ODYSEA → dej sa odohráva posledných 41 dní vojny

• Odyseus dal postaviť dreveného koňa, do ktorého sa kryli Sparťania, ktorí v noci vyliezli von, vyvraždili mesto a tým definitívne porazili Tróju
• celá vojna bola meraním síl bohov a smrteľníkov
• koniec diela zachytáva Odyseovu cestu domov, ktorá je plná nástrah a nebezpečenstiev
• dôležitým motívom eposu je aj vernosť Odyseovej manželky Penelopy

Dôležitú úlohu v gréckej literatúre zohrali bájky a rôzne lyrické žánre. EZOP bol najvýznamnejším bájkarom a žil asi v 6. storočí pk v Trácii. Pôvodne bol otrokom a kolovali o ňom chýry, že bol hrbatý a škaredý. Väčšina bájok je o zvieratách a veciach, ktoré majú ľudské schopnosti a podľa toho sa aj správajú. Vystupujú v nich aj ľudia a rôzne mytologické postavy. Jeho bájky majú ,na rozdiel od palácového charakteru Homérových eposov, ľudový charakter.

GRÉCKA LYRIKA

Lyrika v Starovekom Grécku neznamenala to, čo u nás znamená dnes. Patrili sem len piesne, spievajúce sa pri sprievode hudby. Najvýznamnejšími autormi boli: Archilochos, Anakreon, Alkaion a SAPFÓ. Sapfó žila na ostrove Lesbos, kde zriadila Dom Múz- museion.

Tu sa stretávali mladé dievčatá, ktoré zasväcovali svoj život umeniu a bohom. Sapfó prevažnú časť svojich diel venovala dievčenskému pôvabu. Vo svojich dielach tiež opisovala smútok z nenaplnenej túžby.
Proti jej tvorbe vystúpili v 11. storočí byzanskí spisovatelia a celú jej tvorbu spálili. Ako jediná sa zachovala Modlitba k Afrodite. Báseň je plná vášní a citov.

GRÉCKA DRÁMA

Najväčší úspech mala grécka tragédia. Bola spojením slova, hudby a tanca. Súčasťou divadelných predstavení bol zbor, ktorý spieval a tancoval. Recitovali sa iba dialogické časti.

Herci vystupovali v maskách a kostýmoch, ktoré súviseli s kultúrnym obradom.
SOFOKLES (496-406 pnl)- bol súčasťou politického a aj náboženského života, čo sa prenieslo aj do jeho tvorby. Zachovalo sa 7 tragédii: Kráľ Ojdipus( dramatická skladba)- tragédia hlavného hrdinu, ktorý sa snaží zmeniť svoj osud, ktorý mu pripravili bohovia;

Antigona(tragédia)- spracoval tu mytologický námet. Opisuje boj medzi Ojdipovými synmi Polynejkom a Eteoklom a končí sa smrťou oboch bratov. Ich nástupcom sa stal Kreon, ktorý dal Eleokla pochovať so všetkými poctami a obradmi, ale to isté odmietne urobiť aj s Polynejkom. Ich sestra Antigona si tento zákaz nevšíma a rozhodne sa pochovať ho so všetkými poctami. Keď sa to dozvie Kreon dá ju zaživa pochovať do sklenenej hrobky. Za Antigonu príde prosiť jej snúbenec a Krenov syn Heimon. Je však neoblomný a presvedčí ho až veštcova výstraha. Kreon sa rozbehne, že ju oslobodí, no ona sa už obesila na svojej šatke.

Haimon sa zo zúfalstva pretne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka keď sa dozvie o synovej smrti. Celý dej je ovplyvnený činmi bohov. V tejto tragédii stojí oproti sebe autorita štátnej moci a žena schopná najväčšej obete.
AISCHYLOS (525-456 pnl) diela: Oresteia; Pripútaný Prométeus- hlavný hrdina sa stáva mytologickým darcom rozumu aby povzniesol ľudstvo. Za tieto služby je však odsúdený na mučenie. Na Diov príkaz ho božský kováč Hefaistos prikuje ku skale kde mu každý deň trhal pečeň orol, ktorá za noc vždy dorástla. V tejto tragédii prisúdil Diovi črty krutého tyrana.
EURIPIDES (485-406 pnl) spolu s Aischylosom oslavujú demokraciu a upozorňujú na nebezpečenstvo túžby po sláve, bohatstve a moci. Diela : Ifigenia v Tauride, Medea, Trójanky

ARÍSTOFANES (445-406 pnl.) vo svojich dielach bol oveľa kritickejší ako ostatní autori písajúci tragédie. Diela: Jazdci, Oblaky, Lysistrata (všetko komédie)

RÍMSKA LITERATÚRA
(3 pnl. –5 nl.)

Rímska literatúra bola ovplyvnená hlavne gréckou literatúrou a kultúrou, ktorá bola na rozdiel od rímskej už rozvinutá.

RÍMSKA DRÁMA

TITUS MACCIUS PLAUTUS- bol to spisovateľ, herec a režisér. Zachovalo sa 21 jeho komédií, do ktorých námety čerpal z každodenného života. Dej sa väčšinou odohrával v Aténach, ale postavy a spoločnosť boli rímske. Diela: Komédia o hrnci, Chvastavý vojak, Pseudolus.