Didakticko- reflexívna literatúra
(výchovná- zážitkovo úvahová)

PETER BENICKÝ bol maďarsko- slovenským básnikom. Napísal cyklus básní Slovenské verše, ktoré sú napísané slovakyzovanou češtinou. Tvorí ju cyklus 217 dydaktických básní. Najbohatším prameňom pri písaní mu boli ľudové príslovia, mravné a iné ponaučenia- moralizuje. Autor opisuje ľudské prednosti a zápory- snaží sa dávať rady. Dôraz kladie na vzdelanie, výchovu a učenie. Pri písaní vychádzal z vlastnej skúsenosti a prostej ľudskej múdrosti. Toto dielo je dôkazom prechodu od renesancie k baroku- opisuje ľuské šťastie a chyby.

HUGOLÍN GAVLOVIČ (1712-1787) bol františkánsky mních, ktorý pôsobil v Bielych Karpatoch. Jeho osud ho doviedol k poznaniu dôležitých životných právd a skúseností. Za dôležité pokladal vzdelanie a útechu hľadal v pomoci slabým a chudobným. Snaží sa priviesť človeka k Bohu a jednoduchým spôsobom učí prežiť život a znášať ľudský údel. Námet na dielo našiel v horách, kam chodil liečiť svoju chorobu (na salaši pil žinčicu). Valaská škola mravúv stodola, jej cieľom je „vyškoliť“ čitateľa k životnej múdrosti a skúseností pastierov. Charakteristickými znakmi sú: vyjadruje vzťah k Bohu, vzťah jednotlivca k blížnym, vzťah jednotlivca k spoločnosti, poukazuje na ľudské šťastie v hľadaní v božej milosti a odsudzuje materiálne statky a vyzdvihuje ľudskú múdrosť.

„Bohatý má mnoho penĕz a chudobný detí“
„Hle, človĕk opilý žádnému nemilý“
„Velmi je hloupý, kto vlast svou tupý“
„Páni a žebráci není sú jednací“
„Páni ledajací zbojníci domácí“
„Jednako se všeci roďá, jednakoke smrti choďá“
„Pracování stále, dáva užitky nemalé“
„Jak chceš kumšt i literní viedet, musiš při učení sedĕt“
Podobnej problematike sa venuje aj v diele Škola kresťanská, kde pripravuje človeka na smrť.

PRÓZA

Písali sa latinské školské divadelné hry. Charakteristickým znakom bola alegorickosť a rétorickosť. ELIÁŠ LADIVER na písal divadelnú hru Caterina, kráľovná Gurzianska.

Zábavná, memoárová a cestopisná próza

ŠTEFAN PILÁRIK napísal Osud Pilárikovský. Je to epicko- reflexívna báseň. Viaže sa na turecký vpád (1623), je písaná slovakyzovanou češtinou, 8 slabičným veršom a združeným rýmom. Autor na vykreslenie situácie používa jednoduché opisné prostriedky, čo vedie k beletrizácii.
JÁN SIMONIDES napísal dielo Väznenie, vyslobodenie a putovanie (auto.-biograf. próza). Zobrazuje dramatické situácie a krajové zvláštnosti. Zaoberá sa psychológiou ľudí.
JÁN REZIK- Prešovské popravisko zobrazuje sériu popráv prívržencov pritihabsburských povstaní. Je tu viditeľné dramatické napätie lebo ich pred smrťou kruto mučili.

EGSULANDSKÁ LITERATÚRA

Sú to knihy, ktoré autori vytvorili v zahraničí.
SAMUEL HRUŠKOVIČ- Život Samuela Hruškoviča (auto.-biograf. dielo), v ktorom opisuje osudy chudobného študenta, ktorý sa stretáva s jednoduchým ľudom.
DANIEL KRMAN- Cestopisný denník. Autor bol prívržencom Františka II Rákociho, prešiel Poľsko, Rusko, Litvu, Ukrajinu a bol svedkom porážky Švédov pri Poltave. Dielo má historický a zemepisný charakter a venuje sa v ňom i jazykovým otázkam. Slovenčinu označuje za matku slovanských jazykov a ruštinu a poľštinu za jej dcéry. Zostavil Gramatiku češtiny a Základy slovenskej gramatiky.
MÓRIC AUGUST BEŇOVSKÝ napísal dielo: Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského je autobiografická cestopisná a dobrodružná literatúra. Opisuje tu zajatie na Sibíri a Kamačatke, plavbu do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za svojho kráľa.

VEDECKÁ A POPULARIZČNÁ LITERATÚRA

MATEJ BEL bol polyhistorom, zaoberal sa uhorskou kultúrou a literatúrou. Napísal dielo: Historicko- zemepisná rozprava o novom Uhorsku, v ktorom obdivuje pracovitosť slovenského ľudu, odsudzuje ponižovanie Slovákov, dielo je napísané zemepisno- náučným štýlom. Bel bol aj uznávaným jazykovedcom a napísal aj úvod k dielu :Gramatica Slavico- Bohemica (gramatika slovensko- česká).
ADAM FRANTIŠEK KOLLÁR napísal: O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci, kde kritizuje zlú situáciu a chce zdaniť šľachtu i cirkev.
JÁN BALTAZÁR MAGIN napísal : Ostne ... alebo Obrana, kde háji slovenskú šľachtu, duchovných i národ pred šovinistickým nactiutŕhaní maďarského profesora.

ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

Píše sa tu tzv.: piesňová lyrika, ktorej témou je zobrazovanie ľudských útrap. Vznikajú sociálne piesne, rozprávky a ľudová dráma (Popolvár najväčší na svete, Popolúška, Pan Boh daj šťastia lavička). Hlavné znaky: trojstupňové gradácie (3 oriešky, 3 synovia,...), protiklady dobra a zla (dobro víťazí), kde bolo tam bolo...