Človek sa líši od ostatných živých bytostí práve tým, že má schopnosť rozmýšľať, hovoriť a tvoriť. Z histórie vieme, že človek najprv vydával len zvuky, až neskoršie sa z hlások, slabík a slov vytvorila reč.
Jazykoveda – je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním jazyka. Člení sa na viaceré odvetvia:
- Fonetiku /hláskoslovie/ - náuka o zvukovej stránke jazyka
- Lexikológia – náuka o slovnej zásobe
- Morfológia/tvaroslovie/ - náuka o slovných druhoch a ich gramatických kategóriách
- Syntax/skladba/ - náuka o vetných členoch, skladoch a vetách -gramatika – náuka o gramatickej stránke jazyka (bod 3 a 4)
Každý jazyk je vlastne určitý systém./sústava prvkov, javov atď. majúca určité usporiadanie a je viazaná vzájomnými vzťahmi/
Ako píšeme?
30% ľudstva píše dnes latinkou
20% píše indickým písmom
10% píše azbukou (upravenou cyrilikou) a arabským písmom
40% ľudstva píše vlastným, osobitným písmom (židia, kórejci, číňania, gréci a africké krajiny)
Slovenčina v rodine jazykov
Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky, ktoré patria do rodiny indoeurópskych jazykov. Okrem slovanských jazykov sem patria aj: germánske jazyky (nemčina, angličtina), románske jazyky (francúzština, taliančina, španielčina, latinčina, rumunčina, ...)
Slovenčina
Slovenčina patrí do skupiny slovanských jazykov, ktoré rozdeľujeme na:
západoslovanské jazyky – slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
východoslovanské jazyky – ruština, ukrajinčina, bieloruština
južnoslovanské jazyky – srbčina, slovinčina, srbochorvátčina, macedónčina, bulharčina.
Veľká Morava
Slovania, ktorí žili na tomto území rozprávali staroslovienčinou, ktorú sem priniesli Cyril a Metod v roku 863. Prišli z mesta Solún /Thessalonike/. Prvé písmo bolo hlaholika, zostavili ho z 36písmen malej gréckej abecedy, neskoršie Cyrilovi žiaci upravili písmo z písmen veľkej gréckej abecedy a nazvali ho cyrilika.
V 10. storočí sa praslovančina postupne rozpadá a vznikajú slovanské jazyky, ktoré ale neboli spisovnými jazykmi, boli len ako nárečia (niektoré sa zachovali dodnes). Spisovným jazykom bola vtedy latinčina, už od začiatku Uhorskej ríše.
Po rozpade veľkomoravskej ríše sa české krajiny osamostatnili, v roku 1348 vzniká Pražská univerzita a vplyv češtiny začína byť veľký aj na Slovensko. V 16. storočí český protestanti osídľujú Slovensko a koncom storočia sa čeština začína používať ako Spisovným jazyky aj u nás –bibličtina– jazyky králickej biblie. Ján Hus vydal Diakritický pravopis zameraný na interpunkčné znamienka.
Až prišiel rok 1787, Anton Bernolák, ako prvý sa pokúsil uzákoniť spisovnú slovenčinu. Za základ si vybral západoslovenské nárečia, podľa hesla „ píš ako počuješ “/fonetický pravopis/.
Pred ním chcel po slovensky písať už Jozef Ignác Pajza. V bernolákovskej slovenčine písali najmä Juraj Fándly, Ján Kollár a Ján Hollý. Bernolákov jazyky mal aj niekoľko stredoslovenských prvkov ako napr. ľ. V roku 1843 prichádzajú Štúrovci a uzákoňujú novú spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenských nárečí (Zvolen, Liptov). Slovanské prímenia si dali na pamiatku svojho výletu na hrad Devín.
Štúrovu slovenčinu upravili niektorí jazykovedci. 1852 Martin Hattala vydal Krátku mluvnicu slovenskú. Zrušil j a zaviedol dvojhlásky a hlavne y. Samo Czambel r. 1902 vydal Rukoväť spisovnej slovenskej reči.
Matica slovenská
Založená v roku 1863. /Martin Hattala, Ján Kalinčiak , Hodža, Hurban, Ján Francisci, Andrej Sládkovič, Jonáš Záborský, ... /
1874-1875 Založenie prvých slovenských gymnázii (Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom)
1874-1875 Zatvorenie MS a prvých gymnázii, v súvislosti s nástupom maďarizácie
1919 obnovenie činnosti MS /vznik ČSR/
1931 vychádzajú prvé PSP, vydala ich MS pod vedením profesora Václava Vážneho. Potom vyšlo viacero pravidiel, v ktorých boli rôzne úpravy.
1940 snaha očistiť slovenčinu od vplyvu češtiny
1953 vydal ich Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied (SAV)
2000 najnovšie vydanie – vydal Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra v Bratislave
Spisovným jazyky a nárečia
Každý národ má svoj štátny jazyky, ktorý má dve podoby, a to spisovnú podobu a nespisovnú, čiže nárečie. Spisovným jazyky sa má používať vo verejnom styku, v masmédiách a v literatúre. Štátny jazyky patrí medzi symboli štátu.
Dialekti – nárečia
nárečie – je reč ľudu na určitom domácom území
– delíme ho na: Stredoslovenské – zvolenské, liptovské, oravské, gemerské, ...
Západoslovenské – nitrianske, horno a dolno nitrianske,
Východoslovenské
