Ivan Krasko – symbolista, zaujímal sa o hudobnosť verša, poézia je rytmizovaná
Motív ženy – vznešený, niet stopy po irónie; lyrický subjekt (hrdina) zotrváva v dramatickej podobe, v kt. vníma a prežíva všednú skutočnosť
Skutočnosť vníma jako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka. Dotyk poznania a vedomia básnika s reálnou situáciou a výryzové možnosti lyr. subjektu smerujú až ku sebapozorovaniu a poznávaniu len seba v náročnej situácii, ktorá si žiadá osobnú a konkrétnu situáciu. Jeho vášeň vždy tvorí celok.
Presah – jedna myšlienka presahuje druhé verše (HV). Používa daktylotrochejský verš – báseň – Zmráka sa; Nedeľný večer
Zbierky: 1.Noc a samota (Nox et solitudo), 2.Verše
Ad 1: symbolizmus sa využíva vo svojom smútku; Do svojej poézie vniesol ľúbostný motív. Žena jako spomienka. Hovorí o sebe, jako sa nemôže ztento cit zažiť -> nešťastná láska. Subjektívna poézia venovaná jeho individuálnym problémom
Symboizmus – nepriamo hovorí o duševnom rozpoložení (nespokojnoť, pochmúrne), používa symboly
Ad 2: Upúšťa od osobných problémov,venuje sa národným a spol. problémom, básne: Otrok, Otcova roľa
Verše – rieši celospoločenský problém
Otcova roľa -symbolizmus: roľa=Slovensko, spustošená, vyschnutá lúčka
=vzbura, motív z gréckej mytológie
Otrok – symb. Matka otrokyňa=vlasť, pieseň ubytej vlasti je v ňom a nikdy sa nebude môcť zbaviť toho nepokoja.Otrok=on sám, zobrazuje situáciu, kde bola potláčaná jeho dôstojnosť, pri prvej príležitosi sa vzbúri => čl, kt. upierame práva sa pomstí, že z jeho duše nikdy nevyhynie, nikdy sa nevzdá kultúry, ku kt. sa hlási
Baníci – sociálny útlak, používa expresívny jazyk, baníci=pracujúci ľudia, démon=ten, kt. zneužíval ľudskú prácu vo svoj prospech. Vykresľuje ho jako nechutnú príšeru; obraz vzbury
Jehovan – útočí na ľud, preklína ho, pretože boli pasívny, jednoducho si nezaslúžia slobodu, nič, len kliatbu. Nával si neuvedomuje aká ťažká je táto situácia. Prejav zúfalstva
Po roku 1918 vstúpil do politiky -> prestáva písať
Kritikovi – baľko – novorodenec staršej generácie
Vychádza k eur. Symbolizmu
Janko Jesenský
Jeho literatúra má lyrricko-epický charakter, hl. motívom je motív lásky = prirodzený ľudský cit a zážitok, analyzuje spol. pod-mienky lásky – vykesľuje úprimný vrúcny vzťah, kt. naráža na spoločenské predsudky.
Verše – 6 tematických cyklov – hl. časť tvorí ľúbostná tematika, jeho pohľad na ženu je rozdielny – žena – ronocenná mužovi, citlivá a jemná bytosť.
Bez nadpisu – porovnávanie života vo veľkomeste a omáceho prostredia => oslava domova
Zo zajatia – sociálnopolitické a vlastenecké básne – kritický postoj k cárizmu, opis pevného ľúb. Citu neovplyvn. Vzdialenosť.
