Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Základné znaky literatúry

LITERATÚRA AKO UMENIE

Umenie môžeme hodnotiť z viacerých hľadísk. Najčastejšie ako estetické zobrazenie skutočnosti alebo ako výpoveď pocitov umelca. Umenie je istá forma spoločenského vedomia. Chápeme ho ako súhrn umeleckých diel. Má svoje zákony, pravidlá a normy. Umelec podľa týchto zákonov vytvára estetický obraz skutočnosti.

Umenie plní viacero funkcií:

  • a) umelecko-estetická→ každé umelecké dielo je kultúrnou hodnotou
  • b) hodnotiaca → predstavuje autorove videnie spoločnosti
  • c) výchovná → každé um. dielo pôsobí na človeka čiže ho vychováva
  • d) zábavná → každé um. dielo má poskytnúť čitateľovi uvoľnenie

Literatúra je to súhrn umeleckých textov a v širšom slova zmysle sem patria aj texty neumelecké. Literatúru delíme :

  1. vecná → súhrn všetkých textov okrem umeleckej literatúry, jej úlohou je informovať (odborná, administratívna, publicistická)
  2. umelecká → väčší dôraz sa kladie na estetické hodnoty, zobrazuje realitu um. prostriedkami, vychádza z reality ale dôraz kladie na fantáziu

LITERÁRNE SYSTÉMY A PODSYSTÉMY

Literatúra je prostriedkom medzi autorom a čitateľom. Literárny systém vytvárajú základné umelecké diela. Základom literárneho systému je umelecká literatúra. Literárne podsystémy:

  1. populárne literatúra → diela určené pre široký okruh čitateľov (nezvyčajný hrdinovia s nezvyčajnými osudmi)
  2. dobrodružná literatúra → pútavý a dramatický dej (J. London, L.N.Jége)
  3. literatúra faktu → prevažuje poznávacia funkcia, ide o literárne spracovanie vedeckých faktov
  4. Science-fiction → dej je situovaný do budúcnosti, stvárňujú sa veci ktoré sa nestali ale podľa pokroku vedy by sa mohli stať. Delíme na tvrdú SF (veda a technika) a mäkkú SF(prienik do psychiky človeka)
  5. Literatúra pre deti a mládež → tvorba pre vekovo ohraničenú vekovú skupinu, slovenská lit. DM vznikla v 18.-19.storočí. (Martáková, Podjavorinská, Ďuríčková)
  6. Slovenský folklór → patria sem všetky formy ľudovej tvorby (vedomosti ľudu)

Z teritoriálneho hľadiska delíme literatúru:

  • a)svetovú → súhrn diel rôznych literatúr
  • b)európsku → diela európskych autorov, ktoré vznikli zo spoločného ducha
  • c)národnú → súbor všetkých pôvodných diel, ktoré vytvorili autori jedného nár.

ESTETICKÉ OSVOJOVANIE SVETA

Estetické vedomie je jednou z foriem vedomia, ktorou si človek duchovne osvojuje skutočnosť- má subjektívny charakter. Vnímanie literárneho diela sa vysvetľuje ako porozumenie a chápanie literárnej skutočnosti rozumom, zmyslami- čitateľský zážitok.

Pri vnímaní literárneho diela je dôležitá štruktúra, text ale i jednotlivé zložky diela:

  1. tematická → obsah
  2. jazykovo-štylistická
  3. myšlienková → prečo
    Konkretizácia literárneho diela je aktivitou čitateľa pod vplyvom literárneho diela (poznávanie) podmieňuje ju životná skúsenosť, vzdelanie a spôsob čítania.
    Poznávanie umeleckého diela je:
    -chápanie, prežívanie diela
    -hodnotenie priamej skúsenosti
    -hodnota umeleckého diela

LITERÁRNY PROCES A DEJINY LITERATÚRY

Literárny proces je súbor všetkých premien v literatúre. Tie sa uskutočňujú v konkrétnej historickej situácii. V literatúre je dôležitý pojem literárna tradícia = výber z diel z literárnej minulosti povýšených na estetické a kultúrne vzory a ich následné pôsobenie na ďalšiu literárnu tvorbu.

Dejiny literatúry = literárne história je to historický vývoj literatúry od najstarších čias až po súčasnosť.
Literárny žáner je súhrnné označenie literárnych diel, ktoré majú spoločné isté znaky.

LITERÁRNE DRUHY A ŽÁNRE

LYRIKA – gr. pôvod
-recitovala sa za sprievodu lýry
-tematicky ju rozdeľujeme na: intímnu, prírodnú a spoločenskú(náladová, opisná, úvahová)
-žánre:

  • a) óda → oslavná pieseň
  • b) panflet → hanobenie
  • d)hymna → náboženská tematika, žalmy
  • e)elégia → báseň vyjadrujúca žiaľ nad skutočnosťou
  • f)epigram → satirický vzťah k iným a aj k sebe samému
  • g)epitaf → na náhrobnom kameni

EPIKA – veršovaná a neveršovaná
-rozsah- veľký (román, epos)
- stredný (novela, poviedka, legenda, balada)
- malý (bájka, báj)

DRÁMA- rozprávač je neprítomný
-dej prebieha pred očami divákov prostredníctvom dialógom a monológov postáv
-žánre:

  1. tragédia
  2. komédia
  3. bábková hra
  4. rozhlasová hra
  5. televízna hra
  6. filmový scenár

Podľa jadrovej formy delíme literatúru na:
-poézia (viazaná umelecká reč)
-próza (neviazaná umelecká reč)
-dráma (dialogické dielo)

SLOVENSKÝ LITERÁRNY VÝVOJ:

1.Staršia slovenská literatúra (800-1780)

  • Stredoveká literatúra (800-1500)
  • Humanistická a renesančná literatúra (1500-1650)
  • Baroková literatúra (1650-1780)

2.Novodobá slovenská literatúra (1780-1905)

  • Klasicizmus (1780-1830)
  • Preromantizmus a romantizmus (1830-1850)
  • Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850-1875)
  • Realizmus (1875-1905)

3.Slovenská literatúra 20.storočia (od roku 1900,1905)

  • Slovenská literárna moderna (1905-1918)
  • Medzivojnová literatúra (1918-1945)
  • Literatúra po 2. svetovej vojne (1945-1989)
  • účasná slovenská literatúra (od roku 1989)

 


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk