Alta Vášová

Alta Vášová

Vyštudovala Vysokú školu pedagogickú odbor matematika – fyzika. Pracovala ako učiteľka, dramaturgička Slovenskej televízie, bola zamestnaná v Slovenskej filmovej tvorbe ako scenáristka. Venuje sa divadlu ( Cyrano z predmestia) a filmu (Sladké hry minulého leta ).

KNIŽNE VYDALA: Zaznamenávanie neprávd ( Smena 1970), Miesto, čas, príčina ( Smena 1972 ), detská knižka Veľkáčky ( Mladé letá 1978 ) - rozpráva o troch kamarátkach, budúcich žiačkách deviatej triedy, ktoré na konci prázdnin zažijú veľa dobrodružstiev, Po ( Slovenský spisovateľ 1979 ) - vedecko – fantastický román, ktorý varuje pred rýchlym vedeckým pokrokom. Ten môže viesť až k ohrozeniu existencie celej civilizácie, ba aj našej planéty. Je to jeden z najlepších pokusov v slovenskej literatúre o podobný druh prózy ( sci - fi ). Kniha je nielen výstrahou, varovaním pred zneužitím pokroku, vedy, zbraní, má hlavne humanistické poslanie. Končí sa víťazstvom ŽIVOTA nad smrťou ( zánikom ). Navyše má okrem mravného odkazu pre čitateľa aj mnoho umeleckých predností: novú formu, striedanie rozprávačov..., Blíženci z Gemini ( Mladé letá 1981) – fantastika príbehu, vtip a žiacke figliarstvá tvoria len jednu polohu tejto prózy. Druhou, tou vážnejšou, je kritický pohľad detí na dianie okolo seba, V Záhradkách ( Mladé letá 1982), 7,5 °C ( Mladé letá 1984), Niekto ako ja – román zachytávajúci súčasnú rodinu, ( Mladé letá 1991 ), Pán Puch ( Mladé Letá 1991), Lelka zo sekretára (Slovenský spisovateľ 1992), Sviatok neviniatok ( Archa 1992 ), Osudia ( Slovenský spisovateľ 1995), Úlety ( F.R. a G. 1995 ), Natesno ( L.C.A. 1997 ) - symbolický názov Natesno stelesňuje tesne, blízke vzťahy v rodine. Matka ( opäť je hlavná postava žena – matka ) prežíva životnú tragédiu, pocity bezvýchodiskovosti po smrti svojho syna.


O S U D I A

Alta Vášová poeticky a veľmi citlivo zachytáva dnešného človeka, jeho pocity v kolotoči života. Ten je plný malých radostí, udalosti sa miešajú so spomienkami, všedné veci nám nastavujú zrkadlo a my sa v ňom vidíme so svojimi citmi, pocitmi, emóciami, vzlykmi, výkrikmi, úsmevmi i slzami. Všíma si hlavne RODINU ako základ spoločnosti. Rodina ako malá sociálna skupina ktorá formuje každého svojho člena a zároveň on ovplyvňuje ju. Zachytáva problémy matky s deťmi, ale na druhej strane chápe aj starosti detí s matkami.

Jemným štýlom, v ktorom je málo dialógov, vyhrotených scén plných napätia a dynamiky, dá sa povedať celkom potichu, rozpráva Alta Vášová obyčajné príbehy ľudí. Vníma ich cez reflexiu nich samotných, a samu seba núti zamyslieť sa nad sebou a trochu viac vnímať seba, ale hlavne ostatných, svet okolo, lebo všetci sme navzájom spätí. Kniha sa skladá zo štyroch častí ( Popínavky, Osudie, More, S Boženou ). V každej časti nájdeme jednu rovnomennú poviedku, ktorá vystihuje ideu kapitoly.


