Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva 2 hlavných dôstojníkov SS - Skorzenyho a Engelchena.

Medzi partizánov prichádzajú 2 mladí muži - Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, 2 podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich pocit strachu - obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, aj svoje dcéry.Do partizánskeho oddielu prichádzajú 2 nemeckí zbehovia.

Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu - keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. „Dali sme sa do behu, nevnímal som nič okolo seba, bežal som, bežal, necítil som únavu, nič. Zastali sme na kopci, skade sme sa posledný raz obzreli na Ploštinu. Ploština zhorela. Ploština. Kde? Kde sú Nemci, čo toto urobili? Kde sú akíkoľvek Nemci? Kde je na svete Nemec, čo na tomto nemá vinu?“

Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka 2 nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia.

Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia.
Jašík – Č a B kruhy
Súbor noviel Čierne a biele kruhy mravné a sociálne problémy známa je novela Mŕtve oči cez osud slepého Adama poukazoval na ľudskú ľahostajnosť a bezcitnosti aj medzi najbližšími. Tak je to aj u Adama ktorý pocíti ľahostajnosť a zbytočnosť a dobrovoľne si vezme život v rieke. Jašík vo veľkej miere využíval lyrizáciu prózy čo môžeme vidieť aj v tejto novele, keď opisoval búrku ako prírodný jav, ale aj búrku citov v jeho duši.

Bednár - Hodiny a minúty

- 5 noviel (Hodiny a minúty, Kolíska, Zrub z kameňa, Rozostavaný dom, Cudzí)
novela Kolíska - Majerský, Černek, Zita Černeková - dedina Lieskové 1945 a 1952
- Majerský sa ako bohatý gazda zoznámil so Zitou. Zviedol ju a potom opustil. Zita sa vydáva za Černeka. Počas SNP sa Majerský a Černek stretnú a ukrývajú sa pred Nemcami. Majerský odchádza do dediny. Ukryje sa u Zity. Prichádzajú Nemci, ktorí ho hľadajú. Majerský uteká z domu, postrelí 5 Nemcov, chytia ho. - 1952 - súdia Majerského, lebo nechce vstúpiť do družstva. Černek svedčí proti nemu. Zito ho prosí, aby sa ho zastal. Majerského odsúdia na 12 rokov. Poviedka končí tým, že prichádza Majerského syn, ktorý sa pýta, ako to všetko bolo.

Hodiny a minúty zbierka noviel, ktorá vyvolala veľkú polemiku kritiky novela Kolíska autor sa zamýšľa nad zneužívaním ideálov povstania, po vojne na prekrúcanie skutočnosti a obohacovanie ľudí. Hlavná postava Majerský a Zita ktorý sa poznali ešte v mladosti. Ich cesty aj napriek tomu že sa rozišli v období povstania, keď musel opustiť jednotku. Ukryla ho Zita i keď ohrozovala seba i svoje dieťa. Pri prehliadke jej domu pozornosť fašistov chcela odpútať kolískou. Majerský ušiel, no po vojne je obvinený z rozkrádania majetku. Zita sleduje proces a v spomienkach sa vracia ku všetkému čo s ním prežila a je presvedčená o jeho nevine.

Bednár nekonvenčne spracoval povstaleckú tematiku v zbierke noviel Hodiny a minúty, kde pokračuje v konfrontácií súčasnosti a povstania na rovine ľudských osudov. Aj tu strieda dve časové pásma a tak odhaľuje charaktery cez povstalecký zážitok, cez minulé hrdinstvá, zrady a zbabelosti. Povstanie má uňho podobu tragicko - heroickej skúšky. Zaujíma ho, ako človek reaguje v tejto hraničnej situácii. Preto opäť používa prelínanie minulosti s prítomnosťou, ktoré spája vnútorný monológ postáv. Do tejto knihy noviel patria napríklad novely : Cudzí; Rozostavaný dom; Zrub z kameňa; Kolíska.
Stacho: Svadobná cesta (1961). Bola to programová básnická zbierka nastupujúcej skupiny básnikov–konkretistov, tzv. „trnavskej skupiny“, ktorá výrazne ovplyvnila ďalší vývin slovenskej poézie. Vyznačuje sa presilou senzuálnosti a maximálnym využitím metafory. V línii tejto poetiky je napísaná aj druhá básnická zbierka Dvojramenné čisté telo (1964). Básnik ju zostavil zo širšie komponovaných básnických celkov, ktorým nechýba epický rozmer príbehovosti.