Hviezdoslavova lyrika

P.O.Hviezdoslav – narodil sa 2.2.1849 vo Vyšnom Kubíne. Vychovávala ho matka Terézia Medzihradská a otec – drobný zeman ho často brával na pole, kde si vytvoril úzky vzťah k práci. Naučil sa k úcte a láske k práci, kt. je pre ľudstvo darom a vyhýbať sa jej je nemravné a nedôstojné.

Prvou zbierkou boli Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, kt. venoval A. Sládkovičovi, nadväzujúc na jeho ideový i umelec-ký odkaz. V lyrike sa zaoberal týmito tematickými okruhmi: národ, ľud, mládež, práca, vojna. Napísal 8 básnických cyklov, tvo- riacich tematické celky:

1. cyklus Sonety
   21 básní (venoval A. Sládkovičovi). Zamýšľa sa nad základmi vesmírneho sveta, nad možnosťou ľudského porozumenia, zraňu- je ho „zloba a nenávisť“ pozemského života, chce od neho uniknúť do sveta fantázie, ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi a jeho úlohou je tvorba pre ľud.
2. trojdielny cyklus Letorosty – prechádza od osobných (I,II) k všeľudským (III) problémom.
   I.stanovuje realistický program svojej tvorby, názory na tvorbu – „nesie odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obyčaj.“. Ostrá spoloč. kritika, mravné rozhorčenie nad tým, že buržoázia ničí, mrzačí ľud. vzťahy, otvorenosť vyjadrenia k problémom, rieši otázky jazyka (začínal písať po maďarsky).
   II.Najrozsiahlejší cyklus – prevažuje sobná lyrika. Poznačené smútkom, zúfalstvom a beznádejou – zomrela mu matka, otec, brat =>chce pestať písať, no zisťuje, že tvorivá práca ho môže vyliečiť a dať mu zmysel života, tvorba predstavuje najvyššiu honotu života.
   III.Prechádza od osobných problémov k problémom slov. ľudu, dobrá kritika vykorisťovateľskej morálky a príživnictva (Ó, prečo som nie víchor – zmietol by všetkých ľudí, kt. žijú na úkor ľudu). Konflikt – statočná práca x príživníctvo, autor nevie ako vyriešiť príživníctvo a bezprávie, preto si na pomoc volá prírodné živly – víchor, more, sopku – 3 stupň.gradácia
   Letorosty uzatvára spomienkovými básňami na otca – Roľník a matku – Priadka
3. Žalmy a hymny
   Kríza básnikovho svetonázoru, ramatizovaná rozporom medzi ideálom a skutočnosťou, žiada spravodlivosť, nevie ako ju nastoliť => ide o prudký, no bezmocný vzdor básnika.
4. Prechádzky jarom
5. Prechdzky letom
   Usiľuje sa o myšlienkový i dramatický zápas, obdivuje krásu hornooravskej prírody, jej nezničiteľnú silu a schopnosť stálej regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva. Vyzdvihuje pracovitosť a nezlomnosť ľudu – dobrý a silný
6. štvordielny cyklus Stesky
   Ozýva sa myšlienka starnutia (prešla jar i leto života, nadišla podjeseň divých spomienok), na blížiacu sa smrť. Trápi ho osud slov. národa i Slovanstva, v záverečných veršoch vyjadruje pochybnosti o spoloč. účinku vlastného diela.
7. Trojdielny cyklus Dozvuky
   Motívom všetkých troch častí sa stáva myšlienka pochybnosti o svojom diele, staroby, lúčenia sa so životom, viera v silu ľudu
8. Cyklus Krvavé sonety
   Reakcia starého básnika na pošliapanie a poníženie ľudskosti v časoch 1.SV, zhrnutím jeho sociálnych filoz. a mravných názo-rov, vyvrcholením osobnej i básnickej drámy tvorivého génia, 32 sonetov, 1.časť – otravný obraz vojny a jej ničivých následkov pre ľudstvo, 2.časť – otázka – Kto je za vojnu zodpovedný? Egoizmus jednotlivcov, skupín, národov („To ona panovačnosť na-dutá“), vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, strašnú krivdu páchanú na ľudstve, jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoloč., jej vzdelanosťou i kultúrnou a kresťanstvom, kt. nevedelo zabrániť krviprelievaniu. V záverečných sonetoch tohto „spevu o krvi“ vyslovuje túžbu po mieri i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoloč.

