referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Dôvody oživovania zemianstva v slovenskom nárárodnom živote, postoj autorov
Dátum pridania: 03.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: missik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 579
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 

A/ Vysvetlite dôvody oživovania zemianstva v slovenskom národnom živote, odôvodnite postoj slovenských spisovateľov v jednotlivých zemianskych postavách.
B/ Všímajte si v ukážkach ( Reštavrácia, Keď báčik z Chochoľova umrie, Ežo a Gábor Vlkolinský) slovnú zásobu slovenského jazyka- členenie vertikálne a horizontálne.

Spoločenská situácia: Realizmus sa v slovenskej literatúre rozvinul až v 80.tych rokoch 19.storočia. Oproti európskemu realizmu sa oneskoril takmer o polstoročie. Oneskorený nástup realizmu súvisel s veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku. Prehlboval sa sociálny a národný útlak. Narastala bieda, nezamestnanosť. V tomto čase vrcholilo hromadné vysťahovalectvo do zámorských krajín. Po Rakúsko – Maďarskom vyrovnaní (1867) – násilná maďarizačná politika - ich cieľom bolo premeniť mnohonárodnostné Uhorsko na jednonárodný štát. Na SR bol nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií (zatvorené 3 slov. gymnáziá, neskôr MS). Strediskom konzervatívnej inteligencie bol Martin. Vychádzalo tu viacero časopisov- Národné noviny, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník. Koncom 19. st. vystúpila proti politike konzervatívcov opozičná skupina mládeže - tzv. Hlasisti(podľa čas. Hlas) - modernejšie, liberálnejšie názory. V centre pozornosti neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy. Vychádzali z vlastných skúseností, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť. Neidealizovali svoje postavy ako v období romantizmu, hrdinami ich diel boli obyčajní ľudia. Rozvíjala sa najmä próza – dedinská poviedka a spoločenská novela, v poézii sylabotonický veršový systém.

2 fázy slov. realizmu:

1) OPISNÝ REALIZMUS- rozvíjal sa v 80. rokoch 19. st.
Predstavitelia: Svetozar Hurban Vajanský, P.O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, E. Marothy Šoltésová a Tereza Vansová
- tématika: dedinská- videli len čistotu a neskazenosť slov. ľudu. Zemianstvo a problematika národného útlaku, ústrednou otázkou ich diel je, či v čele národnostného zápasu má stáť zemianstvo alebo ľud. Podľa Vajanského, Šoltésovej a Vansovej zemianstvo, podľa Hviezdoslava, Kukučína – ľud. Romány Vajnaského, Šoltésovej a Vansovej reprezentujú nacionálnu ideológiu konzervatívcov. Nesprávne sa nazdávali, že odnárodnené zemianstvo by sa ešte mohlo stať vedúcou silou spoločnosti.
- próza: črta, poviedka, novela, román
- témy: súčasné- opisujú materiálne bohatstvo, vypočítavosť, alkoholizmus, manželstvo,
- pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez preniknutia do hĺbky, diela nesú stopy pseudoromantickej,
sentimentálnej literatúry = falošnoromantickej
- propagácia slovenčiny- orientácia na krásny jazyk

2) KRITICKÝ REALIZMUS- tvorba mladšej generácie, do literatúry vniesli kritickejší pohľad na spoločnosť
Predstavitelia: J.G. Tajovský, B. Slančíková-Timrava, Ľ. Podjavorinská, svojou prevzatou tvorbou J. Jesenský, L. Nádaši-Jégé
- nové témy, problémy, noví hrdinovia- chudobný človek z najbiednejších vrstiev
- prevláda krátka próza- poviedky a novely s dedinskou tematikou

Skutočnými priekopníkmi realizmu v slovenskej literatúre boli však Hviezdoslav a Kukučín. Milovali slovenský ľud a boli presvedčení, že môžu byť takí silní, aby sa vedeli sami ubrániť, aby dokázali potlačiť národnostný útlak. Ľud predsa sám najlepšie vie, ako trpí, čo sa mu nepáči, akú zmenu potrebuje. Zemania predstavovali nepriateľov, ktorí im nikdy úprimne nepomôžu v oslobodení, znamenalo by to pre nich totiž ich vlastný úpadok.


Svetozár Hurban Vajanský
- vedúca osobnosť mladej generácie 80. rokov 19. st., syn štúrovca J.M. Hurbana, ovplyvňoval literárny a politický život na SR, 1 z ideológov konzervatívnej národ. strany
- vo svojich novelách a románoch sa zamýšľa nad postavením zemianstva, zobrazoval svet vyšších spoločenských vrstiev - svet zemianskych kaštieľov a salónov
- žiada aktivizáciu vyšších slovenských vrstiev - postavy: príslušníci inteligencie a národne uvedomelí zemania

-román: Suchá ratolesť: hl. postava Stanislav Rudopoľský, zeman a umelec, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolian. Študoval vo Viedni, nemal vzťah k národu. Z kozmopolitného bohéma sa mení na vnútorne presvedčeného predstaviteľa národ. myšlienky.
dej: Po návrate ako prvého navštívi statkára Vanovského, zoznamuje sa s miestnou smotánkou, spoznáva učiteľa Alberta Tichého, imponuje mu pekná vdova Adela Rybárička- tieto postavy mali vplyv na jeho premenu. Záver pôsobí papeticky, Stanislav ostáva žiť v rodnom kraji, ku ktorému ho viažu rôzne putá a chce byť užitočný svojmu národu. Zemianstvo prestáva byť suchou ratolesťou na strome slov. národa.
- autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého)

-Kompozičný postup: retrospektívny- počas deja sa autor vracia v spomienkach do minulosti
-Horizontálne členenie textu: 10 kapitol
-Vertikálne členenie textu:
pásmo rozprávača- opis osôb, dejových situácií
pásmo postáv- vnútorné monológy, dialógy

-novela: Letiace tiene: zachytáva proces úpadku zemianstva, zavineného prenikaním kapitalizmu, na osudoch rodiny Imricha Jablonského. Získal veľký majetok, nehospodáril, prenajal pozemky a pod vplyvom Nemca Bauera sa dáva na podnikanie - takmer prišiel na mizinu. Z tejto situácie mu pomohol Milko Holan, príslušník mladej inteligencie, kt. sa ožení s jeho dcérou.
-opäť spojenie zemianstva a národne uvedomelej inteligencie - 1 z perspektív úspešného národnooslobodzovacieho zápasu
- kritika javov prinášaných kapitalizmom

-dvojdielny román: Koreň a výhonky: zemianska tématika, názov má symbolický význam: koreň = stará roľnícka rodina Drevanskovcov a výhonky = mladá generácia – Anna Drevanská a učiteľov syn.
- spojenie slovenskej inteligencie s ľudovými vrstvami

-román: Kotlín: zobrazenie zemianstva, Andrej Lutišič nesplýva so slovenským národom, je to typ zbytočného človeka- autor vyjadril námietky voči vlastnej ideológii


Elena Marothy- Šoltésová
- snažila sa o zapojenie ženy do kultúrneho, národného života, bola priekopníčkou emancipácie, členka spolku slovenských žien – Živena, prispievala do časopisu Dennica
- zemianska tématika: román: Proti prúdu: v centre pozornosti je návrat najlepších príslušníkov zemianstva k slovenskému národu. Túto ideu rozvíja na manželstve Oľgy Laskárovej z národne uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Šavelským. Ten sa v manželstve pretransformuje na národovca a bojovníka za vlasť

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.