George Orwell: Zvieracia farma, 1984
1 Životopisné údaje a prehľad tvorby
1.1 Životopis
Detstvo:
George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair). Narodil sa 25. júna 1903 v Motihari (India) v rodine koloniálneho úradníka. Jeho rodina patrila do typickej strednej vrstvy. Jeho otec Richard pracoval v štátnych službách pre Odbor s opiátmi. Jeho matka sa volala Ida. Eric mal 2 sestry - staršiu Marjorie a mladšiu Avril. Keď mal jeden rok, jeho matka sa s ním presťahovala do Oxfordshir v Anglicku. Preteká tam rieka Orwell, podľa ktorej si zvolil svoj pseudonym. Svojho otca opäť videl až v roku 1907 a aj to iba na pár mesiacov.
Štúdium:
Keď mal šesť rokov, rodičia ho poslali do malej anglickej školy v Henley, kde túto školu navštevovala aj jeho sestra. Aj keď o tejto časti svojho života nenapísal, pravdepodobne veľmi zaujal svojich učiteľov. Odporučili do St. Cyprian's School, v Eastbourne, Sussex. Eric získal štipendium a tak jeho rodičia boli schopní mu platiť jeho zvyšné školné. Neskôr vyštudoval súkromnú strednú školu Eton.
Po škole slúžil v Indickej imperiálnej polícii v Barme (dnes známa ako Myanmar) od 1922 do 1927.
Život v Anglicku:
V roku 1927 odchádza späť do Anglicka a začína sa živiť ako novinár a esejista. Nejakú dobu žije ako tulák v tých najchudobnejších vrstvách Paríža a Londýna. Intenzívne politické a sociálne nepokoje, ktoré sužujú Európu, menia Orwella na vášnivého socialistu, odporcu fašizmu, zástancom sebe rovnosti a samozrejme na spisovateľa. Už v 30. rokoch napísal niekoľko románov. A Clergyman's Daughter, Keep the Aspidistra Flying, Coming Up for Air, Road to Wigan Pier. V týchto knihách opisuje trápenie tých najspodnejších spoločenských vrstiev.
Španielska občianska vojna:
Čoskoro po vypuknutí španielskej občianskej vojny sa do vojny zapojuje ako dobrovoľník, kde bojuje za republikánsku stranu v légiách POUM (Partido Obrero de Unificacion Marxista). Je to sesterská protistalinistická strana nezávislej Labouristickej strany (členom sa stal v roku 1938) založenej v roku 1935. K tejto strane sa pripojila i jedna trokistická skupina a disidenti z PCE. Vo vojne bojoval v pechote.
Prvé nadšenia nad fungujúcim španielskym socialistickým štátom strieda znechutenie z intríg a z fanatizmu jednotlivých zložiek ľavice. Stalinisti podporovaní Sovietskym zväzom porážajú anarchistov a POUM. Týmto zásahom ukončujú revolúciu.
20. mája 1937 bol Orwell postrelený fašistickým ostreľovačom do krku (blízko Huesca) a tak musel predčasne opustiť front. On a jeho žena Eileen opúštajú v júni 1937 Španielsko po tom, ako boli zatknutí za členstvo v „Trotskyit“. Neskôr je prenasledovaný políciou, ktorá zatýka všetkých členov POUM. O tomto úseku svojho života píše v diele Hold Katalánsku a v eseji Wounded by a Fascist Sniper.
2. svetová vojna:
Počas vojny je pevne presvedčený, že nastávajúci kapitalistický systém nemá šancu prežiť. Navrhuje a obhajuje rozsiahle zoštátnenie majetku, obmedzenie výsad bohatých, obmedzenie maximálnych príjmov, slobodu kolóniám. Avšak úplne odmieta stalinistický socializmus.
Orwell píše články do New English Weekly až do roku 1940. Počas 2. svetovej vojny sa stal členom domobrany a v roku 1941 začal pracovať pre BBC. Tu pracuje na programoch o Indii a Východnej Ázii. Po finančne príťažlivej ponuke prijal miesto v Tribune ako literárny spravodaj. Písal do pravidelnej rubriky „As I Please“.
V roku 1944 Orwell dokončuje svoju anti-Stalinistickú alegóriu Zvieracia farma, ktorá bola publikovaná nasledujúci rok s veľkým úspechom. Po tejto knihe sa Orwell konečne ocitol finančne zabezpečený. Od roku 1945 sa stal vojnovým korešpondentom a neskôr pravidelne prispieval do Manchester Evening News. Bol blízkym priateľom vydavateľa a majiteľa Davida Astora. Orwellove myšlienky ho silno ovplyvňovali a tým menili smerovanie novín.
Nie je zapojený do bojov kvôli tuberkulóze.
Pred smrťou:
Pred svojou smrťou napísal svoje dve najvýznamnejšie diela: Zvieraciu farmu a 1984, kde obe kritizujú totalitný systém.
