Barok

(16.-18. storočie)

Je myšlienkový, umelecký a kultúrny prúd. Zachytáva duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Jeho kolískou je Španielsko a Taliansko. Spoločenská situácia bola charakteristická pesimizmom, beznádejou, čo vplýva na ľudské presvedčenie- Vanitas vanitatum- márnosť nad márnosť. Hlavným znakom baroka je dekoratívnosť, ozdobnosť, pompéznosť a patetickosť, ktorý sa nachádza v architektúre, maliarstve, sochárstve a v literatúre je to pompézny veľkolepý knižný štýl. Využíva sa hlavne antitéza- básnická ozdoba založená na protiklade (prirovnanie protikladom) a hyperbola- básnická ozdoba založená na zveličenie.

Talianska Literatúra

TORQUATTO TOSSO jeho najvýznamnejším dielom je hrdinský epos: Oslobodený Jeruzalem, v ktorom rozpráva o osudoch prvej križiackej výpravy. Hlavnú dejovú líniu tvorí obliehanie božieho hrobu Saracénmi. Zobrazuje tu svet zbraní a svet ľudských citov. Dôležitú úlohu zohráva náboženstvo- v križiackej výprave prichádzajú o život kresťania i moslimovia a na pozadí smrti sa rodí láska. Symbolika: 1. Lucifer, Diabol, Moslimovia = záporná duša a temnota; 2. Boh, Jeruzalem = svetlo, čistota, duchovno a pokojné svedomie. Epos má 20 spevov a rozpadá sa do menších epizód.

Anglická literatúra

JOHN MILTON na písal diela Stratený raj a Raj znovu nájdený, v ktorých autor spracúva biblický príbeh o stvorení sveta. O roztržke medzi Stvoriteľom a Diablom, ktorý poslal za našimi prarodičmi (Adamom a Evou) hada, ktorý ich zviedol na hriech a preto boli navždy vyhnaní z Raja.

Španielska literatúra

Gongorizmus (Luis de Gondora) – je to poézia charakteristická obraznosťou, učenosťou, zložitou štylistikou a umeleckými efektami.

Nemecká literatúra

HANS JACOB CHRISTOFFEL VON GRIMMELSHAUSEN napísal román Dobrodružný Simplicius Simpicisimus. Dej sa začína na začiatku 30 ročnej vojny a autor rozpráva o tom, čo hrdina zažil. Hlavný hrdina ujde z domu a vychováva ho mních, ktorý je jeho otcom. Po smrti mnícha odchádza Simpicius, putuje po svete (bol aj vo vojne) a poznáva aký je svet zlý a skazený a útočisko nachádza u Boha. Počas svojho putovania stroskotá a žije sám na ostrove ako Robinson. Autor tým chcel povedať ako nájsť cestu k Bohu.

Česká literatúra

JAN AMOS KOMENSKÝ (1592-1670) bol kňazom a učiteľom a počiatok jeho činnosti siaha na Fulsek na Morave odkiaľ musel ujsť po belorskej dobe lebo nebol katolík. Nakoniec sa usadil v poľskom Lešne a keď bolo toto mesto vypálené, ušiel do Amsterdamu, kde aj zomrel. Napísal spis Veľká didaktika (Didaktika Magna), v ktorej sa zaoberá takmer všekými otázkami výchovy a vzdelávnia. V tomto diele položil základy svojej ďalšej pedagogickej činnosti. Svoju pozornosť venuje ľudskej spoločnosti, náboženskej a politickej problematike a zaujíma sa o prírodu a človeka. Dielo sa vyznačuje svojou systematickosťou. Ďalej napísal nábožensko- filozofickú skladbu Labyrint svĕta a ráj srdce, kde sa zamýšľa nad existenciou ľudského bytia. Autor ako pútnik putuje po svete s dvoma sprievodcami, pričom prvý predstavuje túžbu po poznaní a ten druhý predstavuje človeka pohodlného. Obaja autora zaslepia a ten sa uzatvára sám do seba a iba tu nachádza raj srdca- pokoj. Jeho ďalším dielo je Brána jazykov otvorená.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA
(1650-1780)

