Emile Zola - Nana, Brucho Paríža

Francúzsky spisovateľ Emile Zola bola zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom tzv. naturalistickej školy v literatúre.

Rougonovci – Macquartovci
30 romanov- napr.: Kariéra Rougonovcov, Jeho Excelencia Eugene Rougon, Korisť, Brucho Paríža, Peniaze, Pasca, Germinal, Zem.

V tomto cykle chcel podať všestranný obraz života francúzskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Ústrednými postavami sú členovia rodiny Rougon-Macquartovcov, ktorí boli dedične zaťažení následkami alkoholizmu a neurasténie.

Nana

Nana je dcérou Gervaisy a notorického alkoholika Coupeaua. Osudovo poznačená bedárskym prostredím a dedičnými dispozíciami, nedosiahne úspech v umení, ani šťastie v láske. Po rozchode s hercom Fontanom sa dáva vydržiavať húfom najrozličnejších ctiteľov predstavujúcich rôzne typy vtedajšej buržoázie. Všetci sú neodolateľne priťahovaní jej neskonalou krásou, vychádzajúcou najmä z vnútra a stávajú sa ňou doslova posadnutí, zabúdajúc na všetko ostatné, česť, rodinu, majetok.. Nana sa chce svojim zámožným milencom úplným využívaním pomstiť za svoj pôvod, chudobu i nešťastie v živote. Svojou neutíchajúcou náročnosťou a nenásytnosťou ruinuje ich podniky a zákernými klebetami a intrigami rozvracia ich rodinné zväzky a vzťahy.

Brucho Paríža

Terčom spisovateľovej kritiky sa stala morálka bezduchej sýtosti ktorá súvisela s rozmachom finančného kapitálu za vlády Napoleona III. Najviac pozornosti je v deji románu venovanej reformistickému blúznivcovi Florentovi, ktorý sa nelegálne vrátil z Guayany /Diabolských ostrovov/, kam ho poslali po náhodnom zatknutí za monarchistického prevratu Napoleona III. Vyhladovaný utečenec je pohltený búrlivým prebudením tržnice a útočisko nachádza v „tučnom a pokjnom blahobyte“ údenárstva svojho mladšieho brata Quenua, ktorého výchove obetoval po smrti svojej matky svoju intelektuálnu ašpiráciu. Na nátlak švagrinej – krásnej Lízy – prijíma Florent miesto inšpektora v oddelení rýb, kde trpí tak zápachom, ako útokmi žien. Utieka sa k reformistickým plánom, ktoré rozvíja v krúžku politických opozičníkov z krčmy pána Lebigra. Jeho odlišnosť a záhadné počínanie narúšajú stále viac „tučný mier“ tržnice. Znesvári i najväčšie súperky blahobytného pôvabu – údenárku krásnu Lízu a predavačku rýb – krásnu Normanďanku. S postupujúcimi prípravami na nereálny štátny prevrat sa stupňuje nepokoj v tržnici. Na základe radu obvinení, ktorý dovŕši Líza je Florent opäť odsúdený do vyhnanstva, kam ho doprevádza radikál Gavard. Tržnica si vydýchne, Líza sa zmieri s Normanďankou a údenárstvo začne opäť vyžarovať „mastné zdravie“. V románe je súčasne rozvinutý obraz každodenného života farebného prstredia, ku ktorému patrí aj galéria parížskych figúrok a ich prízemné pletky. Najtesnejšie sú s tržnicou spätí dvaja mladí ľudia – pôvabný, ale slaboduchý Marjolin a uličnica Cadina, ktorí sa v nej pohybujú, sýtia a milujú so živočíšnou bezstarostnosťou, sú „idylou obrovského brucha“.