1.EPIKA:
- epické dielo: literárne dielo, ktorého základom je dej, príbeh, udalosť a základným postupom je rozprávanie, vystupuje v ňom rozprávač a postavy diela, môže byť:
- veršované – napr. epická báseň, epos, balada,
- neveršované - napr. rozprávka, poviedka, novela, román
2.PRÓZA – literatúra písaná voľnou, neviazanou rečou. Základnou jednotkou prozaického jazykového prejavu je veta, prozaické literárne diela sa skladajú z množstva viet, ktoré sú usporiadané do logických celkov. Má rozprávača, typický pre ňu je sujet.
3.METONYMIA – vniká tak, že spisovateľ prenesie pomenovanie istého javu na iný jav, a to na základe ich vecnej, reálnej závislosti – miestnej, časovej i príčinnej (živiť sa perom, čítať Tajovského...) Je to spôsob narácie v epike.
4.KOMPOZÍCIA – literárne dielo je organizovaným celkom, je stavbou, ktorú spisovateľ plánuje a buduje v súzvuku so svojím poňatím človeka, zároveň v súlade s kompozičnými požiadavkami jednotlivých literárnych druhov, žánrov a žánrových útvarov.
5.FABULA - ( je materiál) časovo príčinný (kauzálny) rad udalostí v deji, obsahuje aj deje, ktoré nie sú v diele priamo pomenované, ale sú prítomné, základom z hľadiska konštrukcie je konflikt, prepracúvavame sa k nej abstrakciou. Fabula so sujetom vytvárajú dej.
6.SUJET – (spracovanie tohto materiálu alebo postup) súhrn tých istých udalostí ako vo fabule, ale sú zoradené tak, ako nasledujú v literárnom diele. Je to literárne stvárnenie fabuly.
7.MOTÍV - najjednoduchšia tematická jednotka umeleckého literárneho diela delia sa na statické a dynamické. Statický ráz majú motívy opisné (deskriptívne) a úvahové (reflexívne), dynamické – motívy dejové (fabulové), teda epika je literárny druh dynamický (slovesné nosné motívy), a lyrika je literárny druh statický (základné motívy sú nemenné).
8.LEITMOTÍV - základný motív prechádzajúci celým dielom, prípadne opakujúca sa časť diela. Môže sa sať motívom hlavným, či vedúcim.
9.TÉMA – zložka literárneho diela zahŕňajúca udalosti a fakty zo života človeka, spoločnosti, prírody. Skladá sa z motívov.
10.LÁTKA - podklad pre vznik literárneho diela
11.OBSAH - obsahom literárnej tvorby je predovšetkým človek, ľudský život, človek cítiaci a mysliaci, konajúci a zápasiaci, človek ako „súhrn spoločenských vzťahov, ako priesečník, v ktorom sa stretajú rozličné javy a problémy spoločenského i prírodného bytia (javy a problémy sociálne, politické, etické, ekologické, psychologické a pod.)
12.ROZPRÁVAČ – základnou sujetovou kategóriou, je sprostredkovateľom medzi autorom a čitateľom, nemožno ho zamieňať ani stotožňovať s autorom. Sú tri typy rozprávača – 1. autorský, 2. personálny, 3. priamy a 4. oko kamery.
13.POSTAVA - je nositeľom deja, zároveň dej vytvára podmienky, aby sa postava realizovala, je lepšie identifikovateľná ako rozprávač.
14.PRÍBEH – skladá sa z časových a konceptuálnych štruktúr. Každý príbeh je daný časom, rozprávať príbeh znamená konkretizovať diferenciu medzi začiatkom a koncom. Konceptuálna rovina je najabstraktnejšia rovina, súvisí s hodnotovými systémami, príbeh môžeme čítať ako znázornenie tejto konceptuálnej štruktúry, koncepty sú usporiadané v protiklade.
15.AUTORSKÝ ŠTÝL - vzniká spôsobom individuálneho výberu a využitia výrazových prostriedkov pri výstavbe zámerne vytváraného diela. Vyjadruje intelektuálnu vyspelosť autora, citové založenie autora, osobné sklony, sociálne zaradenie, postoj k téme. Človek zvyčajne na svojom štýle dlhodobo pracuje.
