Ladislav Nadaši Jégé - Adam Šangala

Adam Šangala - hlavná postava; jednoduchý, veselý, zhovorčivý, úprimný, šikovný ;život bral „ľahko“ ;najprv- obyčajný chasník na dedine ,neskôr –vojak, potrimiskár(t.j. sluha na hrade),pisár ;v románe zastupuje obyčajný ľud
Konôpka – evanjelický farár, dôverník Praskovských; v románe predstavuje reformáciu (t.j. pokrok); humanistické chápanie života, hlboké mravné a šľachetné princípy –študoval teológiu v Nemecku, žil 3 roky v Taliansku ;citlivý ,sebavedomý
Peter Pavol Praskovský – pán na B-skom zámku ; menil vieru v Boha ako mu to vyhovovalo (raz katolík ,raz evanjelik) ;v románe zastupuje vtedajších pánov ;povrchný (išlo mu hlavne o dojem ,akým pôsobil na iných) ,klamár ,skúpy, namyslený (ostatným na smiech – všetci ho hneď prekukli ,i keď on si o sebe myslel ,aký je výborný diplomat )
Barbora Praskovská – manželka Petra Praskovského ; nerozvážna ,namyslená ;reprezentuje ideu sociálnej nerovnosti („Poddaní majú len podobu ľudí.“ )
Ondro Praskovský – syn Barbory a Petra ;hlúpy ,prázdny ,nafúkaný ,bez vlastných názorov
Brigita Praskovská – manželka Ondra ;myslela si o sebe ,že je rozhľadená (v skutočnosti – obmedzená )
Klára Rovnianska – pani na Rovnianskom kaštieli ;krásna ,milá ,citlivá ,veľkodušná ;spolu s Konôpkom prezentuje pokrokové myšlienky –žila vo Viedni u talianskeho kupca
Rovniansky – manžel Kláry ;neotesaný ,hrubý ,miloval Kláru ( „vykonávač jej vôle“ )
Betka Pohánková – Adam sa do nej zaľúbil; neskôr sa vzali

Dej sa odohráva začiatkom 17.storočia ,v časoch tureckej nadvlády v Európe ,v období bojov medzi cisárom (katolicizmus /protireformácia) a Bethlenom (reformácia / protestantizmus) na Slovensku. Preto je dielo napísané v ťažkej (temnej) atmosfére. Napriek jednoduchému deju zachytáva mnoho tém (t.j. sociálne rozdiely ,myšlienky reformácie ,panskú nízkosť a svojvôľu –cynický postoj k viere a krutosť k ľudu ,naivitu a poverčivosť prostého ľudu ...) Autor opisuje všetky sociálne prostredia (strieda miesta, kde sa dej odohráva ) a všetky hlavné typy ľudí (nielen vtedajšej doby –hovorí o tom ,že človek sa nemení ).

Dej sa začína opisom Adamovho rodiska – Oravy („kde ľudia chlieb poznajú len z otčenáša“ ).
KOZINÁ- Adam sa dozvedá o smrti svojho otca ,ktorého obesili ,lebo bol zbojník( živil tak rodinu ).Rodina je nešťastná ,no neberie to až natoľko tragicky („Treba o jedny ústa menej živiť“. ). S matkou odišli do mesta poprosiť pánov o telo mŕtveho, aby ho mohli pochovať ,čo bolo veľkou trúfalosťou („pochovať zbojníka ako kresťana“ ).Na starosti to mal pán Tankay ,ktorý nesúhlasil („takému lotrovi je škoda pohrebu“) ,no zľutoval sa nad nimi dobrý farár ,ktorý vyhral telo mŕtveho od Tankaya v kartách .(Opisuje primitívne spôsoby panstva a poukazuje na to ,že poddaní sami verili ,že páni sú omnoho viac ako oni .).

ŹILINA – Adam sa rozhodne ísť do sveta (smerom na Žilinu). Po ceste zbije pána, ktorý mláti sedliaka s dcérou. Po príchode do Žiliny počuje bubnovať ,že „akési chlapčisko napadlo grófa Markoča“. Aby sa zachránil nechá sa zverbovať k Pálfyho dragúnom. Vyslali ho so správou na B-ský zámok spolu s Mihvokom (zlý, krutý, chamtivý ). Mihvok chcel Adama v najbližšej dedine udať („speňažiť“ ). Adam mu však utiekol. Po ceste na zámok stretol Betku(z Trnavy) s jej rodinou a pomohol im (chytiť koňa) , síce najprv nechcel ,lebo boli luteráni ( autor poukazuje na mieru vplyvu pánov na poddaných ). Adam sa do Betky zaľúbil.