Umiera 21. januára 1950 v Londýne na tuberkulózu
1.2 Prehľad literárnej tvorby
ESEJE: V bruchu veľryby
Úpadok anglickej vraždy a iné eseje
ROMÁNY: Zvieracia farma
1984
Hold Katalánsku
Na dne v Paríži a v Londýne
Nadýchnuť sa
Barmské dni
2. Obsah analyzovaného diela
Zvieracia farma
Vo veľkej stodole sa zišli všetky zvieratá z Panskej farmy a kanec Major im rozprával, ako zle sa zvieratá majú a že príčinou všetkého je človek. Rozpovedal im aj o svojom sne, v ktorom videl akési znamenie a naučil ich spievať pieseň „Zvery Anglicka". O tri dni Major zomrel. Prasce Napoleon, Snehuliak a Kvičiak, ktorí úvahy Majora spracovali, usporadúvali tajné schôdze a vysvetľovali princípy animalizmu aj iným zvieratám. Kobyle Moly sa nepáčilo, že po revolúcii nebude dostávať cukor a nebude môcť nosiť stuhy. Problémy boli aj so zdomácneným havranom Mojžišom, ktorý každému rozprával o „Lízankovej vysočine", kam sa dostanú po smrti všetky zvieratá. Naopak Boxer a Ďatelinka boli najoddanejšími žiakmi.
V júni na Svätojánsku noc zvieratá ani v podvečer nemali čo žrať a tak uskutočnili revolúciu a svojich tyranov z farmy vyhnali. Potom zničili všetko, čo by im pripomínalo ľudí, sedemkrát zaspievali „Zvery Anglicka" a uložili sa na spánok. Na druhý deň navštívili Jonesov dom a dohodli sa, že nijaké zviera tam nikdy nesmie bývať. Snehuliak a Napoleon prevzali vládu, premenovali „Panskú farmu" na „Zvieraciu" a oboznámili ostatných so siedmimi bodmi, do ktorých sa dá animalizmus zhrnúť. Napíšu ich na stenu a budú predstavovať nemenný zákon, podľa ktorého sa všetky zvieratá budú riadiť na veky vekov a nikdy inak.
Sedem prikázaní:
1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné.
Zvieratá sa pustili do roboty - celé leto šla práca na farme ako hodinky. Najviac pracoval Boxer a jeho životné krédo bolo „Budem pracovať ešte viac".
Jedine starého Benjamína revolúcia nezmenila, ak sa opýtali, či je teraz šťastnejší, záhadne odpovedal: „Somári žijú dlho." V nedeľu sa nepracovalo a ráno sa vztyčovala zelená zástava, potom mali schôdze, kde rezolúcie na ďalší týždeň predkladali zásadne prasatá, potom sa spievalo. Prasatá si zriadili hlavný stan a organizovali ostatných do „Zvieracích výborov". Učili sa čítať a písať, avšak 100% to zvládol iba Benjamín. Najsprostejšie ovce sa vládali naučiť iba heslo: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé" a toto do nekonečna bľabotali.
Zvieratá postupne prišli na to, že prasce dostávajú oveľa lepšie jedlo ako všetci ostatní. Kvičiak im to však vysvetlil veľmi rozumným spôsobom a tak nebol dôvod viac sa sťažovať.
Chýry o revolúcii začali prenikať aj na ostatné farmy a farmári sa obávali, ako to celé dopadne. Zvieratá pri náznaku každej vzbury kruto trestali a dohodli sa, že Zvieraciu farmu získa opäť naspäť človek. Avšak v októbri boli pri svojom útoku porazení. Snehuliak a Boxer dostali vyznamenania „Zvierací hrdina prvého stupňa". Dohodli sa aj, že na výročia (12.10. - Bitka pri kravíne, svätojánska noc - revolúcia) budú slávnostne strieľať z dela.
Prišla zima, Moly ušla, na poliach a už robiť nedalo. Snehuliak chcel, aby na kopci postavili polyfunkčný mlyn. Vypracoval plány na jeho výstavbu, avšak Napoleon s tým nesúhlasil. Farma sa rozdelila na dva tábory a začal sa politický boj. Keď Snehuliak obhajoval mlyn verejne, ovce bľakotali a napadlo ho deväť rozzúrených psov, ktoré ho z farmy vyhnali. Ostatných presvedčili, že on bol ich nepriateľ a že to bolo správne. Teraz však prišiel s myšlienkou výstavby mlyna Napoleon a všetkých presvedčili, že on to chcel aj predtým, len sa potrebovali zbaviť Snehuliaka. Mlyn sa začal stavať, všetky zvieratá usilovne dreli. Boxer pridal do svojho repertoára ešte jedno heslo: „Napoleon má vždy pravdu".
Zvieratá sa tento rok nemali lepšie ako za Jonesa, nemali sa však ani horšie. Napoleon prišiel s ďalším nápadom - budú predávať vajíčka ľuďom. Peniaze? To bolo síce proti niekdajším zásadám, no zvieratá boli ticho. Protestovať sa neodvážili ani predtým, keď Napoleon zrušil zhromaždenia, vyhrážal sa totiž psami.
