EURÓPSKE HUMANISTICKÉ A RENESANČNÉ LITERATÚRY
(14. – 17. storočie)
humanus = ľudský
renesance = znovuzrodenie
Začalo sa šíriť začiatkom 14. storočia a boli ovplyvnené novými geografickými objavmi (Amerika- 1492). Vznikajú nové spoločenské vrstvy: meštianstvo a buržoázia.
Znaky: návrat a láska k prírode, právo človeka na šťastie, zmyslové poznanie (senzualizmus), dôraz sa kladie na jednotlivca (individualizmus). Humanizmus sa pokladá za predchodcu renesancie. Návrat úcty k antickým spisovateľom a v popredí stojí hlavne rétorika. Hlavným jazykom, ktorý sa hovorí je latinčina a neskôr sa začínajú používať aj národné jazyky s jednoduchou štylistikou. Rozdiel medzi Humanizmom a Renesanciou:
- humanistická literatúra: humanisti študovali a vydávali diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov. Napodobňovali ich v téme, žánroch, štylistike i v jazyku- latinčina.
- renesančná literatúra: prešla od napodobňovania k zobrazovaniu prirodzeného a radostného života. Autori preferujú vzťah k pozemskému životu a písali v národných jazykoch.
Talianska literatúra
DANTE ALIGHIERI bol významným predstaviteľom poézie. Napísal významné dielo: Božská komédia (začiatok 14.storočia). je to epická báseň rozdelená na 3 časti: peklo, očistec a raj. Hlavnými postavami sú: Dante, Vergílius, Beatrice. V pekle Danteho sprevádza Vergílius. Dante rozhoduje, kto bude v pekle a kto v raji- vystupuje tu ako boh a Vergílius mu robí poradcu. Na svojej ceste stretávajú ľudí, ktorí im hovoria, aký ťažký je život na druhej strane. Potom sa dostávajú do očisca, v ktorom stretávajú ľudí, ktorí ich prosia aby upozornili žijúcich ľudí na Zemi aby konali dobro a aby sa nemuseli dostať do pekla. Na konci očisca sa Dante okúpe v rieke Léthe a tým sa zbaví svojich hriechov. Potom sa Dante dostáva do raja, kade putuje so svojou milou Beatrice. Dante predstavuje celé ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo a predstavuje ju tu ako ľudskú dokonalosť.
FRANCESCO PETRARCA je najvýznamnejší predstaviteľ talianskej lyriky. Jeho najvýznamnejším dielom je: Spevník = Sonety pre Lauru. Tvorí ho 363 ľúbostných básní, ktoré sú všetky venované jeho milej Laure. Laura predstavuje symbol a je aj reálna bytosť. Autor ju neidealizuje, ale zobrazuje tu jej kladné aj záporné vlastnosti. Básne sú plné smútku a melanchólie, pretože láska mu prináša iba utrpenie a smútok.
GIOVANNI BOCCACIO napísal zbierku noviel a poviedok Dekameron (1353). Obsahuje 100 noviel a poviedok a je považovaný za vrcholné dielo európskej novelistiky. Dejovú líniu tvorí odchod 10ľudí, z Florencie na vidiek a ich rozprávanie príbehov počas 10 dní cesty keď utekajú pred morom. Ústredným motívom väčšiny noviel je láska a autor tu opisuje aj pokrytectvo a skorumpovanosť cirkvi. Tieto veselé príbehy obsahujú ponaučenie, kritizujú hlúposť a pozdvihujú lásku k žene.
Francúzska literatúra
FRANCOIS VILLON žil búrlivým životom. Napísal diela: Malý testament (1456), ktorý venoval svojim priateľom pri odchode z Paríža a Veľký testament (1464), v ktorom autor spomína na detstvo a študentské časy a dôležitým motívom je láska. Využíva iróniu aby zakryl strach zo smrti. Obe diela sú satiry.
FRANCOIS RABELAIS bol veľmi vzdelaný človek- lekár, botanik a profesor anatómie. Kritizoval hlavne zastarané výchovno- vzdelávacie metódy. Napísal román Gargantua a Pantagruel (1532-1548), kde útočil na mená sorboňských teológov a sudcov. Autor tu prejavil túžbu po poznaní. Hlavnými postavami sú obri cestujúci po svete, ktorí stretávajú a spoznávajú nových ľudí- opisujú ich a zobrazujú ich groteskne.
Španielska literatúra
LOPE DE VEGA bol významným dramatikom a najčastejšie sa hrali jeho komédie, v ktorých kriticky zobrazuje súčasnosť. Venoval sa historickej ale i náboženskej tematike, ale čerpal i zo súčasnosti. Diela: Záhradníkov pes, Učiteľ tanca.
MIGUEL DE CERVANTES SANVEDRA je autorom diela: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Hlavnou postavou je Don Quijote, ktorý sa zblázni z čítania rytierskych románov a tak sa rozhodne obnoviť rytiersku slávu. Cestuje na nevládnom koni menom Rocinante a jeho spoločníkom je zbrojnoš Sancho Pancha, ktorý sa vezie na oslovi. Don Quijote chce naprávať krivdy a pomáhať biednym (boj s veternými mlynmi, ktoré predstavujú obrov). Jeho dobrodružstvá sa končia zosmiešnením. Nakoniec sa vráti domov a pred smrťou sa vzdá poblúznenia. Je to heroikonický hrdina (hrdinsko- komický) = v komickej či pochabo konajúcej postave sa skrýva rýdzi charakter ušľachtilého a mravne silného človeka. Jeho cesta za ideálom je nadčasovým podobenstvom o mieste a údele človeka. Obsiahle dielo synteticky spája prvky rytierskeho, pastierskeho románu, paroduje a zosmiešňuje vtedajšie Španielsko. Protiklady: minulosť- súčasnosť, konkrétnosť- ideálnosť predstáv (sen- skutočnosť). Meno jeho koňa Rocinante = kôň nad všetky kone a meno jeho spoločníka Sancha Panchu = brucho, bachor.Meno Dona Quijota znamená = rytier smutnej postavy. Dielo nemá pevnú dejovú líniu, je to súbor príbehov z dobrodružných ciest rytiera a žánrových obrázkov. Autor chcel dielom zosmiešniť populárne rytierske romány.
