Neľudskosť a zneužitie moci v slovenskej i svetovej literatúre po r. 1945

A/. Poukážte na obraz pokriveného sveta, neľudskosť a zneužitie moci v slovenskej i svetovej literatúre po 1945(Solženicin, Orwel, Tatarka, Mňačko)
B/. Publicistický štýl, jeden z textov preformulujte na novinovú správu

A/.

Druhá svetová vojna, rozdelenie sveta na východ a západ, kult osobnosti na východe... to všetko vplýva a ovplyvňuje tvorbu autorov. Každý sa snaží upozorniť a poukázať na to, že svet je akýsi pokrivený, vládne v ňom neľudskosť, zlé zaobchádzanie a predstavený zneužívajú svoju moc. Na tieto výrazné poklesky a negatíva vtedajšieho povojnového obdobia poukazujú tak svetoví, ako aj slovenskí autori.

GEORGE ORWELL

• anglický publicista, prozaik, policajný inšpektor, tulák
• bojoval v Španielskej občianskej vojne
• neskôr sa venuje len publicistickej a literárnej tvorbe
• svetovú slávu mu priniesol alegorický román Zvieracia farma
• parodoval v ňom politické udalosti v Rusku v rokoch 1917 – 1943
• podal satirické podobenstvo o princípe fungovania totalitných politických ideológií
• komunistický režim dielo zakázal, takže vychádzalo v samizdate a v exilových vydavateľstvách

Dej: Na istej ang. farme nastane vzbura zvierat, ktoré sú nespokojné so svojím údelom. Podnetom je vízia starého kanca Majora, ktorý sa podelil i s ostatnými o svoj sen. Podľa neho sa v budúcnosti zvieratá konečne zmocnia produktov svojej práce a zničia svojho nepriateľa – človeka. Pod vplyvom tejto vízie sa zvieratá zjednotia, vyženú majiteľa statku Jonesa a pod vedením dvoch najbystrejších prasiat Snehuliaka a Napoleona sa ujímajú vlády na statku. Zásady spolužitia sústredia do 7 prikázaní napísaných na vrátach, z ktorých najdôležitejšie je to, že všetci obyvatelia farmy sú si absolútne rovní.

Po istom čase nastáva medzi medzi prasatami rozpor, kedy svorka vlkov vyženie z farmy Snehuliaka. Napoleon začne tvrdo vládnuť, ukrajuje postupne z jednotlivých slobôd a práv vo svoj prospech. Pod vplyvom moci, obklopený niekoľkými prisluhovačmi vedie zvieratá k čoraz ťažšej práci, pričom znižuje prídel potravín. Neúspechy zhadzuje na Snehuliaka a ďalších záškodníkov, ktorých si na farme nik nepraje. Pod vplyvom manipulácií, zastierania pravdy, prepisovania histórie prechádzajú zvieratá do stavu úplnej oddanosti a služby. Pokusy o vzburu likviduje Napoleon pomocou násilia a zastrašovania. Prasatá sa postupne až tak približujú ľuďom, že už kráčajú po dvoch, opíjajú sa, žijú v dome.... Vrcholom dezilúzie je vypísanie nového hesla: „ Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“

Po niekoľkých rokoch, keď sa pri hostine stretnú majitelia okolitých fariem a prasatá, už nie je možné rozlíšiť jedných od druhých.

• dielo má výraznú alegorickú rovinu – farmy môžu predstavovať štáty, zvieratá občanov, jednotlivé zvieratá predstavujú rôzne charaktery a typy ľudí
• hlavným znakom diela je podobnosť systému riadenia farmy so základnými prvkami komunizmu (revolúcia, kolektívne vlastníctvo...)
• v diele sa opakovane vyskytuje irónia

