|
|
|
Erich Maria Remarque
- vlastným menom Erich Maria Kramer
- patrí do nemeckej prózy medzi dvoma vojnami do expresionizmu
- čiastočne písal naturalizmom
- čiastočne patril do Stratenej generácie
- mladí autori, ktorí sa zúčastnili na 1. svetovej vojne a po jej skončení sa rozhodli neísť do svojej vlasti, ale sústredili sa v Paríži v umeleckom salóne Gertrúdy Steinovej, ktorá sa stala ich mecenáškou
- Gertrúda bola sama literárne činná, predstaviteľka kubizmu
- stratenú generáciu tvorili najmä americký spisovatelia: E. Hemingway, William Faulkner
- heslo: „Všetci sme stratení, stratení pre život v mieri.“
- počas života získal svetovú slávu
- je to najprekladanejší nemecký autor aj najčítanejší
- narodil sa v Nemecku, otec bol knihviazač
- z gymnaziálneho štúdia prešiel do dejiska vojny, urobil si vojnovú maturitu
- postupne po vojne robil účtovníka, obchodníka, učiteľa, organistu, automobilového pretekára, novinára
- neskôr sa venoval iba písaniu
- veľký humanista, pacifista, demokrat
- po nástupe fašizmu v Nemecku emigroval najprv do Švajčiarska, potom do USA, po 2. svetovej vojne
sa vrátil do Švajčiarska kde zomrel - nezískal Nobelovu cenu
jeho tvorbu delíme: - s témou 1. svetovej vojny
- s témou 2: svetovej vojny
- s témou emigrácie
Romány s témou 1. svetovej vojny:
Na západe nič nového - román
vlastné zážitky autora z 1. svetovej vojny v úvode je motto: „Správa o generácii, ktorú poznačila vojna, aj keď unikla granátom.“ hlavná myšlienka – osudy a pocity mladej generácie, ktorá sa ešte nenaučila žiť a už sa musela naučiť zomierať hlavná postava – PaulBäumer - autobiografická postava je rozprávačom celého príbehu, ale posledných 8 riadkov knihy sa zrazu zmení postava rozprávača, ktorým sa stane niekto iný román nemá hlavnú dejovú líniu - Paul je spojovacím článkom života a smrti jednotlivých vojakov
- Paula a týchto vojakov, priamo v boji sleduje, potom tiež na dovolenke doma, v nemocniciach, ale aj pri okamihoch
ich smrti - román je prerušený retrospektívou, v ktorej sa dozvieme, ako sa Paul a jeho šiesti spolužiaci z chlapčenského gymnázia dostali na bojisko 1. svetovej vojny
- donútil ich triedny profesor Kantorek
- dej románu je prerušovaný rozhovormi Paula s ostatnými vojakmi o vojne a o mieri
- sú tu úvahy o vojne, kamarátstve, zbytočnosti vzdelania vo vojnovom svete
- z chlapčenskej triedy sa v 1. jednotke zišli 7 chlapci
PAUL BÄUMER - román je jeho výpoveďou
- posledná veta románu: „Zomrel v októbri 1918, keď na západnom fronte bol pokoj. “
- veľmi citlivý chlapec, počas štúdia písal básne, doma mal rozpísanú drámu
- je z chudobnejších pomerov, ale ako rodina sa majú radi
- keď po 2 rokoch na fronte príde späť domov na dovolenku, matka má rakovinu, otec musí ťažko pracovať, aby získal peniaze na liečenie
- Paulovi sa na dovolenke zdajú všetky veci cudzie, knihy, ktoré mal rád, považuje za hlúposti, pretože tie knihy klamú
- najsilnejšia scéna z románu - Paul sa pri útoku dostane do krátera, na neho sa zvalí postrelený francúzsky vojak. Paul nemá inú možnosť, vytiahne bodák a zabije ho. Po prvýkrát vidí toho, koho zabil. Najprv sa mu snaží pomôcť, na chvíľu ho drží myšlienka, že po skončení vojny pomôže rodine toho Francúza. Zapísal si jeho adresu.