B-SKÝ ZÁMOK- Po príchode Adam rozpovedal Praskovským svoj príbeh ,a keďže Markoč bol ich úhlavný nepriateľ zapáčil sa im a prijali ho do služby (potrimiskár).Tam sa Adam veľmi nudil ,lebo nič nerobil (smútok za domovom a voľnosťou ).Na zámku spoznal Źošu ,ktorá sa doň zaľúbila .Raz prišiel na zámok posol od Bethlena požiadať od Praskovského peniaze (vtedy bol evanjelik).Keďže bol veľmi skúpy (chcel iba preukázať vôľu, ale o nič neprísť), zavolal si žida Barucha( s ktorým bol vopred dohodnutý ,že za klinec do nohy dostane 50 dukátov), ktorý mal na starosti jeho financie a mučil ho pred poslom, až sa ten zľutoval a odišiel uveriac, že Praskovský peniaze nemá( obrátené hodnoty pánov ).Jedného večera počas hodov uvidela Brigita v okne oproti mátohu ,odpadla a potratila( jediného potomka Ondra). V skutočnosti to bol Adam s plachtou plnou bielizne .Keď sa dozvedeli ,kto je vinníkom ,zavreli Adama do temnice a na improvizovanom súde ho odsúdili na smrť („Aby zmiernili svoju hanbu, zväčšovali Adamovu vinu“. ). V tom čase sa Konôpka rozhodol, že ujde zo zámku( „Praskovskí sú pre protestantizmus stratení“. ) a Adama vezme so sebou. V noci mu teda pomohol utiecť. Rozhodli sa ísť do Trnavy. Po ceste začuli bolestný hlas Ondra, ktorého chytili a mučili zbojníci. Zachránili ho („Nejde o pána, ale o mučeného človeka“. ).Zraneného Praskovského odniesli na najbližší kaštieľ (Rovniansky).
ROVNIANSKY KAŠTIEĽ- Prijali a postarali sa o nich veľmi dobre. Od Ondreja zistili, že on ich vlastne išiel zabiť (najprv bol vďačný, ale čím viac sa zotavoval ,tým viac svoju záchranu považoval za poníženie ).Konôpka sa zamiloval do pani Kláry a ona doňho tiež. Nevedeli udržať tento cit ,ale napriek tomu ho v sebe potláčali, lebo boli vysokých mravných hodnôt a to ich duševne i navonok ničilo(úvahy o mravnosti a náboženstve ). Keď sa Ondrej vyzdravel ,poslali list Praskovským (otec sa životu syna vôbec nepotešil, lebo bol šťastný ,že ostal jediným vlastníkom peňazí ). Po manžela vyslali Brigitu. Tá sa v kaštieli cítila veľkou paňou, zamilovala sa do Rovnianskeho ,hanbila sa za tak úbohého manžela. Rovnianskemu jej náklonnosť imponovala. Začali sa spolu stretávať a vôbec sa nesnažili skrývať svoje fyzické pudy(kontrast k nevinnej láske Konôpku a Kláry). Konôpka sa rozhodol vzbudiť u Rovnianskeho svedomie. Podarilo sa mu to, preto Rovniansky Brigitu s manželom vyhnal. Brigita sa nahnevala ,a keď sa dozvedela, kto je vinníkom ,prikázala Konôpku chytiť. Adam ho zachránil a spolu utiekli do Trnavy.

TRNAVA- Tu sa ubytovali u Konôpkovho kamaráta –kalvínskeho kazateľa. Adam sa začal učiť, aby sa u Pohánkovcov mohol zamestnať ako pisár( mali krajčírstvo). Po tom ,čo u nich začal pracovať sa mladí do seba zaľúbili ,po čase sa vzali a prebrali starému Pohánkovi obchod. V tom čase prišiel do Trnavy katolícky arcibiskup Peter Pázmaň. Mal tu stretnutie s pánmi. Stretol sa aj s Praskovským, lebo ten sa rozhodol opäť prijať katolicizmus(„Bohatosť katolíckej viery mu vyhovovala viac ako chudoba protestantizmu“.). Praskovský dostal od Pazmáňa ultimátum- ak sa chce opäť stať katolíkom, musí pomôcť vyhnať kalvínskeho kazateľa z mesta. Peter podmienku dodržal a zároveň zatkol aj Konôpku. Keď sa to dozvedel Adam, vymyslel plán ako Konôpkovi pomôcť- odišiel za bethlenovskými hajdúkmi, vysvetlil im situáciu a tí Praskovského po ceste domov prepadli(okradli ho a oslobodili Konôpku). Konôpka odišiel na službu k Bethlenovi, odhodlal sa dokonca aj ísť vyznať Kláre svoje city, no v Rovňanoch už našiel iba jej náhrobok.

Asi po piatich rokoch sa však Betka pochválila kamarátke hrdinským činom svojho manžela. O tri dni to už vedel aj arcibiskup, ktorý Adama ,v mene Kristovom, odsúdil na smrť odťatím hlavy.

Dielom „Adam Šangala“ chce autor poukázať aj na to ,že človek je vo svojej podstate zvieraťom. (Zvieracia prirodzenosť ovplyvňuje jeho správanie a iba konvencie a zvyky bránia v prejavovaní týchto živočíšnych pudov.) Hrdinov Jégé naschvál dostáva do situácií, kde sa odhaľuje ich vnútro.

Nevšíma si okolie(t.j. oblečenie, interiér..),venuje sa predovšetkým vnútornej charakteristike. V románe sa vyskytujú často naturalistické obrazy( autor nezatvára oči pred krutosťou a nepeknými obrazmi- veľmi podrobne a živo napríklad opisuje fyzické tresty/ mučenie). (pozn. dielo nieje delené na 5 častí!)