- diela – 1.pisanie učebníc

- 2. Nábožensko- filoz. diela
Labirint sveta a raj srdca (1623)
- 3.Pedagogické spisy-
Didactica magna ( veľká didaktika, r.1657)
- 4.Učebnica latinčiny –
Brána jazykov otvorená (r. 1663)
Svet v obrazoch (r.1658)
Informatorium školy mateřské (r.1632)

JÁN AMONS KOMENSKÝ – Labirint sveta a raj srdca
Dielo zobrazuje svet ako mesto, ktorým prechádza pútnik /autor/ so svojimi dvoma sprievodcami, pomenovanymi ako Vězvěd Všudybud a Mámení. Prvý zosobňuje úsilie človeka poznať, druhý, naopak, vlastnosti človeka pohodlného, ktorý sa prispôsobuje klamom a nedostatkom sveta.Autor utečie z povrchného sveta do svojho vnútra a len tu, v „raji srdca“ nachádza Krista a pravý pokoj.

JÁN AMONS KOMENSKÝ – Didactica magna
Zaoberá sa v nej takmer všetkými otázkami výchovy a vzdelávania, počínajúc cieľom výchovného pôsobenia, podmienkami, v ktorých sa výchova uskutočňuje, a prostriedkami výchovy.V diele položil základy ďalšej pedagogickej činnosti a na vytvorenie ucelenej pedagogickej sústavy. Pedagogická sústava vyžaduje, aby ťažiskom výchovy bola priama skúsenosť a zmyslové poznanie.Prihliada k vekovým stupňom a zdôrazňuje vyučovanie v materinskom jazyku.

EURÓPSKE BAROKOVÉ UMENIE
Európske barokove umenie asa vyznačovalo honosnosťou, dramatickosťou, dynamizmom, ktoré pôsobí na city vnímateľov.

Architektúra a sochárstvo- chcela vyvolať sugestívny a honostný dojem veľkolepou vnútornou výzdobou, hrou a vlnením svetla.
- umelci- Gian Lorenzo Bernini( 1598 až 1680)
– Extáza sv. Terézie

Maliarstvo – barokove maliarstvo dosiahlo vrchol v dielach španielskych, flámskych a holanských majstrov.
- umelci - Diego Velázquez (1599 až 1660)
-Dvorné dámi s postavou malej infantky
- Peter Paul Rubenz ( 1577 až 1640)
-Klaňanie troch kráľov
- Snímanie z kríža
- Rembrandt Van Rijn ( 1606 až 1699)
- autoportrét so Saskiou
- Nočná stráž

Hudba –barokovu hudbu obohatilo zrodenie opery
-umelci – Claudio Monteverdi (tal.)
- Klaudio
- Jean Babtiste Lully ( 1632 až 1687, fran.)
- Johann Sebastian Bach ( 1685 až 1750)
- Georg Fiedrich Hendel ( 1685 až 1759)
- Christoph Willibald Gluck ( 1714 až 1787)

Slovenská baroková poézia

Katolícka duchovná poézia
Kat.bar.poéziu reprezentovala duchovná lyrika sústreďovaná v spevníkoch.
Bola viac rozvinutá, ako evanielická, odvážnejšie sa približovala k ľudovým vrstvám v používaní ľudového jazyka, tým, že čerpala z domácich zdrojov.

Autori: Benedikt Szóllósi –diela: Cantus catholici(1655) = Piesne katolícke
-prvý tlačený katolícky slovník
-prevládajú piesne českého pôvodu s teologickým zameraním, uplatňuje sa ľudový prvok
Františkánske kancionály – dokazujú tvorivý vzťah protireformácie k folklóru

Svetská baroková poézia

Tvorená v latinčine, neprekonávala humanistický spôsob veršovania
Tvorená príležitostná poézia – písaná v slovakizovanej češtine, alebo v bohemizovanej slovenčine
- silne ovplyvnená ľudovou poéziou
S.B.P. zachytávajú rukopisné spevníky a zborníky.
Autori: Dionýz Kubík - diela: Cantiones Slavonicae ( Slovenské piesne, 1791)
Ján Lány - diela: Zborník Jána Lányho 1-2 ( 1721-1832)
Ján Buoco - diela: Zborník Jána Buoca
Diela: Mikulášsky zborník ( 1761-1781)

Ján Sekáč-ako prvý si zvolil zábavný cieľ, poúča čitateľa ľahkou formou
- diela: Láskavé karhání smíšnopochabých svetských mravúr
Šťefan Ferdinand Selecký- dielo: Obraz panej krásnej perem malovaný
(1701, 1 báseň)

Jarmočné piesne
Boli populárnou naivnou poloľudovou poéziou a širili sa tlačou.
Šírili správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných príhodách a vraždách.

Didakticko – reflexívna poézia
Zverejňovala sa v rukopisnej podobe, neskôr tlačou.
Prebásňovali sa ľudové príslovia, ktoré zahŕňajú sústavu mravných názorov a podávajú návody ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii.
Nabádala k ušľachtilým postojom.

Peter Benický
1606 – 1664 (Trnava)
bol členom družiny cisára Ferdinanda III.
Získal titul „Zlatej ostrohy“

Dielo: Slovenské verše (1652) – spája v nej humanistické vzdelanie s ľudovou múdrosťou
-typická ukážka prechodu renesancie k baroku
-dotýka sa ľudských chýb i predností, dáva príslušné rady a moralizuje z pozície laika.Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali a neprijímali dary. Zaujíma kladný postoj k učenou, vede a zvdelávanou.Odporúča pracovitosť. Ironizuje pretvárku a panovačné ženy, ba neodporúča skoré a prenáhlené ženenie. Sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelosť šľachticov i pánov.
-Usiluje sa podnecovať k vlastnému uvažovaniu