Medzičasom sa Jones vzdal nádeje získať späť svoju farmu a odsťahoval sa na druhý koniec krajiny. Prasatá sa nasťahovali do domu - heslo č. 4 sa totiž záhadne zmenilo na: „Nijaké zviera nebude spať v posteli s plachtami".
V novembri prišli vetry a veterný mlyn zničili, za vinníka ale Vodca označil Snehuliaka. A tak sa posmelili a pustili sa do výstavby opäť. Všetko zlé, čo sa na farme odohralo, bolo pripísané Snehuliakovi. Prišiel čas zúčtovania - tí, čo sa kedysi ozvali proti Vodcovi sa teraz museli priznať k zločinu, že boli celý čas v spojení so Snehuliakom. Všetci boli na mieste popravení.
Zvieratám zakázali spievať „Zvery Anglicka", lebo už to nebolo potrebné a oni pre nich zložili inú pieseň. K prikázaniu č. 6 pribudlo „bez príčiny". Napoleon sa stal akousi modlou - za všetko dobré mohol on, napísali mu i báseň, vymysleli mnoho výsostných prezývok.
Farmár Frederick napadol farmu opäť, zničil mlyn, avšak podarilo sa ho vyhnať. Ostatných presvedčili, že mlyn postavia zase, dôležité je, že zvíťazili. A tak sa oslavovalo. Prasce odkiaľsi vytiahli debničku whisky a užívali si. A aj piate nariadenie bolo pozmenené slovami „do nemoty". Boxer bol vážne zranený a Napoleon na neho dobrosrdečne poslal namiesto lekára konského mäsiara.
Roky ubiehali. Veľa zvierat ubudlo, mnoho ich aj pribudlo. Pre novonarodené zvieratá bola revolúcia len tradíciou, kúpené o nej ani nechyrovali. Prasiat a psov bolo na farme veľmi veľa - tí bohatli. Ostatní žili stále rovnako - hladovali, spali na slame, pili z napájadla a dreli na poliach. Tí starší sa snažili spomenúť si, či sa im v predrevolučných rokoch žilo horšie alebo lepšie. „Nepamätali sa. Jednoducho nemali s čím porovnávať svoj terajší život." Boli jedinou farmou, kde všetko vlastnili a organizovali zvieratá - a to bola česť. Potajomky dokonca spievali aj „Zvery Anglicka". „Možno mali ťažký život, možno nie, všetky sny sa im naplnili, ale …nikto medzi nimi nekráčal na dvoch nohách … nijaké zviera neoslovovalo iné zviera „pane" … všetky zvieratá si boli rovné."
Začiatkom leta videli zvieratá čosi neuveriteľné - Kvičiak a aj ostatné prasce kráčali na dvoch nohách! Zvieratá sa chceli začať sťažovať, ale ovce začali bľabotať, čo ich učili od rána: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!" Na stodole teraz bolo napísané jedno jediné prikázanie: „VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ ZVIERATÁ SÚ SI ROVNEJŠIE". A už sa nikto nepozastavoval nad vyobliekaným, fajku bafkajúcim Napoleonom …
Jedného večera prišli na návštevu farmári z okolitých fariem. Sedeli za stolom, debatovali, popíjali, Napoleon oznámil, že odteraz sa bude farma volať „Panská farma". Ostatné zvieratá sa na tieto výjavy pozerali oknom. „Dvanásť hlasov burácalo hnevom - jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto."
3 Štruktúra analyzovaného diela
3.1 Ideovo – tematický plán
3.1.1 Časopriestor
Kedy a kde sa odohráva dej: na Zvieracej farme v priebehu pár rokov (od ktoréhosi marca do akéhosi leta)
3.1.2 Téma
Nezmyselnosť totalitného režimu.
3.1.3 Motívy
Statické: opisy života na farme, pomerov medzi zvieratami, úvahy o živote.
Dynamické: boj proti ľuďom, zmeny v správaní prasiat a následná porážka ich vodcovstva.
3.1.4 Rozprávač
Príbeh rozpráva tretia osoba - autor.
3.1.5 Postavy
kanec Napoleon:
- „veľa toho nenahovoril, ale získal si vážnosť, pretože vždy dokázal presadiť svoje." - spolu so Snehuliakom a Kvičiakom sa po Majorovom sne chopili šance a začali sa pripravovať na revolúciu, vytvorili kompletný myšlienkový systém - animalizmus, ako jediné vzdelané tvory (za posledné tri mesiace sa totiž naučili čítať a písať) sa podujali zvieraciu farmu riadiť
- ukradol 9 šteniat, ktoré vychovával v svoj prospech
- po „kauze mlyn" vyhnal Snehuliaka z farmy
- absolutistický neobmedzený vládca
- Kvičiak sa stal jeho verným prisluhovačom a odkazovačom
- postupne zmenil všetkých 7 prikázaní v svoj prospech
- nakoniec si na návštevu pozval šiestich majiteľov susedných fariem
kanec Snehuliak
- zosnoval s Napoleonom plány revolúcie, avšak Napoleonovi sa ho podarilo odstrániť
- „oveľa živší ako Napoleon, výrečnejší a nápaditejší, ale nevynikal pevným charakterom."
