Theodore Dreiser - Jennie Gerhardt

THEODORE DREISER (1871-1945)

bol rozhorčený pozorovateľ sociálnych pomerov v Americkom medzivojnovom období. Bol prozaikom, dramatikom a novinárom. Pochádzal z chudobnej rodiny. Na začiatku tvorby sa zaradil medzi naturalistov, o čom svedčí aj jeho prvý román Sestra Carrie (1900), v ktorom hrdinka bez zábran využíva svoj pôvab, aby získala úspech. Námet pre román s kriminálnou zápletkou Americká tragédia (1925) čerpal zo začiatku 20.storočia. Chcel dokázať, že hlavným vinníkom nie je človek- zločinec, ale na vine je spoločnosť, ktorá deformuje ľudské charaktery. Autorove písanie je dosť kontroverzné. Taktiež neznášal akékoľvek náboženstvá, najmä kresťanstvo – čo sa odzrkadľuje aj v jeho diele Jennie Gerhardt.

Hlavné postavy:

• Jennie Gerhardt – mladá, citlivá, veľmi naivná, plachá avšak pracovitá, ctižiadostivá „dcéra chudoby“. Vďaka svojej kráse začala žiť v prepychu. Bola neustále terčom klebiet
  Prežíva morálne krízy – uvedomuje si, čo si o nej ľudia myslia
• Senátor Brander – múdry oportunista, počestný, bohatý, prívetivý a osamelý 52-ročný muž
• Lester Kane – atraktívny, mravný a spravodlivý, solídny 36-ročný muž, niekedy trochu ľahostajný – nečinný
  Nakoniec mu Jennie vytrhnú z náruče klebety, materializmus a iná žena
• rodina Jennie:◦ otec – hlava rodiny, múdry a skúsený sklár, tvrdý Nemec, veľmi kresťanský
• matka – citlivá pani, Jennie s ňou mala výborný vzťah
• súrodenci

Myšlienky diela:

• údery, ktoré osud rozdáva dievčaťu z chudobnej rodiny (pôvod jej bráni k dosiahnutiu šťastia)
• silná kritika americkej spoločnosti, kde sú peniaze viac ako láska a šťastie
• konflikt medzi ľudskými potrebami a potrebami materialistickej spoločnosti

Formálna stránka diela:

• je to novela, zložená z 62 kapitol
• dej sa začína in medias res
• rozprávač je vševediaci, er-forma (3.os. singular)
• dejová línia je zložitá, popretkávaná množstvom udalostí a postáv, spomalená hlbokými a rozsiahlymi úvahami
• dialógy sú väčšinou krátke, autor používa oznamovacie vety
• skoro žiadne cudzie slová, hovorových je tam tiež pomenej
• množstvo umeleckých prostriedkov: 
  prirovnaní: „bol ako čln bez vesla“,...
  epitetónov, metafor: napríklad pri opise panny
• literárne znaky v diele:
   realistické: zobrazenie života chudoby (autobiografické prvky,
  autor vychádzal z povahových čŕt svojej sestry Jennie)
   romantické: Jennie túži po lepšom živote, je zidealizovaná (má
  len dobré vlastnosti), kontrast chudoba x bohatstvo
   naturalistické: autor zobrazuje život v skutočnom obraze

Obsah diela:

Dej sa začína jedného jesenného rána roku 1880 v jednom z popredných hotelov v meste Columbus v Ohiu. Chudobná pani Gerhardtová s dcérou Jennie dostali prácu ako upratovačky. Jennie sa už tu zapáčil senátor Brander, ktorý býval v hoteli. Chudoba a krása Jennie v ňom vyvolali súcit a začal jej, i celej 8-člennej rodine finančne pomáhať.

Ľudia začali klebetiť a špekulovať, prečo Jennie, ktorá roznáša bielizeň, nosí na ruke zlaté hodinky. Otec Gerhardt nestráca hrdosť a zakáže Jennie stýkať sa so senátorom. Avšak jej brat sa dostane do väzenia (kradol uhlie, aby mali z čoho kúriť) a Jennie predsa prišla za Branderom, požiadať ho o pomoc. Pomiloval ju, dal jej peniaze a dostal brata z väzenia. Nečakane sa dočítala z novín, že senátor odcestoval a umrel na týfus.

Jennie sa doma priznala, že ju zneuctil o tridsať rokov starší chlap, tak ju jej kresťanský otec vyhodil z domu. On šiel pracovať do iného mesta a tak sa Jennie presťahovali spolu s rodinou do Clevelandu. Tam sa im začalo dariť trocha lepšie a Jennie porodila dcéru. Otec sa vrátil a odpustil jej.

Dieťa pokrstili Vesta. Jennie čoskoro začal dvoriť ďalší návštevník hotela – Lester Kane. Jennin otec si v robote spálil ruky a nastali finančné ťažkosti. Lester jej dal peniaze a zabezpečil celej rodine krásny dom a prepych. Jennina mama umrela , Jennie a Lester spolu začali bývať. Lester sa až po rokoch dozvedel o Veste, tak sa dieťa nasťahovala k nim. Zistila to jeho rodina a tak začali klebety a krivdy – nemôže si vziať chudobnú chuderu s deckom. Jenniny súrodenci sa rozišli po svete a ona oklamala otca ,že Lester je jej manžel, aby otec neostal sám a šiel k nim bývať. Tak šťastný dožil.

Lesterova rodina si myslí, že Jennie chce len jeho peniaze. Jeho otec umrel a v záveti bolo ultimátum : ak ju neopustí, ostane mu len 10 000 dolárov ročne a celý zvyšok rodinnej firmy dostane Lesterov brat. Jennie sa hanbila.

Lester stretol inú ženu- vdovu Geraldovu. Bola pre neho primeraná. Začal uvažovať, že Jennie aj keď ju már dá, prináša len problémy a oženiť s ňou sa nechce. Obaja vedia, že sa musia rozísť. Pre Jennie začína nový život len s Vestou. Trpela, lebo sa Lester oženil s vdovou Geraldovou. Vesta nečakane umrela na týfus. Jennie si adoptovala dcérku Rosu, aby neostala sama.
Po čase Lester cíti, že umiera tiež, a naposledy chce vidieť Jennie, ktorú má stále v kútiku srdca rád. Umrie teda pri osobe, ktorá je pre neho najbližšia. Dej končí , keď Jennie vidí nakladať jeho truhlu do vlaku a odnášať ju preč.