“Odpusť mi, kamarát, ako si mohol byť mojím nepriateľom? Keby sme odhodili zbrane a uniformy, mohol si byť mojím bratom. “ - najsilnejší cit, ktorý Paul vo vojne pociťuje, je kamarátstvo
- na vojne pochopí, že ľudia sa nedelia na nepriateľov, ale že je to vec náhody a politických dohovorov a stačí jeden rozkaz, aby sa z nepriateľov stali priatelia
KAMMERICH - prvý ranený Paulov spolužiak
- je veľmi slabý chlapec, amputujú mu nohu, na následky toho zomiera
- Paul v poslednej chvíli jeho života hľadá ošetrovateľov, aby mu pomohol
- má matku, ktorá ho veľmi miluje a ťažko niesla, že odišiel na vojnu
MŰLLER - všade so sebou nosí učebnice, pri paľbe sa učil fyzikálne poučky a zákony, pretože si chcel urobiť vojenskú maturitu
- zomrel preukrutne, do brucha ho trafila svetlica, všetci boli pri ňom, zomieral pol hodinu a ako jediného ho spolužiaci pochovali
- ostatní členovia vojenskej jednotky (nie spolužiaci):
KATZINSKY - štyridsiatnik
- dostal sa do oddielu k Paulovi a jeho spolužiakom
- správal sa k nim kamarátsky a otcovsky
- naučil všetkých mladých vojakov prežiť na vojne
- nevzdelanec, vzdelaním pohŕdal a tvrdil, že vzdelanie ohlupuje ľudí
- naučil ich praktické veci – zohnať jedlo, ako sa odvšiviť
- zomiera – najprv má poranené nohy, Paul sa ho snaží na pleciach doniesť do lazaretu, ale on zomiera náhodnou guľkou (Paul ho niesol na chrbte 15 km mŕtveho)
ALBERT KROPP - najinteligentnejší
- tvrdí, že vojna by sa mala vyhlasovať na ľudových slávnostiach a všetci generáli, ktorí sa chcú zúčastniť vo vojne, sa majú
postaviť do veľkého kruhu, vyzliecť sa donaha a do rúk zobrať palicu, majú sa medzi sebou pobiť a ten, ktorý zvíťazí, jeho mocnosť vyhrá vojnu (myšlienka humanizmu)
TJADEM - mladý zámočník, stále hladný, vždy pred útokom sa naje, lebo nevie, či prežije
- nikdy sa nedá ponižovať, je nevzdelaný a veľmi sa čuduje nad vojnou
- vôbec nemá pocit, že bojuje za svoj štát, pre neho štát znamená všetko nepríjemné:
„ Poľní žandári, polícia, dane – to je váš štát.“ HIMMELŠTOS - desiatnik
- postrach pre nováčikov
- nováčikovia museli plniť jeho príkazy ako stroje
- Paul musel umývať dlážku zubnou kefkou a malou lopatkou odhrabávať kasárenský dvor
- dostáva sa do prvej línie, keď zažije prvý útok, schoval sa do zákopu, lenže Paul ho odtiaľ vyhnal bodákom za ostatnými vojakmi
KANTOREK - triedny učiteľ, telocvikár
- plné ústa fráz, dostal sa na vojnu, kde sa dostal do jednotky svojho žiaka, ktorého predtým nechal prepadnúť
- žiak Kantorka poriadne preháňa a všetko mu vracia
MYŠLIENKY:
„Rozhodujúca je kefa a nie duch, systém a nie myšlienka, dril a nie sloboda.“ „Keď ostanem živý, budem bojovať proti vojne.“ „Museli sme spoznať, že naša generácia je čestnejšia ako tá ich, prevyšovali nás iba frázami.“ „Mám dvadsať rokov a poznám iba zúfalstvo, smrť, strach a najnezmyselnejšie povrchnosti s priepasťou utrpenia.“ KOMPOZÍCIA: - využíva kontrasty: motýľ na prilbe mŕtveho vojaka, škovránčí spev a dunenie kanónov, rozkvitnutá haluz čerešne a mŕtvi vojaci
- krátke vety, sloveso vysunie na začiatok vety
- využíva úvahy
voľným pokračovaním je dielo Cesta späť
Cesta späť - o stratenej generácii
- o ľuďoch, ktorí sa zúčastnili 1. svetovej vojny a nie sú schopní už ďalej poskytnúť šťastie
Traja Kamaráti – autobiografický román - hlavná myšlienka je oslava priateľstva
- dej sa odohráva v medzivojnovom Nemecku počas hospodárskej krízy a nástupu fašizmu
- autor tu vystupuje pod menom Robert Lobcham, ktorý za pomoci priateľov bojuje za záchranu smrteľne chorej Patrície
Holmannovej - Patrícia má TBC, potrebuje sa nutne dostať do sanatória, lenže nemá peniaze, Robertovi priatelia jej pomôžu tak, že predajú to najcennejšie, čo majú – svoje pretekárske auto
- Patrícia na koniec aj tak zomiera
Čierny obelisk – román - Téma: povojnové Nemecko a nástup fašizmu
- po prvýkrát čierny humor a satira:
„Konečne príde vojna, rakvy pôjdú na odbyt.“ - hlavný hrdina je Henrich Koll – prototyp budúceho
fašistu:
„Patrí k ľuďom, ktorí nikdy nepochybujú o svojich názoroch, preto sú nielen nudní, ale aj nebezpeční“ Romány s témou 2. svetovej vojny: Čas žitia a čas umierania (alebo Čas žitia a čas zomierania) - hlavná postave Ernest Graeber
- mladý chlapec, ktorý sa dostáva na bojiská 2. svetovej vojny
- fanaticky a slepo verí Hitlerovi
- jeho myslenie a konanie je poznamenané fašistickou ideológiou
- Ernest dostane dovolenku a ako sa vracia, vidí vypálené mestá, dediny, masové hroby. Vtedy po prvýkrát začne pochybovať o víťazstve Nemecka. Svoje rodné mesto nájde v rozvalinách dom, v ktorom býval neexistuje a nemôže nájsť svojich rodičov. V ruinách mesta stretáva sa so svojou spolužiačkou Alžbetou, s ktorou sa ožení. Alžbeta pracuje v ilegálnom odboji a pod jej vplyvom Ernest mení svoje myslenie, po návrate z dovolenky prepúšťa ruských zajatcov
Romány s témou emigrácie: - vyznačujú sa:
- vždy tu vystupuje muž, ktorý je emigrant z Nemecka, tento muž emigruje do USA, Francúzska alebo Portugalska
- muž má vždy vysokoškolské vzdelanie, v emigrácii sa cíti osamelý, nevie riešiť svoje individuálne problémy
- vždy tu existuje postava ženy, domorodka alebo emigrantka
- vzniká medzi nimi láska
- vždy tu vystupuje tretia postava – ruský emigrant, vystupuje v úlohe recepčného alebo vrátnika
- tento ruský emigrant vždy pomáha emigrantom v núdzi, dohadzuje im prácu, požičiava peniaze, dodáva
alkohol - román končí tragicky, muž alebo žena zomiera
Víťazný oblúk – Francúzsko
Noc v Lisabone – Portugalsko
Tiene v raji – USA (vyšiel až po jeho smrti)
|
|