Forma – sonet – klasický básnický útvar lyr. poézie, 14 veršov rozdelených väčšinou na 2 kvartetá a 2 tercetá. Kvartetá – obkročný rým, tercetá – striedavý rým, vnútorná výstavba – 1.téza, 2.antitéza – rozvíanie témy,3.syntéza – zhrnutie predchádzajú-cich častí. Sylabotonický prozodický systém – slabično – prízvučná prozódia, stopovo organizovaný, jambický verš

POROVNANIE Hviezdoslava a štúrovcov
AD1:

1. sylabotonická prozódia (je stopovo organizovaná),
2. zadieranie polveršového členenia,
3. narúšanie rytmicko – syntaktikého paraetizmu (veršové presahy),
4. zdôrazňovanie rytmickej dôležitosti rýmu,
5. zachovanie rovnoslabičnosti verša.

AD2:

1. sylabická prozódia (nie je stopovo organizovaná),
2. polveršové členenie,
3. rytmicko – syntaktický paralelizmus,
4. oslabenie rytmickej funkcie rýmu (nepresné rýmy, neprítomnosť rýmu),
5. narúšanie -//-

Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

Slovenský spoločenský život na prelome 19. A na 20. Storočia sa ocitá v hlbokej spoloč. Kríze, nejednosť při vedení národ. Kolektívu v novom storočí, stálosť národnej buržoázie, obavy o uchovanie národy, spomaľovali vyššiu slov. spoločn. a jej kultúry. Slov. lit. modernu rozdeľujeme: 1. Staršia generácia (Vajanský, Kukučin, Vansová, Šoltésová, Podjavorinská), 2. Mlad-šia generácia (Tajovský, Čajak, Timrava), 3. Skupina básnikov, prozaikov, prekladateľov, lit. publicistov, lit. kritikov.
Slovenský lit. život udržiavajú časopisy – Literárne listy, Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Černokňažník, Dennica, Živena.

Obdobie rokov 1900 – 1918. Po realistickej generácii pichádza generácia, kt. sa snaží zlepšiť soc. a kultúrne pomery. Predstavite-lia tejto generácie => Kraskova škola – Ivan Krasko, Janko Jesenský, Ivan Gall, Vladimír Roy. Hľadali tvorivé zdroje v romantizme – tvorba P.O.H., Vajanského => neodvrhovali tradíiu, ale prekonávali ju novými umeleckými postupmi. Moderna sa rozvýjala aj pod vplyvom E literatúry – hlavne maďarskej – Attila Jozsef, rumunskej – Eminescu, ale aj francúzskej.
Z romantizmu čerpali smutné nálady a dekadenciu, no rozdiel bol v tom, že moderna je pasívna. Postupne sa rozvíja impresioniz-mus a symbolizmus – pomocou symbolou vyjadrojú dojmy, pocity, úvahy o lyrickom hrdinovi, soc. otázkach. Symboly sú hlavne z prírody, kt. nepriamo hovoria o duševnom rozpoložení človeka, topoľ – osamelosť, šedivé farba – chýba im sila, vyjadruje pocit beznádeje, spomienky – nostalgia, nemá silu urobiť niečo nové, stále sa k nim vracia – robia ho nešťastným, no on sa v tomto neš- ťastí vyžíva. Nové vlastnosti verša – 3-slabičné celky s prízvukom na 1.slabike – daktyl – trojslabičných slov nie je veľa => kom- binácia s trochejom => návrat k ednoduchosti, priehľadnosti verša, čl. už nie je iba nostiteľom myšlienky, ale má muzikálnu hod-notu => zvukomaľba.