I. P O P Í N K Y

V texte sú časté 3 bodky, nedokončené vety, menné vety bez slovesa, no pritom posúvajú dej a vyjadrujú priebeh, silné asociácie, nezvyčajné prirovnania: pr. čalúnená škatuľka od prsteňa = maternica matky, v ktorej sa vyvíja dieťa alebo presvetlená izba. Veci vyjadrené len v náznakoch, v 1. osobe ( to pôsobí intímne ). Hovorí o nenarodenom dieťati, ktorého otec zomrel, no všetko je bez bližšieho vysvetlenia okolností, čitateľ nevie nič o minulosti. Sú tu vykreslené dve situácie:

1. SITUÁCIA: zachytáva nezavŕšený život a vzťah dieťaťa ( ale predsa je tu spojenie, čo k sebe patrí sa raz stretne),
2. SITUÁCIA: iné dieťatko už dospelé, jej syn je s ňou spojený stále, spoločným utrpením pri pôrode. Vysvetľuje názov popínavky = korienky, ktoré spájajú matku s dieťaťom.

Sama hrdinka ( u Alty Vášovej sú typické ženské hrdinky, matky, pracovne vyťažené, zobrazuje vzťahy s deťmi, osud = všedné radosti, starosti, životné tragédie, najtajnejšie pocity, otázky, odpovede, emócie, osamelosť, utrpenie, LÁSKA !), ktorá je bez mena, hľadá samu seba vo VZŤAHU K SYNOVI ( skoro dospelému ).

Puto pôrodu je v nej, aj keď je syn zamknutý vedľa v izbe, myslí si, že ju už nepotrebuje, ona ho nedokáže opustiť, nepomôcť. Dominuje PSYCHOLOGIZÁCIA POVIEDKY, ALEGÓRIA, OBRAZNOSŤ, PARALELY.

Matka vie, čo syn cíti, chce slobodu, samostatnosť, cíti jeho podráždenosť, ona ale pomáha, zbiera mu rastlinky potrebné k štúdiu = PARALELA = rastú všade okolo nás, v najnehostinnejších podmienkach, netrhá ich s koreňmi, tie musia ostať, inak by zhynuli. Korene sú základ vzťahov k synovi – spájajú ich, preto je s ním spojená, aj keď on sa bráni.

„ Čo môže matka ? Objať, utíšiť...aj takého vysokého, o hlavu. Ponechať ho na seba, a predsa mať záujem. Nechať sa zraňovať...vydržať. “ ( Vášová, 1995, s. 17 ). Úloha, poslanie matky je cítiť bolesť, ale hlavne LÁSKU, aj keď je často zúfala, cíti sa nepotrebná, odstrkovaná – rozmýšľa, či nevytrhnúť popínavku s koreňmi. Nebyť už cudzopasník. Všetci sme ale cudzopasníci, „ nútení“ žiť vo vzťahu, „ nútení“ milovať.


II. O S U D I E

Ako to u Alty Vášovej býva, názov poviedky vystihuje celú jej podstatu. Osudie, osud každého jedného z nás, osudie, v ktorom sa hrá o naše šťastie a záleží len na osude, či snáď náhode alebo predurčenosti ( ako kto chce), či vyhráme. Typický Vášovej intímny tón. Búrlivé udalosti opisuje prostredníctvom pocitov rozprávača ( v 1. osobe = predavač žrebov ). No na začiatku sa prihovára ona sama hlavnému hrdinovi, ktorým môže byť hockto z nás, hocikto hľadajúci, túžiaci po slobode..., ktorú nám môže ponúknuť napríklad aj taký žreb. Zobrazuje hysterický masaker v centre mesta, pripomínajúci zápalnú obetu „ bôžikovi šťastia“, davy túžiace po šťastí vyberajú ten svoj žreb, od ktorého očakávajú slobodu. Vyberajú ho rôznymi spôsobmi, sú všetky osobné, niekedy až komické, ponižujúce, tak ako spôsoby, ktoré používame vo vlastnom živote na dosiahnutie šťastia. Ochotní urobiť čokoľvek. Využíva symbol ohňa, živel stelesňujúci vášeň, ťažko zastaviteľní, presne ako my opantaní nádejou na lepší život, horíme, zapaľ