ROVNIANSKY KAŠTIEĽ- Prijali a postarali sa o nich veľmi dobre. Od Ondreja zistili, že on ich vlastne išiel zabiť (najprv bol vďačný, ale čím viac sa zotavoval ,tým viac svoju záchranu považoval za poníženie ).Konôpka sa zamiloval do pani Kláry a ona doňho tiež. Nevedeli udržať tento cit ,ale napriek tomu ho v sebe potláčali, lebo boli vysokých mravných hodnôt a to ich duševne i navonok ničilo(úvahy o mravnosti a náboženstve ). Keď sa Ondrej vyzdravel ,poslali list Praskovským (otec sa životu syna vôbec nepotešil, lebo bol šťastný ,že ostal jediným vlastníkom peňazí ). Po manžela vyslali Brigitu. Tá sa v kaštieli cítila veľkou paňou, zamilovala sa do Rovnianskeho ,hanbila sa za tak úbohého manžela. Rovnianskemu jej náklonnosť imponovala. Začali sa spolu stretávať a vôbec sa nesnažili skrývať svoje fyzické pudy(kontrast k nevinnej láske Konôpku a Kláry). Konôpka sa rozhodol vzbudiť u Rovnianskeho svedomie. Podarilo sa mu to, preto Rovniansky Brigitu s manželom vyhnal. Brigita sa nahnevala ,a keď sa dozvedela, kto je vinníkom ,prikázala Konôpku chytiť. Adam ho zachránil a spolu utiekli do Trnavy.

TRNAVA- Tu sa ubytovali u Konôpkovho kamaráta –kalvínskeho kazateľa. Adam sa začal učiť, aby sa u Pohánkovcov mohol zamestnať ako pisár( mali krajčírstvo). Po tom ,čo u nich začal pracovať sa mladí do seba zaľúbili ,po čase sa vzali a prebrali starému Pohánkovi obchod. V tom čase prišiel do Trnavy katolícky arcibiskup Peter Pázmaň. Mal tu stretnutie s pánmi. Stretol sa aj s Praskovským, lebo ten sa rozhodol opäť prijať katolicizmus(„Bohatosť katolíckej viery mu vyhovovala viac ako chudoba protestantizmu“.). Praskovský dostal od Pazmáňa ultimátum- ak sa chce opäť stať katolíkom, musí pomôcť vyhnať kalvínskeho kazateľa z mesta. Peter podmienku dodržal a zároveň zatkol aj Konôpku. Keď sa to dozvedel Adam, vymyslel plán ako Konôpkovi pomôcť- odišiel za bethlenovskými hajdúkmi, vysvetlil im situáciu a tí Praskovského po ceste domov prepadli(okradli ho a oslobodili Konôpku). Konôpka odišiel na službu k Bethlenovi, odhodlal sa dokonca aj ísť vyznať Kláre svoje city, no v Rovňanoch už našiel iba jej náhrobok.

Asi po piatich rokoch sa však Betka pochválila kamarátke hrdinským činom svojho manžela. O tri dni to už vedel aj arcibiskup, ktorý Adama ,v mene Kristovom, odsúdil na smrť odťatím hlavy.

Dielom „Adam Šangala“ chce autor poukázať aj na to ,že človek je vo svojej podstate zvieraťom. (Zvieracia prirodzenosť ovplyvňuje jeho správanie a iba konvencie a zvyky bránia v prejavovaní týchto živočíšnych pudov.) Hrdinov Jégé naschvál dostáva do situácií, kde sa odhaľuje ich vnútro.

Nevšíma si okolie(t.j. oblečenie, interiér..),venuje sa predovšetkým vnútornej charakteristike. V románe sa vyskytujú často naturalistické obrazy( autor nezatvára oči pred krutosťou a nepeknými obrazmi- veľmi podrobne a živo napríklad opisuje fyzické tresty/ mučenie). (pozn. dielo nieje delené na 5 častí!)