ALEXANDER SOLŽENICIN

• ruský prozaik, dramatik, publicista, nositeľ Nobelovej ceny
• v r.1945 bol zatknutý za kritiku Stalina v cenzurovanom liste, bol odsúdený na 8 rokov väzenia v pracovnom tábore na Sibíri
• v deň Stalinovej smrti deportovaný do doživotného vyhnanstva v Kazachstane
• v 50. rokoch rehabilitovaný, verejne publikuje, vyhostený zo ZSSR, odchádza do USA
• dokumentárny spis Súostrovie Gulag – podáva svedectvo o otrockej práci väzňov na Sibíri, poukazuje na neľudské zaobchádzanie, vypočúvanie, týranie. Využíva vlastné spomienky i spomienky iných väzňov. Dielo bolo vydané ako memento pre ostatné národy, aby nedopustili diktátorstvo.
• novela Jeden deň Ivana Denisoviča
• zachytáva 1 deň väzenia 4. 854 v sovietskom gulagu
• bývalý vojak Červenej armády bol uväznený pre vlastizradu ako mnohí iní vojaci, ktorí padli do nemeckého zajatia a mali to nešťastie, že v nem.tábore prežili
• sú medzi nimi chorí, invalidi, hluchí, 16-ročný chlapec i starci
• autor verne zobrazil nielen osud nespravodlivo väznených, ale aj hlavne postavil pomník malému ruskému človeku, ktorý si musel vytrpieť viac, ako hocikto iný
• napriek tomu Šuchov nestráca svoju ľudskú hodnotu, nestáva sa zverom, ale zostáva jednoduchým človekom s úctou k inému človeku, k Bohu a k práci
• Šuchov si neuvedomuje, že žije nezvyčajný život v mraze (i -30 stupňov) a v nebezpečenstve života
• všetku svoju silu spotrebuje na udržanie sa pri živote (byť v teple a jesť)
• v tábore musí trestanec rešpektovať zásady táborového života, lebo inak by neprežil: „ V tábore skape ten, kto misky vylizuje, kto sa spolieha na maródku a ten, kto donáša!“
• dôležité bolo neupozorniť na seba, obísť príkaz alebo zákaz tak, aby nemusel byť sprísnený trest

DOMINIK TATARKA

• vedúci člen disidentského hnutia a lit.
• zúčastnil sa SNP
• vedúca osobnosť boja proti socialistickej spoločnosti, odsúdil okupáciu ČSR, kvôli čomu mal zákaz publikovať, bol vylúčený zo všetkých organizácií, nemohol sa pracovne uplatniť, skončil ako zberač odpadkov
• až do smrti bol prenasledovaný, presťahoval sa do Prahy, nadviazal kontakty s českým disid.hnutím
• mal blízko k poetike mýtov, k poetizácii obrazu v epickom texte
• do príbehu zapájal tajomstvo, osudovosť
• román Panna zázračnica – zameral sa na úzkostný životný pocit vojnovej generácie, využil prvky naturizmu, surrealizmu (surovosť, obrazotvornosť...)
  
  
• Tatarka vedome experimentuje a narúša postupy tradičnej realistickej prózy (asociácie a prúd vedomia)
• prevládla surovosť, skutočnosť splýva s fantáziou
• po r.1956 sa charakter jeho tvorby radikálne zmenil, rozišiel sa s režimom a stal sa kritikom spoločnosti
  
  
• polit.panflet (lit.-publicistický žáner satirického až sarkastického zamerania, autor vyjadruje svoj ostrý, odsudzujúci postoj a vzťah k osobe, udalosti a zámerne zveličuje záporné stránky) Démon súhlasu
• v tomto diele autor odkrýva chyby a omyly obdobia „kultu osobnosti“
• svoju satiru zameral hlavne na činnosť zväzu spisovateľov, ktorí boli posluhovačmi social.realizmu
• zameral sa tiež na to, že nedokázali povedať pravdu, len mlčky prikyvovali, stali sa akýmisi figúrkami

Dej: Spisovateľ Bartolomej Boleráz a vedúci ideológie Valizlosť Mataj sa vracajú do Bratislavy z Prahy helikoptérou. Havarujú a obaja zomierajú. Nad ich pozostatkami reční „hlavný maršal“(predseda zväzu spisovateľov). Jeho lži sformulované do fráz prinútia Bartolomeja vstať z mŕtvych a porozprávať pravdu o sebe i svojej dobe. Tak sa začína úprimná spoveď spisovateľa Bartolomeja o tom, prečo spočiatku slúžil režimu, o tom, ako prišiel na svoj omyl, o tom, ako sa rozhodol, že už nebude podporovať klamstvo a konečne povie pravdu.

Boleráz spomína na to, ako sa cestou do Prahy zveril Matajovi s tým, čo si myslí o schematickej lit., povedal mu svoj názor o manipulácii s ľuďmi...Mataj s ním súhlasí, Boleráz verejne vystúpi so svojim názorom na verejnosti v Prahe, všetci sa však postavili proti nemu, hoci s ním súhlasili. Boleráz bol vyhlásený za zradcu, avšak neskôr odsúdili kult osobnosti pod vplyvom hlavného maršala.

