William Shakespeare: Hamlet

V sieni sa už začína predstavenie. Herci sú už na javisku a na zemi leží muž, ku ktorému prichádza ďalší, ktorý mu do ucha nalieva jed. Keď príde manželka mŕtveho, veľmi plače, a vtom ju začne utešovať vrah jej manžela. Ona nakoniec jeho lásku prijíma. Po tomto prológu herci zopakovali hru, ale tentoraz vo veršoch. Kráľ si uvedomí, že niekto vie o jeho čine, ktorý spáchal a celý bledý odchádza zo siene. Odchod kráľa potvrdili Duchove slová. Hamlet aj Horatio si sú teraz istí tým, že vrahom kráľa Hamleta je jeho brat, Claudius.

Matka poslala po svojho syna, lebo sa s ním chce porozprávať o jeho šialenom správaní. Ona však nevie, že Hamlet svoje šialenstvo len predstiera. Dohodne sa s Poloniom, že sa môže skryť za záves a vypočuť si ich rozhovor. Na ceste do matkinej komnaty si Hamlet spomenie na to, čo mu Duch povedal o tom, aby svoju matku ušetril a neubližoval jej. Na základe toho sa rozhodne, že ju bude trápiť slovami. Kráľovná je pohoršená synovým správaním. Vtom sa pohol záves, Hamlet vytasil meč a zabodol ho do závesu, spod ktorého sa zvalilo mŕtve telo Polonia. Matka: "Aký to nerozvážny čin!“ a Hamlet jej nato odpovedal: "Tak, ako zabiť kráľa, milá mať, a jeho brata za muža si vziať.“ Po týchto slovách si bola Gertrúda istá tým, že jej syn je šialený. Princ odchádza a berie si so sebou aj radcovu mŕtvolu.

Kráľovná oznámila tento ohavný čin Claudiovi, a ten sa rozhodol, že pošle Hamleta do Anglicka. Nikto nevedel, kde je ukryté Poloniovo telo. Ku kráľovnej prichádza Ofélia s lutnou v rukách a spieva si nejakú nezmyselnú pieseň. Zošalela z otcovej smrti.

Laertes sa potajomky vrátil do Dánska a obviňuje kráľovský dvor z vraždy svojho otca. Claudius sa bráni a presviedča ho o tom, že vrahom jeho otca je Hamlet. Laertes sa rozhodne vyzvať Hamleta na súboj. Aby mal víťazstvo jasné, namočí si hrot svojho meča do jedu. Ak ho tým mečom čo i len poškriabe, zomrie na otravu.

Prichádza Horatio s listinou, v ktorej je napísané, že princ sa vracia späť so domov. Stala sa ďalšia tragédia. Keď Ofélia vešala venčeky na strom, ktorý rástol nad potokom, zlomil sa jej konár pod nohami a ona sa utopila.

Hrobári kopú hrob a spytujú sa navzájom, pre koho. Vraj je pre mladú dievčinu, ktorá sa utopila. Hamlet s Horatiom sú ukrytí za kríkmi a počúvajú ich rozhovor. Zrazu hrobár vyhodí lebku z hrobu, princ ju zdvihne a začne sa zamýšľať nad tým, že komu asi tak mohla patriť. Dozvie sa, že je to lebka Yoricka, šaša bývalého dánskeho kráľa. Hamlet spomína na pekné časy, ktoré s Yorickom prežil.