kŕmnik Kvičiak
- pritakávač
- „… vynikajúci rečník … aj čierneho by presvedčil, že je biely." - chodil medzi ostatné zvieratá a presviedčal ich o správnosti krokov „najvyššieho"
pán Jones
- majiteľ Panskej farmy
- alkoholik, kedysi dobre prosperoval, potom mu však obchody prestali ísť a dal sa na alkohol
- o zvieratá sa jeho ľudia starali nedbalo a raz, keď pohár pretiekol, Jones bol opitý a pomocníci sa neponáhľali nakŕmiť zvieratá, viedlo to k revolúcii
kanec Major
- sníval sa mu „prorocký" sen o Zemi, z ktorej zmizol človek a vynorila sa mu v ňom i pieseň „Zvery Anglicka", ktorú poznal ešte ako malý bravček a potom na ňu zabudol
- bol už starý, mal pred smrťou, prehovoril však k ostatným zvieratám a za nepriateľa označil človeka, pobádal ostatné zvieratá, aby s tým dačo urobili - Napoleon, Snehuliak a Kvičiak spracovali jeho úvahy do animalizmu
ťažný kôň Boxer
- zásadový, húževnatý, výnimočnou inteligenciou nevynikal
- oddaný systému, veril všetkému
- pracoval tak veľa, koľko len bolo v jeho silách
- keď už bol starý a nevládny poslali ho ku konskému mäsiarovi a všetkých presvedčili, že išiel do nemocnice
ťažná kobyla Ďatelinka
- tiež oddaná systému, pracovitá
- nakoniec doviedla pred okná „vládcu" aj ostatné zvieratá a videli, ako prasce oslavujú s ľuďmi
somár Benjamín
- „najstarší a najmrzutejší obyvateľ farmy" - mlčanlivý, keď sa ozval, tak len s cynickou poznámkou
- nový režim nikdy neprijal a nezmieril sa s ním, trucoval
ovce
- verné prisluhovačky Napoleona
- robili všetko, čo im kázal (začali bľačať, keď sa niekto na niečo odvážil opýtať, kazili bľačaním Snehuliakov prejav, …)
- nevedeli robiť nič iné, len poslušne opakovať, čo ich niekto naučil
3.1.6 Konflikty
Hlavnou témou je nezmyselnosť a nemožnosť udržania vlády totalitného režimu.
3.1.7 Významové zafarbenie diela
Je tragikomické.
3.2 Kompozičný plán
3.2.1 Kompozičný postup
Je chronologický, aj keď autor ojedinele používa aj retrospektívu.
3.2.2 Horizontálne členenie textu
Kompozične je dielo rozdelené na 10 kapitol. Kapitoly sú ďalej delené na menšie celky.
3.2.3 Vertikálne členenie textu
Dialógy, monológy a vnútorné monológy.
3.3 Jazykový plán
3.3.1 Príznakové jazykové prostriedky
Autor použil v diele spisovný jazyk, ktorý obohatil o veľa slangových výrazov.
3.3.2 Štýl autora
Paródia politických udalostí v Rusku od roku 1917 do roku 1943. Po prevrate a víťazstve nad človekom sa na farme dostanú k moci zvieratá a určia si 7 pravidiel. Prasce sa postupne stávajú nadradenými a správajú sa rovnako ako človek, postupne si upravia všetkých 7 prikázaní pre svoje osobné potreby. … o tom, ako to dopadne, keď sa svine dostanú ku korytám. Zvieracia farma - predtým Panská farma na čele s človekom, po revolúcií Zvieracia farma na čele so sviňami. Zvieratá tu zvrhli človeka, označili ho za jediného a najväčšieho nepriateľa a 3 prasce vytvorili nový myšlienkový systém - animalizmus. Od začiatku sa však v spoločnosti rovných zvierat kryštalizovalo pár rovnejších a tí sa v konečnom dôsledku vôbec nelíšili od ľudí.
4 Vlastný názor na dielo
Kniha bola veľmi zaujímavá. Dozvedel som sa veľa nových vecí ohľadnom komunistického totalitného režimu a jeho s časti dobrej myšlienky ale zlého prevedenia.
Dielo sa čítalo dobre, nešlo ani príliš rýchlo, ani pomaly.
Na knihe ma najviac zaujala a najviac mi dala postava Napoleona. História sa často opakuje a takéto knihy by nám mali históriu pripomínať, aby sa na ňu nezabudlo, a aby sa už neopakovala! V boji nie sú víťazi, len porazení. Tiež ma zaujala myšlienka „dobrého zvieraťa“. Žiaden človek nie je dobrý, ale nemusí byť ani zlý. Vždy má možnosť rozhodnúť sa, ako svoj rozkaz splní.
