodilstvo, hlúposť, KRITIKAspoločen. pretvárka, pomýlená výchova mládeže, sebectvo
- ku komickým situáciám, zvratom, scénam dochádza na základe zámeny postáv. (nový prvok v slov. dramat. tvorbe)
- odhaľovanie skutočného charakteru postáv, víťazstvo lásky nad sebectvom, ušľachtilosti nad špekuláciami, úcty k národu nad pohŕdaním národným citom
DEJ Evička Sokolová, dcéra bohatej vdovy v prvej chvíli odmietne Jelenského a s napätím očakáva príchod Jelenksého z Pešti. Jelenský prichádza do Kocúrkova inkognito, získava si sympatie Evičky. (Umožňuje autorovi celý rad komických situácií, odhaľujúcich pravé charakterové vlastnosti postáv)
DROTÁR - dej je situovaný do mestského prostredia, autor tu kladie do protikladu mravnú hodnotu pánov a obyčajných ľudí. Obyčajný drotár sa dostane do rodiny továrnika, kde však všetkých prevýši svojimi ľudskými vlastnosťami. Autor záporné postavy zobrazuje realisticky. Veselohra je založená na zámene postáv. (situačná komika)
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Postavy: Grófka Eliza Hrabovská
Oriešok (školský učiteľ)
Miluša (jeho dcéra, grófkina spoločnica)
Ľudovít Kostrovický)
Rohon (zememerač, Kostrovického priateľ)
Stručný dej: Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušou. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.
Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.
Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.
Téma: Život na grófkinom zámku. Spolužitie Slovákov s Maďarmi.
Idea: Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku.
- zápletka spočíva v dvojakej zámene postáv Miluši s grófkou a Rohona s barónom. Zámena postáv vytvára mnoho komických udalostí, zaľúbia sa do seba /tí, ktorí sa majú/, koniec = dve svadby.
- chcel poukázať na vlastenectvo slov. inteligencie a vlastenectvo je neodmysliteľné bez lásky k ľudu. Prostredníctvom tohto vlastenectva si inteligencia získava rešpekt u šľachty. Palárik zidealizoval šľachtické postavy.
- Palárik vyzýva, aby nezapierali národy Uhorska svoj pôvod, chce, aby sa na Slovensku rozprávalo po slovensky.
Citáty: Orieška v rozhovore s barónom Kostrovickým:
"...aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej
krajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnosti
svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety -
bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá - jeden
druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti,
žiadneho sváru medzi nimi nebolo..."
Milušin názor na vlastenectvo:
"Ó, darmo sa sebec tým menom honosí:
Kto nie je priateľ ľudu, ten neni vlastenec,
lež márny šarlatán alebo streštenec, ktorý len
nesvornosť rozsieva v krajine!..."
JÁN CHALUPKA (1791 Horná Mičiná (BB) - 1871)
- bol prvým úspešným slovenským dramatikom
- učiteľsko-farmárska rodina
- evanjelický farár v Brezne
- v malomestskom živote našiel Chalupka prameň pre námety svojich veselohier
- vedúcou silou v spoločnosti bolo meštianstvo, ale podedilo mnoho chýb z odchádzajúcej feudálnej triedy: triedna neuvedomelosť, odnárodňovanie, poníženosť k šľachte, konzervatizmus, rodinkársky egoizmus, klebetníctvo, namyslenosť, neúprimnosť.. - Chalupka poukazoval na tieto chyby.