Aj na ďalej pretrváva turecké nebezpečenstvo a protihabsburské povstania. Pretrvávajú u nás epidémie, hlad a mor. Reformácia protireformácia sa odrazila vo všetkých formách spoločenského života. Bol to boj protestantov a katolíkov, ktorí presadzovali svoju vieru a jej pravdivosť, čo bolo spojené s prenasledovaním a napätím. Oboje priniesli pozitíva v oblasti vzdelania. Novým centrom katolíckej cirkvi sa stáva Trnava- trnavská univerzita, ktorú roku 1635 založil arcibiskup Peter Pazmáň. Centrom evanjelikov bolo kolégium v Prešove, narastá význam ev. lýcea v Bratislave a významnú úlohu zohrala aj košická univerzita /1657). Dôležitú úlohu zohrali aj tlačiarne, ktoré sa zakladali na celom Slovensku. Literatúra- náboženská baroková literatúra. Od konca 17. storočia sa vyčleňuje svetská literatúra a tá sa rozdelila na meštiansku a ľudovú. V lietratúre je evidentný záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému národu a jazyku. Slovenská baroková poézia sa delila na náboženskú (katolícka poézia v spevníkoch) a svetskú.

Evanjelická: JURAJ TRANOVSKÝ bol kňazom v Čechách a po bitke na Bielej hore odišiel na Slovensko (1620) . na písal dielo Citara sanctum, ktorá obsahuje 414 piesní v domácom jazyku, ktoré sú napísané s odbornou tematikou, slúžila tiež aj ako učebnica veršovania.

Katolícka: BENEDIKT SZŐLLŐSI, ktorý napísal dielo Cantus catholici (piesne katolícke). Dielo obsahuje 290 piesní, ktoré sú teologického zamerania, ale sú tu aj prvky ľudovej slovesnosti vo vianočných koledách. Dôležitý je latinský úvod, v ktorom sa odvoláva na VM a na cyrilo -metodskú tradíciu. Autor týmto dielom položil základy, na ktorom neskôr vyrástol jednotný katolícky spevník.

Svetská : sa bola mnohotvárna a delí sa na umelú, poloľudovú a ľudovú. Písala sa v slovakyzovanej češtine alebo bohemizovanej slovenčine. Písali sa zborníky, piesne, spevníky; Mikulášsky zborník, Zborník Jána Lányho I,II , Dionýz Kubík – Slovenské piesne, Zborník Jána Boča. Písali sa tiež jarmočné piesne, ktoré sa čírili tlačou na jarmokoch.

Didakticko- reflexívna literatúra
(výchovná- zážitkovo úvahová)

PETER BENICKÝ bol maďarsko- slovenským básnikom. Napísal cyklus básní Slovenské verše, ktoré sú napísané slovakyzovanou češtinou. Tvorí ju cyklus 217 dydaktických básní. Najbohatším prameňom pri písaní mu boli ľudové príslovia, mravné a iné ponaučenia- moralizuje. Autor opisuje ľudské prednosti a zápory- snaží sa dávať rady. Dôraz kladie na vzdelanie, výchovu a učenie. Pri písaní vychádzal z vlastnej skúsenosti a prostej ľudskej múdrosti. Toto dielo je dôkazom prechodu od renesancie k baroku- opisuje ľuské šťastie a chyby.

HUGOLÍN GAVLOVIČ (1712-1787) bol františkánsky mních, ktorý pôsobil v Bielych Karpatoch. Jeho osud ho doviedol k poznaniu dôležitých životných právd a skúseností. Za dôležité pokladal vzdelanie a útechu hľadal v pomoci slabým a chudobným. Snaží sa priviesť človeka k Bohu a jednoduchým spôsobom učí prežiť život a znášať ľudský údel. Námet na dielo našiel v horách, kam chodil liečiť svoju chorobu (na salaši pil žinčicu). Valaská škola mravúv stodola, jej cieľom je „vyškoliť“ čitateľa k životnej múdrosti a skúseností pastierov. Charakteristickými znakmi sú: vyjadruje vzťah k Bohu, vzťah jednotlivca k blížnym, vzťah jednotlivca k spoločnosti, poukazuje na ľudské šťastie v hľadaní v božej milosti a odsudzuje materiálne statky a vyzdvihuje ľudskú múdrosť.