5 Zoznam citátov
„Napoleon bol veľký, pomerne zlostne vyzerajúci kanec, jediný z berkšírskeho plemena na farme, veľa toho nenahovoril, ale získal si vážnosť, pretože vždy dokázal presadiť svoje." (str. 14)
„ Snehuliak bol oveľa živší ako Napoleon, výrečnejší a nápaditejší, ale nevynikal pevným charakterom." (str. 14)
„Kvičiak. Bol vynikajúci rečník … O kvičiakovi sa hovorilo, že aj čierneho by presvedčil, že je biely." (str. 14, 15)
Sedem prikázaní:
1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné. (str. 20,21)
Prasiat a psov bolo na farme veľmi veľa - tí bohatli. Ostatní žili stále rovnako - hladovali, spali na slame, pili z napájadla a dreli na poliach. Tí starší sa snažili spomenúť si, či sa im v predrevolučných rokoch žilo horšie alebo lepšie. „Nepamätali sa. Jednoducho nemali s čím porovnávať svoj terajší život." (str. 94)
Boli jedinou farmou, kde všetko vlastnili a organizovali zvieratá - a to bola česť. Potajomky dokonca spievali aj „Zvery Anglicka". „Možno mali ťažký život, možno nie všetky sny sa im naplnili, ale …nikto medzi nimi nekráčal na dvoch nohách … nijaké zviera neoslovovalo iné zviera „pane" … všetky zvieratá si boli rovné." (str. 95)
„Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie." (str. 97)
„Dvanásť hlasov burácalo hnevom - jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto." (str. 102).
6 Zoznam použitej literatúry
Orwell, George: Zvieracia farma. 2. vydanie. Bratislava: 2001 Vydavateľstvo Slovart, spol. s.r.o., 102 strán, ISBN 80-7145-589-X
7 Obsah analyzovaného diela
1984
Dej sa odohráva v roku 1984 v Oceánii, v jednom s troch superštátov, na ktoré sa svet rozdelil v druhej polovici 20. storočia. Ďalšie sú Eurázia a Východoázia. Oceánia vznikla zabratím Veľkej Británie, území v celej Severnej a Južnej Amerike, ostrovov v tichomorí, v atlantickom oceáne a území na juhu Afriky Spojenými štátmi. Eurázia sa skladala s území Sovietskeho zväzu, strednej Ázie a celej Európy. K územiam Východoázie patrila Čína, územia na juhovýchode Ázie a Japonské ostrovy. A tieto štáty neustále medzi sebou bojujú o územia v najväčšou hustotou zaľudnenia.
Takže dej sa odohráva v Londýne, ktorý je mimoriadne nepekné a pochmúrne mesto. Ako vlastne celý svet. Celý je oblepený plagátmi Veľkého brata, pod ktorými vždy stojí nápis: „Veľký brat ťa sleduje“. Nad polorozpadnutými budovami sa vypínajú iba 4 obrovské železobetónové budovy štyroch ministerstiev. Ministerstva lásky, ktoré sa zaoberá mučením, odpočúvaním a väznením, ministerstva mieru, ktoré sa zaoberalo vojnou a vojnovými prípravami, ministerstva hojnosti, ktoré sa staralo o to, aby bol vždy všetkého nedostatok a ministerstva pravdy, ktoré malo na starosť falšovanie záznamov z minulosti, prepisovanie kníh, teda vlastne klamanie.
Moc má v rukách Strana na čele s Veľkým bratom (VB), ktorého nikto nikdy nevidel, ktorý nestarne a pravdepodobne ani neexistuje. Ale všetci veria (nemajú inú možnosť) tomu čo vraví strana, teda že VB je hrdinom revolúcie a stojí za všetkými veľkými múdrymi rozhodnutiami a vynálezmi Strany (napr. Strana tvrdí že vynašla vrtuľník a neskôr začne tvrdiť že vynašla aj lietadlo). Strana mala tri heslá:
VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA
Obyvateľstvo Oceánie sa skladá s príslušníkov vnútornej strany (asi 2%), príslušníkov vonkajšej strany (asi 13%) a proletárov (asi 85%). Vnútorná strana má v rukách všetku moc a všetko bohatstvo, vonkajšia strana sa stará o chod 4 ministerstiev a proletári sú taká spodina spoločnosti, ktorý tvrdo pracujú v továrňach, žijú ešte biednejším životom ako ostatní a nikto sa o nich nestará.
Oficiálnym jazykom Oceánie bol Newspeak. Ale v podstate ho ešte nikto nepoužíval. Jediným jazykom sa mal stať až v roku 2050. Newspeak bol vlastne upravená angličtina a zakladal si na teórii, že keď by ľudstvo nepoznalo slovo „kradnúť“ tak by nikto nemohol kradnúť, lebo nikto by nemal ani len tušenia, že niečo také môže existovať. A tak sa s jazyka vylučovali obrovské množstvá slov, aby sa obmedzilo myslenie ľudí a aby ľudia nemohli ani len uvažovať o zvrhnutí strany. Boli vylúčené všetky synonymá a nahradili sa jedným slovom. Boli zrušené všetky nepravidelné tvary atď. Proste aby sa čo najviac obmedzilo myslenie ľudí. Chceli dosiahnuť ,aby slová vychádzali ľudom s úst automaticky bez toho, že by sa na tom podieľali vyššie mozgové centrá. Vznikali aj nové slová a pre toto bol špeciálny výraz „duckspeak“ (kačka-hovoriť).