-na záver knihy pripojil Tatarka krátku satiru s názvom O vládcovi Figurovi, ktorý stelesňuje despotického vodcu, ktorý chorobne túži po moci

- ďalšie diela: novela Prútené kreslá
Rozhovory bez konca

LADISLAV MŇAČKO

• bol jednou z najvýraznejších osobnosti slov. žurnalistiky a lit. v 50tych a 60tych rokoch
• bol v koncentračnom tábore pre pokus o útek, odtiaľ poslaný na nútené práce do baní pri Essene
• člen partizánskej skupiny, vo vojne zranený
• emigroval do Rakúska, vrátil sa po páde komunistického režimu
• patril k zakázaným autorom, nesmelo sa o ňom písať, jeho diela boli vyradené zo slov. lit. kontextu
• patrí tiež k najprekladanejším slov. autorom (s K. Jarunkovou)
• román Smrť sa volá Engelchen – autobiografický hrdina Voloďa sa nevie vysporiadať s minulosťou a pociťuje vinu za udalosti, ktoré sa odohrali v Ploštinej počas vojny
  
  
• Oneskorené reportáže – súbor 11 umeleckých repor. portrétov ľudí podvedených, nepochopených, ktorých zlomilo cudzie sebectvo, karierizmus, zbabelosť...
• ide o sebectvo zo zákulisia procesov, kt. sa odohrávali po 50. roku na všetkých spoločenských úrovniach
• podáva pravdivá svedectvo o politických procesoch, o zničených osudoch nevinne odsúdených ľudí
• vykresľuje obdobie kultu osobnosti, stalinizmus, atmosféru strachu, neistoty a útlaku
• vyrovnáva sa tiež s vlastnou minulosťou komunistického žurnalistu, kt. svojimi článkami prispel k šíreniu lži a klamstiev (napr. v reportážach Záhrada utrpenia)
  
  
• román Ako chutí moc
• precízna analýza osudu bývalého revolucionára, odbojára, neskôr popredného straníka a štátneho činiteľa, ktorého nekontrolovateľná moc postupne rozkladá mravne, ľudsky i politicky
• zobrazuje praktiky komunistických funkcionárov

Dej: Fotografista Frank prichádza pracovne na dvojdňovú rozlúčku s jedným z najvyšších straníckych funkcionárov štátu. Frank ho poznal ešte z Povstania ako veliteľa legendárnej partizánskej skupiny, kedy bol ešte odvážnym, energetickým a autoritatívnym človekom. Boli priatelia, potom sa však začal meniť, čím vyššie stúpal ako funkcionár, tým hlbšie klesal v očiach priateľov.

Moc ho zmenila, zdeformovala jeho charakter...považoval sa za neomylného, o všetkom rozhodoval, ničil o odstraňoval ľudí vo svojom okolí.....Napokon sa každého bál, nikomu neveril, žil v neustálom strachu. Postupne sa od neho všetci odvrátili. Frank ho však s obľubou sledoval, fotil ho v kompromitujúcich situáciách a odkladal si tieto zábery do trezoru. Funkcionár sa rozviedol, vzal si mladú sekretárku, so synom mal zlý vzťah, ten neprišiel ani na jeho pohreb. Funkcionár okúsil, ako chutí moc, sláva, peniaze, ale neprišiel na to, že v živote sú aj väčšie hodnoty. Napokon zomrel celkom opustený, stratil česť, postavenie, moc, ....pred definitívnym pádom ho zachránila choroba a smrť

- v románe poukázal Mňačko na mnohé deformity socialistického totalitného režimu, napr. na často nezmyselný, absurdný systém rozhodovania v oblasti politiky, ekonomiky, kultúry, ...

- satirický román Súdruh Munchhausen
- politické eseje Agresori
Siedma noc


B/. PUBLICISTICKÝ ŠTÝL

• inak písomný, verejný
• zaraďuje sa medzi subjektívno – objektívnym štýlom
• využíva odborné slová, tzv. žurnalizmy, klišé, aktualizované výrazy, skratky a značky
• typické sú rozvité vety, súvetia
• text je stručný, výstižný, väčšinou monologický
• útvary : správa, reportáž, komentár, interview