„Bohatý má mnoho penĕz a chudobný detí“
„Hle, človĕk opilý žádnému nemilý“
„Velmi je hloupý, kto vlast svou tupý“
„Páni a žebráci není sú jednací“
„Páni ledajací zbojníci domácí“
„Jednako se všeci roďá, jednakoke smrti choďá“
„Pracování stále, dáva užitky nemalé“
„Jak chceš kumšt i literní viedet, musiš při učení sedĕt“
Podobnej problematike sa venuje aj v diele Škola kresťanská, kde pripravuje človeka na smrť.

PRÓZA

Písali sa latinské školské divadelné hry. Charakteristickým znakom bola alegorickosť a rétorickosť. ELIÁŠ LADIVER na písal divadelnú hru Caterina, kráľovná Gurzianska.

Zábavná, memoárová a cestopisná próza

ŠTEFAN PILÁRIK napísal Osud Pilárikovský. Je to epicko- reflexívna báseň. Viaže sa na turecký vpád (1623), je písaná slovakyzovanou češtinou, 8 slabičným veršom a združeným rýmom. Autor na vykreslenie situácie používa jednoduché opisné prostriedky, čo vedie k beletrizácii.
JÁN SIMONIDES napísal dielo Väznenie, vyslobodenie a putovanie (auto.-biograf. próza). Zobrazuje dramatické situácie a krajové zvláštnosti. Zaoberá sa psychológiou ľudí.
JÁN REZIK- Prešovské popravisko zobrazuje sériu popráv prívržencov pritihabsburských povstaní. Je tu viditeľné dramatické napätie lebo ich pred smrťou kruto mučili.

EGSULANDSKÁ LITERATÚRA

Sú to knihy, ktoré autori vytvorili v zahraničí.
SAMUEL HRUŠKOVIČ- Život Samuela Hruškoviča (auto.-biograf. dielo), v ktorom opisuje osudy chudobného študenta, ktorý sa stretáva s jednoduchým ľudom.
DANIEL KRMAN- Cestopisný denník. Autor bol prívržencom Františka II Rákociho, prešiel Poľsko, Rusko, Litvu, Ukrajinu a bol svedkom porážky Švédov pri Poltave. Dielo má historický a zemepisný charakter a venuje sa v ňom i jazykovým otázkam. Slovenčinu označuje za matku slovanských jazykov a ruštinu a poľštinu za jej dcéry. Zostavil Gramatiku češtiny a Základy slovenskej gramatiky.
MÓRIC AUGUST BEŇOVSKÝ napísal dielo: Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského je autobiografická cestopisná a dobrodružná literatúra. Opisuje tu zajatie na Sibíri a Kamačatke, plavbu do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za svojho kráľa.

VEDECKÁ A POPULARIZČNÁ LITERATÚRA

MATEJ BEL bol polyhistorom, zaoberal sa uhorskou kultúrou a literatúrou. Napísal dielo: Historicko- zemepisná rozprava o novom Uhorsku, v ktorom obdivuje pracovitosť slovenského ľudu, odsudzuje ponižovanie Slovákov, dielo je napísané zemepisno- náučným štýlom. Bel bol aj uznávaným jazykovedcom a napísal aj úvod k dielu :Gramatica Slavico- Bohemica (gramatika slovensko- česká).
ADAM FRANTIŠEK KOLLÁR napísal: O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci, kde kritizuje zlú situáciu a chce zdaniť šľachtu i cirkev.
JÁN BALTAZÁR MAGIN napísal : Ostne ... alebo Obrana, kde háji slovenskú šľachtu, duchovných i národ pred šovinistickým nactiutŕhaní maďarského profesora.

ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

Píše sa tu tzv.: piesňová lyrika, ktorej témou je zobrazovanie ľudských útrap. Vznikajú sociálne piesne, rozprávky a ľudová dráma (Popolvár najväčší na svete, Popolúška, Pan Boh daj šťastia lavička). Hlavné znaky: trojstupňové gradácie (3 oriešky, 3 synovia,...), protiklady dobra a zla (dobro víťazí), kde bolo tam bolo...