16.ich, er, du – FORMA – ich forma – ja-rozprávanie v literárnom diele prostredníctvom 1. osoby jednotného čísla, ktorá rozpráva, čo prežila, môže sa realizovať ako autobiografia, denník, listy ... er- forma – on-rozprávanie v 3. osobe v minulom čase, rozprávač stojí mimo deja, je všemúdry a všemocný. du-forma – ty-rozprávanie v 2. osobe, veľmi zriedkavá, neprináleží žiadnemu typu rozprávačov, najbližšie má k priamemu rozprávačovi, keď rozpráva cez 2. osobu a hovorí o sebe. Najčastejšie sa používajú rozprávač autorský (božský = vševedúci – 3. osoba), personálny (3. osoba – v celkovej šírke vnútorného a vonkajšieho života iba jedna osoba, ostatné postavy z pohľadu tejto osoby) a priamy (ich-forma) a z oka kamery.
Príklad praktického rozboru
Dušan Mitana – Jastrab
Toto dielo od Dušana Mitanu je epické, teda jeho základom je dej, príbeh, udalosť a základným postupom je rozprávanie. Je to poviedka.
Témou tohto diela je príbeh chlapca ktorý si vôbec neuvedomuje svoju agresivitu voči okoliu. Až ku koncu poviedky príde na to, že je skutočne „zlý“.
Sujet je súhrnom udalostí, ktoré sú zoradené tak, ako nasledujú v literárnom diele: Peter je u strýka a u tety, zaľúbi sa do nej, myslí na bratranca ktorý je preč, zabije strýkovi jastraba, potom holuby, chce ujsť pre následkami svojich činov, dostáva sa späť ku krstným rodičom, stretáva sa s Ivanom, teta Viera zomiera.
Fabula je chronologické usporiadanie udalostí v deji: Petrovi rodičia zahynú, dostáva sa do opatery krstných rodičov, tí ho však nevedia zvládnuť a preto ho posielajú na prázdniny k strýkovi Jánovi a tete Vere, ktorých syn Ivan odišiel na vojnu. U nich sa zaľúbi do tety Viery a strýka Jana vníma ako soka. Zabije mu jastraba a holuby. Keď mu strýko vynadá, uvedomí si čo spravil a chce ujsť. Teta mu však zabráni v úteku, ale nebráni mu v odchode. Vracia sa späť ku krstným rodičom. Tam si pomaly začne uvedomovať čo všetko si navymýšľal a čo napáchal. Keď o tom napíše list bratrancovi Ivanovi ten sa rozhodne že pôjde domov zistiť ako to vlastne je. Najprv sa však chce porozprávať s Petrom. Keď to Peter zistí chce sa vyvliecť zo svojich intríg útekom, čo však nebude potreba, pretože sa dozvedá od krstných rodičov že teta Viera zomrela.
Vo všetkých poviedkach vystupuje rozprávač. V niektorých autor akoby rozprával svoj príbeh
v prvej osobe, teda v ich forme a v iných zasa nájdeme rozprávanie v tretej osobe – er forme.
Kompozícia celého diela „Na prahu“ z ktorého je aj táto poviedka je rozdelené na jednotlivé príbehy. Jednotlivé poviedky majú rýchly spád a pútavý dej. Sú krátke, ale výstižné. V každej z poviedok vystupuje pár postáv, najčastejšie sám autor vystupuje ako samotná hlavná postava. Motívy vo všetkých poviedkach sú dynamické.
Kompozíciou tejto poviedky sú tri časti. Je to jedna z rozsiahlejších poviedok v tejto zbierke.
Rozprávač, rozpráva Petrov príbeh v er – forme, je doplnení o Petrove myšlienky v ich-forme a dialógy. Rozprávač v tejto poviedke je personálny - 3. osoba – v celkovej šírke vnútorného a vonkajšieho života iba jedna osoba, ostatné postavy z pohľadu tejto osoby
Postavy:
- Hlavnou postavou je Peter. Je od smrti svojich rodičov čudný, jeho správanie je agresívne a celá jeho povaha je presýtená zlom. On si to však uvedomovať začne až ku koncu poviedky.
- Petrovi krstní rodičia, ktorý nevedia čo s ním a pošlú ho k tete a strýkovi
- Bratranec Ivan, ktorý je mimo domu
- Teta Viera – do ktorej sa platonicky zamiloval
- Strýko Ján – ktorého nenávidí a chce tete Vieru pred ním chrániť, pritom to vôbec nebolo potrebné
