a pricestuj prvým vlakom,Sladké výmysly
sem pricestuj za mnou, na širokú rovinu!Azda bývame bezradní
Pri vlaku ťa bude čakať sedem čiernych koní,Bez chýb nie je nik
každý s hviezdou na čele,
bude kvitnúť jazmín,Súdia nás
z broskýň padať peľ,Podľa dráždivých póz a fráz
jemnejší ako tvoj púder Soir de Paris.A v nás
...ja dúfam viac
Dedinčan vie si nájsť cestu k tomu modernému.
Vie ešte vypnúť rádio a vie ešte snívať.“Kľúče slov
Podľa účesov súdia nás
Ukážka č. 3Počuť niečí vzlyk
Ľubomír Feldek - Osemdesiatosem štvorveršíPriemerní

Kto si sveta užiť chce, ten rýchle pochopí, Ktovie, či tajný denník o mne pravdu vraví?
že to nejde so zlom ani s dobrom dokopy. Pravdivejší som v dráme, skrytý do postavy.
Naleje si vína, ženu vyobjíma, Veď aj Ty, v nebi, si iba svoj dvojník-
premrhá pár svojich dní a zmizne bez stopy. pod ľudskou maskou na zemi si pravý.

Milión kilometrov bez nehody Mrznúci bezdomovci – bratia mojej duše.
sekunda mikrospánku do priekopy zhodí Kto, ak nie oni, chápe jednoduchšie,
Večnosť má On a my len okamihy . že Boh nám chystá ešte väčší mráz-
Aj tie nám požičal, nuž po ne si zas chodí. a predsa všetci zaspíme v ňom tuhšie.


25

1.Predstavte obraz človeka, jeho vzťahy a intímny svet pocitov pomocou básnickej tvorby Milana Rúfusa . Urobte rozbor básní zo zbierky Zvony pomocou kľúčových slov. Uveďte možnosti voľného verša.

2.Vymenujte ohybné a neohybné slovné druhy. Určte, akým slovným druhom je v každej vete slovo OKOLO.

Behal okolo domu.
Behal stále okolo.
Mal okolo sto korún.


Ukážka č. 1

Milan Rúfus – ukážky zo zbierky ZVONY

Čo je báseňDialóg na každý deň

Položiť na stôl presné ako chliebBláznivá pošta posiela nám ženy
alebo voda. Alebonapoly rozbalené. Takmer presvitá
medzi dva prsty soli. To je báseňtrhlina v strede. Čiarka na pohári,
po ktorú stačí mužom na opitie,
A nestúpať si pritom na päty.Na krutosť, prienik, nehu zdivenú :
Tým menej na špičky. Mať čas. Z hlboka
vytiahnuť okov a rovno na prameni„Až po tú čiaru doplna a na ex !
si nepostaviť krám, ba ani chrám.A po vypití pohár o stenu.“

Až budú pstruhy tiahnuť Jordánom,Ony však vedia o tom. Spustia búrku,
nekúpiť prút a vedieť, že sa riekamalíčkom, ako očko na pančuche.
neskladá z rýb.A celým telom spievajú :
„Kam plávaš,
Že o to jej je viac,opitý Noe, na deravom člne ?“
o čo je báseň väčšia od slova.
Zvony
Nie kameň.Aj ty už občas počuješ
Socha. Žena Lótova – smrť suchým bičom práskať.
To je báseň.A hádaš, či je ďaleko
alebo blízko od hrobu.
ZvonyZvon domova ti zazvoní.
Budievajú ma zo sna zvony.Kadlúbka. Hnev i láska
Prisnije sa mi krajina.v nej odlievali tvoju podobu.
Studnička pamäť. Hmatajúc
Celá sa chveje. Ako biela loďsa napiješ a že i zrkadlí,
kĺže sa po nej z vlny na vlnupomaly čítaš z hladiny
svetlo . To hľadané.svoju tvár.
Otvorím oči. Vidím toľko tmy.Prezrieš, umyješ si špinu
že sa mi do nich slzy nahrnú.a utrieš pot – to temné od hliny.
čo si nedal i čo ti ukradli.
Usínam tak.A takto prosíš mŕtvu domovinu :
„Buď trpezlivá, vydrž pod nami.
A sprevádzaj nás v tomto ťažkom čase.