Objektívne konštatuje fakty, prináša údaje, výpočty faktov. Fakty vymenúva bez vysvetľovania, jednotlivé fakty nemusia medzi sebou úzko súvisieť. Odpovedá na otázky: Čo? Kde? Kedy? Kto? ( hybridné slohové útvary aj na otázky: Prečo? Ako? ).
Jednotlivé komponenty môžeme ľubovoľne meniť, napr. v pozvánke môžeme najprv napísať, kedy sa uskutoční spoločenská udalosť, kde to bude, čo to bude alebo naopak. Zo slovných druhov v tomto postupe prevládajú podstatné a prídavné mená. Najdôležitejšie je sprostredkovať vecné údaje, konkrétne fakty, základné informácie. Je preň príznačná dokumentárnosť a faktografickosť.

Vlastnosťou informačného slohového postupu je vecnosť, objektívnosť a aktuálnosť informácií ( na rozdiel od rozprávacieho slohového postupu a niektorých útvarov opisného slohového postupu, ktoré môžu byť subjektívne ).

Základné útvary informačného slohového postupu sú: súpis, vyhláška, katalóg, anotácia, oznam, správa, časti výkladu, prednášky atď.

Kompozícia útvarov informačného slohového postupu je nasledovná: prevažuje pestré kompozičné členenie, napr. dotazník, ( tlačivo, poukážky, správa ). Niektoré z nich majú komplikovanú predtlač.

Charakteristika vybraných žánrov informačného slohového postupu:
pozvánka - tlačené pozvanie na účasť,
súpis - systematický písomný zoznam, katalóg,
vyhláška - úradné verejné oznámenie,
katalóg - súpis vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria,
oznam, správa - oznámenie o niečom, zvesť, hlásenie, písomnosť,
dotazník - tlačivo s otázkami,
poukážka - lístok s príkazom na uskutočnenie platby,
anketa - prieskum verejnej mienky metódou odpovedí na isté otázky,
test - skúška na zistenie schopností, vedomostí, hodnôt alebo vlastností.