Život členov strany je pod neustálym dohľadom ideopolície (niečo ako štb u nás), ktorá sleduje všetko a všetkých pomocou takzvaných obrazoviek, ktoré sú úplne všade v bytoch, v kanceláriách, na uliciach. Tieto obrazovky okrem toho, že neustále vysielajú rôzne propagandistické keci, správy z vojny a podobne, fungujú aj ako kamery a mikrofóny. A nedajú sa vypnúť. A kde nie je obrazovka, je určite aspoň mikrofón. A aj keď v podstate neexistujú žiadne zákony, ideopolícia vás môže zatknúť už iba na základe výrazu tváre, alebo keď rozprávate zo sna a podobne. Čiže zakázané je úplne všetko, dokonca aj láska a sex, pri ktorom dôjde k uspokojeniu ženy. Pretože sex sa považuje iba za prostriedok ako plodiť deti. A hovorili tomu: „naša povinnosť voči Strane“ a existovali také organizácie ako Antisexuálna liga, ktorá sex úplne odmietala a zasadzovala sa o to, aby sa ľudia rozmnožovali iba pomocou umelého oplodnenia. No a za všetky tieto zločiny vás mohla ideopolícia zatknúť a „vaporizovať“ čo znamenalo asi toľko, že ste sa vyparili. Vymazali všetky záznamy, kde bola o vás zmienka a všetci museli uveriť, že ste vlastne nikdy neexistovali (všetci aj uverili). Ale ešte predtým, ako vás popravili, podstúpili ste kruté mučenie a vymytie mozgu a až potom ste boli popravený. Ale toto všetko sa vzťahovalo len na členov strany. O proletárov sa nikto nestaral, každému bolo jedno, čo si myslia a čo robia.
Ako hovorila Strana: „zvieratá a proletári sú slobodní“. Hlavný hrdina Winston Smith pracuje na ministerstve pravdy. Winston býva na Sídlisku víťazstva v polorozpadnutom panelovom dome, kde nič nefungovalo. Jeho práca spočívala vo falšovaní dokumentov, ktoré hovoria o minulosti. Ako napríklad jedného dňa bol znížený prídel čokolády z 30g na 20g a jeho úlohou bolo vymazať všetky zmienky o tom, že prídel bol niekedy 30g. A na druhý deň už bolo oznámené, že bol zvýšený prídel čokolády na 20g a všetci tomu uverili bez minutia oka. A dokonca sa uskutočnili aj manifestácie na oslavu VB za to, aký je skvelý, keď je toľko čokolády. Oceánia bola neustále vojne s Euráziou a spojencom bola Východoázia. Čiže Oceánia bola odjakživa spojencom Východoázie a bojovala proti Eurázii a nikde nebola ani len zmienka o tom, že by to mohlo byť niekedy inak. Lenže v skutočnosti bol každých pár rokov spojencom niekto iný a nepriateľom ten čo bol ešte nedávno spojencom. A pri každej takejto príležitosti museli byť všetky záznamy, čo tvrdili opak prepísané a ľudia úplne oddane verili, že spojencom a nepriateľom je stále ten istý. A toto bolo tiež náplňou Winstonovej práce.
Winston je jeden z mála (ak nie aj jediný), čo si uchoval zdravý rozum a uvedomuje si, čo vlastne robí. Cíti, že niečo nie je v poriadku. Strana ľudí klame a muselo byť niekedy lepšie ako teraz, lenže nemá to ako dokázať, keďže všetky záznamy z minulosti boli prepísané podľa potrieb strany. Chce nejako bojovať proti strane, ale nevie ako, tak si aspoň na čiernom trhu kúpi zošit a pero a začne si písať denník. Už to bola obrovská opovážlivosť a rebelstvo, lebo za toto ho mohli bez mihnutia oka vaporizovať. Ale ani to samotné písanie nemá jednoduché, keďže aj doma má obrazovku. Tak si nájde kút vo svojom bite mimo zorného pohľadu obrazovky, kde ako dúfa sa môže oddať písaniu denníka. Nevie vôbec, pre koho to píše, lebo vie že, aj tak ho skôr či neskôr chytia a zabijú, ale je to preňho úľava, keď sa so svojimi myšlienkami môže zveriť aspoň papieru.
