Šuchovovi je aj príjemné, že tak naňho všetci prstom ukazujú – aha, tomu sa končí trest, ale sám tomu neveľmi verí. Veď tých, čo sa im trest skončil za vojny, všetkých držali až do osobitného nariadenia, do štyridsiateho šiesteho. Daktorí, čo mali základný trest tri roky, aj o päť rokov dlhšie sedeli. Paragraf sa dá vykrútiť. Skončí sa ti desať rokov, naparia ti nových desať. Alebo vyhnanstvo.

Podľa obžaloby Šuchova odsúdili za vlastizradu. Aj vo výpovedi uviedol, že áno, vzdal sa do zajatia s úmyslom zradiť vlasť a vrátil sa zo zajatia preto, aby splnil úlohu, ktorou ho poverila nemecká výzvedná služba. Ale aká to bola úloha – to nevedel vymyslieť ani sám Šuchov, ani vyšetrujúci sudca. A tak aj ostalo – jednoducho úloha. Šuchov kalkuloval veľmi jednoducho : ak nepodpíšeš – pôjdeš loj kopať, ak podpíšeš – ešte si aspoň trocha požiješ. A podpísal.


22

1.Odhaľte život straníckeho funkcionára ovládaného mocou pomocou pohľadu fotoreportéra z románu Ako chutí moc. Vidíte príklady podobnej deformácie jednotlivcov aj v iných politických systémoch ?( napr. vizionársky román George Orwella : 1984 („Veľký brat ťa pozoruje“) Význam fotografie ako dokumentu . Vysvetlite podčiarknuté znázornenia v ukážke.

2.Analyzujte spravodajské žánre v publicistickom štýle : správa, oznámenie, interview.


Ukážka č. 1

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

[ Mŕtvy ] reční pred rozvášneným zástupom, ktorý skanduje : prácu a chlieb. Na lúke pri rieke sa objíma s Margitou. Dúškom vypíja fľašu borovičky. Z vysokého mosta skáče do hlbokej rieky. Lezie na vysokú skalu. Zadumane hľadí do plameňov táborového ohňa. Opásaný dvoma guľometnými pásmi ženie svojich mužov do útoku. Ustáty, z posledných síl sa vlečie po zľadovatenom snehu na ústupe. V zápale boja stíska guľomet a reve : boha ja vášho nemeckého! Zachytil ho v tisícich nestrážených chvíľach, takého, aký bol, keď nemal komu a nemal čo predstierať.

Ale v trezore, prísne stráženom pred celým svetom, má Frank aj iné chvíle tohto historického muža. Tú, keď mu mladá zväzáčka, ktorú obťažoval, vylepila facku. Tú, ako serie v lese a naľavo i napravo od neho stoja jeho osobní strážcovia, síce odvrátení, ale aj teraz v službe. Tú, ako sedí sám cez prestávku na koncerte, celkom sám uprostred prázdnych, opustených stoličiek, s ovisnutou hlavou a chrápe.

Frank by bol už dávno odišiel zo zamestnania, ktoré si neváži. Že napriek tomu trpezlivo cvaká mikrofón za mikrofónom, to zapríčinila jeho zvláštna, možno trochu zvrhlá záľuba, ktorá časom prerástla do rozmerov mánie. Chce zachytiť tú druhú, odvrátenú tvár sveta, v ktorom sa pohybuje. Tmavá komora je posvätné, trochu tajuplné miesto, tam nemá nikto čo hľadať. Frank predstiera, že vyvoláva či zväčšuje obrázky, a niekedy to aj robí. Ale väčšinu času presedí nad svojou zbierkou fotografických rarít. Vymyslel si na ne celkom špeciálnu skrýšu. Franka dráždi, že sa zahráva zo životom. Keby mu na to prišli, je po ňom. Sú to stovky, tisícky jedinečných obrázkov, ktoré narobil počas dlhoročnej praxe. Galéria ničoty, lexikón hlúpostí, jarmok zbabelosti. Generál, tancujúci odzemok v tortách na recepčnom stole pri nadšenom potlesku prítomných dám. „Stužková“ zábava opitých okresných satrapov. Slávny herec, plávajúci v kaluži, s pripätou laureátskou stužkou na nahom tele. Živánske, žúry, flirty, žranica v jedálnom vozni zvláštneho vlaku, v ktorom sa šli poslanci presvedčiť o utrpení vojnou zničeného kraja. Polonahé deti sa jej prizerajú z nástupišťa. Pohlavný akt prominentnej ženy so šoférom na schodoch výletnej vily.

Politické lásky. Minister usmievajúci sa na kolegu, o ktorom v oslavnom prejave vyhlásil, že je najlepším synom, akého kedy ľudská matka donosila. A ten istý minister vyhlasujúci toho istého kolegu za najväčšieho vyvrheľa všetkých pekiel a žúmp. Áno, tak sa usmievali na seba aj iní, aj Galovič na tohto mŕtveho. Jeden deň si srdečne potriasli rukami a na druhý deň vyhlasoval jeden o druhom, že je podlý zločinec a zradca.

Žena Frankovi zavše vyčíta : prečo nefotografuješ hrady, kaštiele, folklór, Tatry ? Prečo neurobíš knihu o zvieratách, o motýľoch, kvetoch ? Alebo akty ? To sa dnes platí. Iní si žijú... a my nikdy nemáme peniaze ... Frank vie. Nikdy nemajú peniaze...
Frank už dávnejšie netúži stať sa slávnym. Ničím a nijako. Vyfotografoval už priveľa slávnych, aby sa mu žiadalo dostať sa medzi nich.


23

1. Pokúste sa sformulovať vlastný manifest - program proti konzumnej spoločnosti a rozhovor so svojou láskou. Inšpirujte sa hnutím básnikov beat generation /bít dženerejšn/ alebo zhudobnenými šansónmi Jacquesa Préverta.

2.Vysvetlite, ako sa zmení význam vety, prestávka, naznačená čiarkou. Kedy treba na tento fakt pamätať. Urobte podobné pokusy v Posolstve.

Zamietnuť, nemožno vyhovieť.
Zamietnuť nemožno, vyhovieť.
Tak ako, otec.
Tak ako otec.