román: STRATENÉ ILÚZIE - hlav. postavou je mladý básnik Lucien, ktorý je presvedčený o svojej skvelej budúcnosti. Hnaný túžbou po sláve odchádza do Paríža, aby tam získal literárne vavríny. Nakoniec zanecháva vážnu literárnu prácu, a vrhá sa do žurnalistickej kariéry. Zdá sa, že mu už nič nestojí v ceste, no vzápätí nasleduje hrozný pád. V úsilí dostať sa z kritickej situácie stráca Lucien aj posledné zvyšky zmyslu pre ľudské hodnoty, zrádza priateľov, falšuje zmenky, až sa ocitá na pokraji samovraždy. Zachráni ho tajomná postava španielskeho kanonika. Výmenou za svoj život, stráca však Lucien dušu.

CHARLES DICKENS

V jeho rozsiahlej tvorbe je zjavná spätosť osudov hlavných hrdinov s autorovým vlastným životom, trpkými skúsenosťami z detstva. Angl. meštianstvo ho prijalo ako obľúbeného autora hneď po vyjdení jeho diela Kronika Pickwickovho klubu. Je to humoristický román. Pán Pickwick neoplýva veľkou múdrosťou, skôr sa snaží pôsobiť ako spravodlivý, láskavý a dobrými skutkami známy občan. Naivnosť, s akou často zapadne do intríg klamárov, z ktorých sa však vždy šťastne dostane, vyvoláva úsmev. Ani obraz dlžníckeho väzenia do ktorého sa dostal Pickwick spolu so Samom Wallerom. Fleetská väznica naplnená rôznymi typmi je miestom, kam sa dostanú často z nedorozumenia nevinní ľudia, na ktorých sa obohacujú chamtivý advokáti, špekulanti. Pickwick obžalovaný pre nesplnený údajný sľub manželstva domácej panej, je takou obeťou. Autor odhaľuje ľudskú biedu a nešťastie, kritizuje anglickú spoločnosť a súdnictvo.Kritiku vyslovuje opisom prostredia a opisom postáv.
- Bol veľkým humanistom, žiadal ľudské práva pre najchudobnejšie vrstvy. Útočil na anglické zákonodarstvo, kritizoval anglické školstvo, ponižujúce tresty v školách, súdnictvo. Poukazoval na spoločenské rozdiely. V závere svojich románov necháva však zvíťaziť dobrotu a mravnosť, jedinca nad spoločenskou nespravodlivosťou, romantickú túžbu nad reálnou skutočnosťou.
Ďalšie diela: Oliver Twist - sociálny román, vyrastá v sirotinci, týranie, tresty.

DAVID COPPERFIELD - obsahuje veľa autobiografických čŕt. Je to realistický obraz súdobého Anglicka (opis škôl, vykorisťovanie detskej práce). Obsahuje aj romantické prvky (atmosféra napätia, očakávanie hrozných udalostí)
- zaraďujeme ho medzi pikarexné romány.
- hlavnou postavou je tulák, šibal, ktorý zažíva rôzne dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých autor dokresľuje jeho charakter. Podľa autora prostredie nemusí vplývať na charakter človeka. David ostáva neskazený, aj keď sa stýka s mestskou spodinou. Jeho tvorba spadá do obdobia "Viktoriánskej literatúry". Literatúra mala vznešenú úlohu - vychovávať spoločnosť. Väčšina diel končila tým, že zlo stihne trest a dobro odmena.
Dickens vytvoril plejádu zábavných postáv a postavičiek. Kritizoval ľudské hriechy a slabosti, ale neurážal svojou kritikou, skôr chcel humorne na ne poukázať.
"Aj takýto býva človek, a keď sa spozná v nastavenom zrkadle, možno sa zahanbí, a bude sa chcieť polepšiť."

FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ (1821 - 1881)

- je tvorca psychologického románu, patrí k vrcholným predstaviteľom v ruskej i svetovej realist. lit.
Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom vrstve existenčne živoriacich drobných meštiakov. Jeho "ponížení a urazení" sú zle platení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a často závislosť od úžerníkov.
- narodil sa v rodine moskovského štátneho lekára. Po skončení vojen. inžin. školy pracoval v Petrohrade, no pre ťažkú chorobu, ktorá ho mučivo sprevádzala po celý život ho prepustili. Za účasť v Petrasevského revol. krúžku dostal trest smrti, ktorý cár zmenil na Deportáciu na Sibír.
- Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom vrstve najmä vrstve živoriacich drobných mešťanov (úradníci, študenti). Je tvorcom psychologického románu.

- nap. súbor noviel: BIEDNI ĽUDIA - opísal tu ľudí, ktorých prácu nevie nikto oceniť. Sú na okraji spoločnosti. Ich spoločenské postavenie sa prenáša aj do ich duševného sveta - sú rozorvaní a nespokojní.
- Dostojevského hrdinovia ich osudy čitateľa presviedčajú, že rast spoločnosti nemôže závisieť od individuálnych skutkov.

Idiot - konfrontuje etický ideál človeka s realitou vtedajšieho Ruska. Hl. postavou je Lev Myškin - človek čistý, úprimný, dobrý, obetavý. Jeho osobnosť je nejednoznačná, je pokladaný za človeka dobrého, ale pre svoj idealizmus je pokl. za idiota, ktorý sa neprispôsobil reálnemu životu.
V románoch: IDIOT, BRATIA KARAMAZOVCI - sa mravný konflikt stupňuje až k neriešiteľnosti. Knieža Myškin v prvom románe a mladý Aľoša v druhom veria v silu dobroty a vnútorné obrodenie človeka láskou a pokorou. Ich slová a skutky vyvolávajú v dušiach ľudí opantaných vášňami akýsi náhly stav dojatia i vôľu nájsť správnu cestu, a predsa sa všetko uberá k tragickému zavŕšeniu. Dostojevského hrdinovia, ich osudy čitateľa presviedčajú, že mravný rast spoločnosti nemôže závisieť od individuálnych skutkov dobroty a ľudskosti.

V románe ZLOČIN A TREST nastolil autor problém absolútnej slobody jednotlivca. Chudobný petrohradský študent Raskoľnikov si zdôvodňuje zavraždenie starej úžerníčky ideou, že berie na seba ťarchu potrebného činu, lebo odstráni škodlivú bytosť (racionálne odspravedlnenie). Autor ho vedie mučivým hľadaním poznania, že jeho čin mal osobné pohnútky. Východiskom mu je napokon priznanie, dobrovoľne prijatá pokora a oslobodzujúci cit lásky k žene (prostitútka Soňa), ktorá ho sprevádza i na nútené práce. Autor riešil problém individuálnej vzbury proti spoločnosti v presvedčení, že kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom proti spoločenskej nerovnosti. V tom bola jednostrannosť jeho filozofického prístupu k spoločenskej realite.
- psychologický román s kriminálnou zápletkou. Krim. zápletka je stavebným prvkom diela. Dram. napätie spočíva v psych. dráme hl. hrdinu /vnútorné monológy/.

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ (1809 - 1852)

povesť: TARAS BUĽBA - oslávil hrdinstvo a obete ukrajinského ľudu v boji za slobodu
komédia: REVÍZOR ???- dej: v hostinci sa ubytuje človek o ktorom si všetci myslia, že je revízor. Dobčinský a Bobčinský sa k nemu správajú ako ku revízorovi. Chlestakov túto úlohu prijíma. Presťahuje sa do domu starostu, a zaľúbi sa do jeho dcéry. Ťažisko hry spočíva v postavách, sú obmedzené, ľahkoverné, hlúpe, a intrigánske. Chlestakov prekračuje rámec hlúposti. Má rozumové schopnosti, ktorými dokáže ťažiť z iných ľudí. Autor tu odkryl stále sa prehlbujúcu skorumpovanosť cárskej byrokracie.
komédia: ŽENBA
román: MŔTVE DUŠE - hrdina diela Čičikov pôsobí neopakovateľne, keď skupuje "mŕtve duše" od statkárov a zoznamy mŕtvych nevoľníkov, ktoré majú vzbudiť v spoločnosti, do ktorej sa chce dostať, zdanie, že je boháč. Vložil tu do rozprávačského prúdu i vyjadrenie obdivu ku kráse a mnohotvárnosti ruského jazyka:
"Niet slova, čo by bolo také smelé, rázne, čo by tak vyletelo rovno zo srdca, čo by tak prekypovalo a vrelo životom, ako prieliehavé ruské slovo." Odhaľoval príčiny pokrivených ľudských vzťahov.

LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ (1828 - 1910)

Prostredia, ktorými prešiel zanechali stopy v jeho diele. Bol to napr. pobyt na Kaukaze, obrany Sevastopoľa, jeho teória "neprotiviť sa zlu násilím".Ako 82 ročný zanecháva rodinu no na tejto ceste do ústrania zomiera.
Román Anna Kareninová tragicky završuje konflikt hlavnej hrdinky s aristokrat. petrohrad. spoločnosťou, založenou na moci, pretvárke a egoizme. Táto jej neodúšťa smelosť , s akou unikla z prázdnoty svojho manželstva. Dobrovoľná smrť je pre ňu únikom z neriešiteľného konfliktu s vlastnou spoloč. triedou. Nie je spokojná so životom, nájde si milenca, je odsúdená spoločnosťou, hodí sa pod vlak. "Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná je nešťastná po svojom."

SEVASTOPOĽSKÉ POVIEDKY - prenikol do mentality prostého ruského vojaka. Tolstého účasť na obrane Sevastopoľa dala poviedkam hodnotu umeleckého dokumentu.

Dielo VZKRIESENIE vznikalo v období, keď Tolstoj písal o hladujúcom ľude, protestoval proti krivdám na súdoch, vyslovil presvedčenie, že privilegovaná vrstva "má ísť medzi ľud, vedomá si svojej viny voči nemu".Pocity viny sa nesie i životom hlavnej postavy tohto diela šľachtica Nechľudova, ktorý sa rozhodne sprevádzať do vyhnanstva Kaťušu Maslovovú, lebo sa cíti vinný a zodpovedný za jej život. Súčasne sa chce vedome rozísť s koris- tníckou morálkou petrohradskej spoločnosti.

4 dielny román: VOJNA A MIER je širokým (>250 postáv) obrazom dejinnej epochy napoleonských ťažení proti národom Európy. Na historickom pozadí vykreslil autor živé typy predstaviteľov všetkých spoločenských vrstiev v Rusku a vyzdvihol hrdinstvo ruského ľudu pri obrane vlasti.
Dejové línie románu sú pospájané osudmi rodiny Bolkonských a Rostovovcov a filozoficky koncipovanou postavou Pierra Bezuchova, ktorá nesie výrazné autobiografické črty. Starý šľachtic Bolkonskij predstavuje slávu starého Ruska a vojenskú česť. Jeho syn Andrej spája v sebe hlbokú citovosť a mužnú statočnosť. Spolu s Bezuchovom a najkrajšou ženskou postavou v románe Natašou Rostovovou tvoria najpevnejšiu dejovú i myšlienkovú väzbu v diele. Realisticky pôsobivé sú obrazy historických udalostí, napr. borodinská bitka s postavou legendárneho Kutuzova, boj o Moskvu i obrazy ľudových hrdinov, ako napr. múdreho mužíka Karatajeva. Napoleona vykreslil autor ako človeka, ktorý nepochopil svoje dejinné poslanie a stal sa nepriateľom ľudstva.

FRAZEOLOGIZMUS - (gréc.) ustálený slovný zvrat, viacslovné spojenie majúce jediný (osobitný) význam, frazeologická jednotka, fráza
10c)
z hľadiska: sloh. útvarov - úvaha,
10d)
prevládajú zvolacie vety, vnútorný monológ, (opytovacie)