Na jednej z každodenných dvojminútoviek nenávisti si všimne výraz tváre jedného Vnútrostraníka (O´Brien ) a má pocit, že on by mu rozumel a že tiež nenávidí VB a že je možno aj členom tajnej organizácie Bratstvo, o ktorej kolujú chýry. Ale ďalej sa tým veľmi nezoberá, skôr mal obavy z jednej dievčiny, ktorá, ako mal pocit, ho priveľmi pozorovala počas dvojminútovky nenávisti a raz si všimol, ako na neho uprene hladí počas obeda v jedálni na ministerstve. A myslel si, že ho špehuje, či dosť hlasno kričí a nadáva (keby nie, mohla by ho udať ideopolícii). A jeho obavy sa ešte znásobia, keď ju náhodou stretne v jednej tmavej uličke v meste, kde ani on nemal čo hľadať. Uvažoval, že už je vlastne mŕtvi a že nemá zmysel už nič robiť ,aj tak ho najneskôr do týždňa zatknú... Ale keď mu neskôr s obrovskou opatrnosťou predala malí lístoček s odkazom: „ľúbim ťa“, úplne ho to šokovalo, ale vlastne aj potešilo, lebo aj ona ho priťahovala. Volala sa Júlia. Neskôr sa dohodli na stretnutí hlboko v lese ďaleko od Londýna, kde sa privýkrát oddajú sexu. Winstona na nej priťahovalo, že už pred ním mala mnoho sexuálnych partnerov a taktiež ako on opovrhovala učením Strany. Naďalej sa tajne stretávajú a spávajú spolu, ale nie veľmi často, lebo musia byť veľmi opatrní a obaja sú aj veľmi zaneprázdnení prípravami na týždeň nenávisti. Stretávajú sa väčšinou v lese, ale aj v meste zničenom výbuchom atómovej bomby.
Ale neskôr si prenajmú izbu nad starožitníctvom pána Charingtona v proletárskej štvrti, kde si myslia že sa môžu bezpečne stretávať. V tejto časti sa dej vyvíja skoro až idylicky a mal som pocit, že sa to nakoniec šťastne skončí. A tento pocit sa ešte znásobil, keď im O´Brien naznačil (ako sa Winston domnieval), že je členom Bratstva a ponúkol im členstvo. Winston bol nadšený, Júlia až tak veľmi nie, lebo ako Winston trefne poznamenal: „ty si rebelka len od pása dole“. O´Brien im dal Knihu, ktorá mala byť niečo ako biblia Bratstva, a ktorú napísal zakladateľ Bratstva, bývalý vrchný predstaviteľ Strany (aj proti nemu boli namierené dvojminútovky nenávisti) Goldstein. Všetko bolo krásne, až keď opäť boli v izbe nad starožitníctvom pána Charringtona, milovali sa, Winston potom nahlas čítal z Knihy. A keď skončil, obaja sa zhodli, že už sú obaja vlastne mŕtvy. Keď zrazu kovový hlas prichádzajúci od neznáma iba sucho dodal: „ste mŕtvy“, v tej chvíli to vedeli. Je koniec. Hlas prichádzal spoza obrazu, za ktorým bola schovaná obrazovka. Zistili, že pán Charrington je vlastne agent ideopolície.
Zatkli ich odviedli do útrob ministerstva lásky a vedeli, že už sa nikdy neuvidia. Keď sa Winston ocitol v hnusnej zatuchnutej cele ešte stále aspoň dúfal, že mu tam O´Brien nejakým spôsobom prepašuje žiletku, aby mohol spáchať samovraždu, keďže vravel, že to je jediné, čo pre neho môže urobiť, keď ho zatknú a ani to sa vždy nepodarí. Ale keď zistil, že O´Brien je tiež členom ideopolície, prepadol beznádeji. Winstona kruto mučili hladom, dozorcovia ho mlátili deň čo deň, vybíjali mu zuby a niekedy mu ani nedovolili sa vymočiť. Dlhé hodiny ho vypočúvali a psychickymučili, až sa rozplakal hanbou a nervovým vyčerpaním. Niekedy aj 5 krát za jediné sedenie. Dávno už nemal ani poňatia, či je noc alebo deň, ako dlho tam už je, ale to najhoršie malo iba prísť. Už dávno sa ku všetkému priznal, aj k tomu čo neurobil, udal úplne každého, koho poznal. Ale stále ho prenasledovala povesť o „miestnosti 101“ z ktorej mal každý neuveriteľnú hrôzu. Teraz bol pripútaný k nejakému zvláštnemu prístroju a vypočúval ho O´Brien. Alebo skôr pretváral jeho myseľ k obrazu Strany. Nasilu mu vytrhával z mysle spomienky a rebelantské myšlienky a vždy, keď videl že sa Winston nejakým spôsobom snaží protestovať alebo oklamať ho, prístroj mu spôsobil neuveriteľnú bolesť. Mal pocit, akoby sa mu ide zlomiť chrbtica. Donútil ho uveriť takým veciam, ako napríklad že 2+2 nie je 4, ale toľko, koľko povie Strana. A nie tak, že to povedal, aby sa ubránil bolesti, ale tomu naozaj veril. A veril aj všetkému, čo tvrdila Strana a už jej bol slepo oddaný. Už to nebol on. Mal vymytý mozog.
Ale stále niekde v kútiku duše miloval Júliu. Dostal už novú pohodlnejšiu celu, začal dostávať pravidelne jesť a pomaly priberal a silnel. A keď už bol opäť v slušnej kondícii a zdravý, to prišlo. Do jeho cely vstúpil dozorca a s krutým výrazom v hlase povedal: „miestnosť 101!“. Ešte počas vypočúvania s O´Brienom sa ho pýtal, že čo je v miestnosti 101. A O´Brien povedal, že to vie každý, že tam je to najhoršie na svete. Winston nevedel, čo si má o tom myslieť, ale teraz to mal zistiť. Winston mal neuveriteľnú hrôzu s potkanov. Tak ako sa niekto bojí ihiel, niekto pavúkov, sa Winston bál potkanov. To bolo pre neho to najhoršie na svete.
