• Komédie mali ústredný motív lásku: Veselé panie z Winzoru, Mnoho kriku pre nič, Sen noci Svätojánskej, Bezbožné dievky, Skrotenie zlej ženy.
• Tragédie : Rómeo a Júlia je najvýznamnejšou tragédiou. Dej sa odohráva vo Verone, kde žijú dva znepriatelené rody- Montekovci a Kapuletovci. Kapuletovci usporiadajú ples, na ktorom sa Rómeo zoznámi s Júliou a na prvý pohľad sa do seba zaľúbia. Následne na to si dávajú sľub vernosti. Rómeo sa zapletie do boja s Kapuletovcami, zabije Júliinho bratranca a musí ujsť z mesta. Júlia je nešťastná a utečie za Rómeom. O pomoc požiada farára, ktorý jej dá vypiť nápoj, po ktorom vyzerá ako mŕtva. Obaja nakoniec spáchajú samovraždu. Othello, tu bol hlavným hrdinom čierny vojvodca Othello, ktorý podľahne intrigám, v návale žiarlivosti zabije svoju nevinnú ženu Desdemonu. Keď zistí, že sa nechal oklamať spácha samovraždu. Macbath je vojvoda, ktorý zavraždí škótskeho kráľa Duncena, nastupuje na jeho miesto, slávu a moc získa pomocou lady Macbath. Postupne sa z neho stáva krutý vládca a tyran. Lady Macbath umiera a ž potom si uvedomí ako kruto vládol, no je už neskoro lebo ho zabijú. Kráľ Lear sa rozhodne, že svoju ríšu rozdelí na tri časti pre svoje tri dcéry. ríšu nakoniec rozdelí na dve časti- starším dcéram, ktoré sa mu podlizujú a najmladšiu Kornéliu vydá za francúzskeho kráľa. Lear odchádza žiť k svojim starším dcéram. Na pomoc mu prichádza Kornélia aj s francúzskym vojskom. Keď sa vylodí na anglickom pobreží, Angličania Kornéliu zabijú a pri pohľade na mŕtvu dcéru, otcovi pukne srdce.
  Hamlet (tragédia o Hamletovi, princovi Dánskom) patrí medzi najprekladanejšie diela na svete. Najvýznamnejšou scénou hry je Hamletov monológ s lebkou Yorica o zmysle života: „ Byť či nebyť, kto mi odpovie? Čo šľachtí ducha viac či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?“ Má popredné miesto vo svetovej dráme, je to tragédia o hľadaní zmyslu ľudského života. Hamlet chce žiť čestne, spravodlivo, alobodne a statočne, ale žije vo svete, kde je podlosť, lož a faloš, preto hľadá zmysel či byť alebo nebyť. Príde na to, že samovraždou nič nevyrieši a zlo ostane naďalej. Zostáva otázka či je lepšie bojovať proti zlu tu na svete alebo sa o to nezaujímať.
• Historické hry: Henrich VI, Richard III

Nemecká literatúra

HANS SACHS písal hry a veršované anekdoty. Tento nemecký autor je zvečnený v opere Majstri speváci novémberskí.

Poľská literatúra

JAN KOEHANOWSKI bol významným básnikom tejto doby. Napísal básne: Frašky, ktoré vynikajú múdrosťou a vtipom a Treny, v ktorých opisuje bolesť nad stratou svojej dcéry.

Česká literatúra

JAN BLAHOSLAV na písal dielo Gramatika česká, v ktorej venuje pozornosť slovníku, frazeológii, skladbe a úvahe o slovanských jazykoch.

SLOVENSKÁ HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ LITERATÚRA
(1500-1600)

V tomto období ohrozovali naše územie Turci. Začiatkom 17. storočia vypukli protihabsburské povstania a na rozvoj kultúry a literatúry mala veľký vplyv aj reformácia. Najvýznamnejšou osobnosťou bol kráľ Matej Korvýn, ktorý založil Academiu Istropolitana (1467) čo bola 1. akadémia na Slovensku. Dôležitú úlohu v jej rozvoji zohrala aj viedenská a česká univerzita. V literatúre sa napodobňovali antickí autori a neskôr sa písali príležitostné básne. Písalo sa v češtine a latinčine (liturgický jazyk). Píšu sa gratulačné a oslavné básne. Autori v nich chcú vyjadriť súcit so spoločnosťou. V humanizme sa rodí zmysel pre individualitu (Ján Filický, Ján Bokacius). Renesančná literatúra zobrazuje city, zážitky v národnom jazyku (čeština, slovakizovaná čeština)- MARTIN RAKOVSKÝ. Bol to najvýznamnejší pisár uhorskej kráľovskej komory a študoval na univerzite vo Witembergu. Napísal politické skladby s názvom: Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a o príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach, ktorá vyšla v roku 1560 a podáva obraz o idealizovanej spoločnosti. Najideálnejšou je pre neho stredná spoločenská vrstva a príčinu rozpadu štátu vidí v nerovnosti medzi medzi občanmi. V roku 1574 mu vyšla veršovaná skladba: O svetskej vrchnosti – má 3 časti a vyjadruje v nej súcit s chudobnými.

JÁN JAKOBEUS písal v latinčine. Napísal zbierku básní: Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (1642), ktorá obsahuje politické a filozofické pasáže. Vystupuje tu personifikovaná osoba matky Slovákov, ktorá žiali nad osudom slovenského národa. Je to rozsiahla epicko- reflexívna báseň, v ktorej dominuje vlastenectvo a národné povedomie.