Bolo tam čosi drôteného, nejaký košík alebo klietka. Winston videl, že je rozdelená po dĺžke na dve časti a v každej je nejaké zviera. Boli to potkany. Klietka sa dávala na hlavu, tak potkany boli od jeho tváre oddelené iba tenkou mriežkou, ktorá sa dala vysunúť ,tak aby sa vyhladované potkany mohli dostať k Winstonovej tvári. Zmocnila sa ho neuveriteľná hrôza a v tej chvíli vedel, že jediné, čo ho môže zachrániť je, že postaví medzi seba a potkany nejakú inú osobu. Vedel, že to bola Júlia a kričal, hulákal: „urobte to Júlii, nie mne, Júlii!!“. A myslel to úprimne vážne.
Winstona potom ešte na pár miesiacou pustili, ako to niekedy robili, bol už neškodný nikto sa nestaral o to, čo robí. Chodil do krčmy U Gaštanu a popíjal gin víťazstva, čo bol jediný povolený alkohol v Oceánii. Dokonca sa raz stretol aj s Júliou. Ale už to nebola ona. Tiež ho zradila. A keď sa Winston opäť dostáva na ministerstvo lásky vo chvíli, keď si uvedomí, že miluje Veľkého brata, prejde mu hlavou guľka a zomiera.
8 Štruktúra analyzovaného diela
8.1 Ideovo – tematický plán
8.1.1 Časopriestor
Dej sa odohráva v roku 1984 v Oceánii v Londíne.
8.1.2 Téma
Nezmyselnosť totalitného režimu a manipulácia s ľuďmi.
8.1.3 Motívy
Statické: opisy života v meste, pracovného prostredia a života ľudí počas diktatúry.
Dynamické: boj proti ľuďom, ktorí pracujú proti strane VELKÉHO BRATA
8.1.4 Rozprávač
Príbeh rozpráva tretia osoba - autor.
8.1.5 Postavy
Hl. postavy: Winston Smith – radový člen vonkajšej Strany, navonok sa pretvaruje, ale vo vnútri sa búri proti Strane, miluje Júliu.
Júlia – tiež členka vonkajšej Strany, navonok sa tvári ako zapálená straníčka, ale tajne zvádza členov strany (to je trestné), miluje Winstona.
O´Brien – člen vnútornej strany a ideopolície, naláka Júliu a Winstona na tajnú odbojovú organizáciu Bratstvo, ale vskutočnosti ich vedie do väzenia
Vedľ. postavy: pán Charington – agent ideopolície, Winston a Júlia sa u neho stretávajú
Parsons – on a jeho rodina sú Winstonovi susedia
Symes – Winstonov spolupracovník, pracuje na novom jazyku Strany, tzv. newspeaku, je vaporizovaný
8.1.6 Konflikty
Hlavnou témou je konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou a charakterom a túžbami mladého človeka.
8.1.7 Ideový rozbor, posolstvo
Autor ukazuje na to, ako sa ľudia dali sfanatizovať pre nejakú vec, hoci aj zlú a neskôr na to doplácajú životom.
8.1.8 Významové zafarbenie diela
Je tragické.
8.2 Kompozičný plán
8.2.1 Kompozičný postup
Je chronologický.
8.2.2 Horizontálne členenie textu
Kompozične je dielo rozdelené na tri časti. Každá z nich obsahuje niekoľko kapitol. Kapitoly sú ďalej delené na menšie celky. Formálne má román podobu nepravideľných denníkových zápiskov o prebiehajúcich udalostiach.
8.2.3 Vertikálne členenie textu
Dialógy, monológy a vnútorné monológy vytvárajú hlavnú časť deja.
8.3 Jazykový plán
8.3.1 Príznakové jazykové prostriedky
Autor použil v diele spisovný jazyk, ktorý obohatil o veľa slangových výrazov a cudzojazyčných fráz a slov.
9 Vlastný názor na dielo
Táto kniha sa mi čítala veľmi ťažko, asi som ešte také ťažké dielo ani nečítal. V diele bolo použitých veľa cudzích slov, myšlienky neboli dokončené. Prvá časť knihy nebola zaujímavá, ale ďalej sa dielo stupňovalo a začínalo sa ľahšie čítať. Tretia časť bola najviac zaujímavá, ale nebol som s ňou spokojný, pretože nesplnila moje očakávania. Túto knihu by som si na povinné čítanie nevybral, bolo to ako za trest, pretože som ju musel dočítať až do konca. Mám z nej aspoň poučenie o komunizme a o ľuďoch, ktorí sa nechajú sfanatizovať aj pre nesprávnu vec a idú za ňou až na smrť, hoci stratia všetko aj lásku.
Orwell, George: Zvieracia farma. 2. vydanie. Bratislava: 2001 Vydavateľstvo Slovart, spol. s.r.o., 102 strán, ISBN 80-7145-589-X -