Slovenčine – sonet – biela otrokyňa – slovenčina, krvavý vlkodlak jej neprajúci a bohatier -hrdina=autor, kt. chce slovenčinu
ochrániť, vlial do národa hnev, aby za svoju reč bojovali, neboli pasívny, rozprávkový námet
Verše II. – básne osobného a spol. charakteru
Po búrkach – sklamanie z pomerov v republike, kritika polit. situácie, odporca fašizmu, obhajca humanizmu
Jesenný kvet – reakcia na SNP, výber protifašistickej poézie, vyzýva do boja (takmer reolučná)
15.Zobrazenie 1.SV vo svetovej literatúre
Zobrazeniu sa venujú predstavitelia smerov vznikajúcich po 1.SV. Literatúra odráža aj iné problémy, napr. shcyľovanie k 2.SV, fašizmus, hosp. krízu, nové usporiadanie československa, komunizmus, prudký rozvoj vedy a techniky. Zrýchlený vývin, rôzno-rodosť a rozpornosť v oblasti pohľadu na život (diela citové, bez citu) sú znakmi doby po 1.SV. VZNIKAJÚ PRÚDY:
Stratená generácia – E. Hemingway, V. Faulkner, zasiahnutá ojnou v mladom veku – strata ideálov a predstáv pod vplyvom SV, nedokázali sa zaradiť do povoj. života => zážitky z vojny sa snažia prehlúšiť inými silnými zážitkami.
Expresionizmus – E.M.Remarque, M. Barbuse, expresus=výrazný, ostrý, skutočnosť podrobuje krutej analýze a zobrazuje ju v plnej nahote, zveličuje nápadné javy – detaily (drastické), absurdita – ľud. život je náhoda, len to, čo zažili, reportážny, humán- ny charakter.
Ernest Hemingway
Diela = zobrazenie vlastných zážitkov = reportáže („zúriý reportér“), TVORBA:
- poviedky – Jarné Bystriny
- romány – Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Slnko aj vychádza
- novely – Starec a more
- drámy – Piata kolóna, Muži vo vojne
Zbohom zbraniam – márny zápas o zakotvenie v živote, hl. hrdina – Friedrick Henry – am. Obrovoľník, kt. bojuje v ITA, kde utrpí ťažé zanenie (autobiog), DEJ: Friedrick prichádza do ITA, stretáva sa so sestričkou Catherine Barkleyovou. F a C sa do se-ba zaľúbia a rozhodnú sa uzavrieť „separálny mier“ – uvedomujú si, že vojna je zlá a zbyočná. Odchádzajú do Švajč., kde chcú ostať do konca vojny, vrátiť sa a vziať. C však zomiera aj s dieťaťom pri pôrode a F odchádza nevedno kam. C smrť je nezmysel- ná takisto, ako aj celá vojna.
Viliam Faulkner – námety čerpá zo života am. Juhu, romány Sartoris – kronika kedysi významnej jeruzalemskej rodiny, kt. sa nevie vyrovnať so zážitkami z vojny, jej ml. generáccia predstavuje stratenú generáciu; Bľabot a bes – mentálny a fyz. úpadok rodiny.
Erich Maria Remarque – jeho diela sú podobné stratenej generácii. Tvorbu môžeme rozdeliť o troch častí: 1.SV – Na západe nič nového, 2.SV – Čas žitia, čas umierania, Následky vojny – Cesta naspäť, Traja kamaráti.
Vply expresionizmu a naturalimu
Na západe nič nového – vyslovil sa za seba i svoju generáciu, kt. musela odísť zo školskýh lavíc priamo na front a vraždiť. Príbeh v prvej osobe => umelecký zážitok, slovník – tak ako sa rozprávalo
Dej: 1.odchod gymnaziálnej triedy do kasární – študenti (sfanatizovaní učiteľom telocviku) tesne po maturite ochádzajú na front. Sú medzi nimi aj tí, kt. sa to nepozdáva, no boja sa výsmechu, z mladých životaplných mladíkov sa stávajú suroí ľudia – štyria najlepší kamaráti – Krapp, Tjaden, Westfus, Paul Bäumer. 2.udalosti z frontu – Himmelstoss sa mení, pomáha s odnášaním rane- ných a pomerí sa s Bäumerom. Na fronte umierajú všetci spolužiaci za radom. Paul, kt. sa vracia musí matke jedného kamaráta odkázať, že jej syn je mŕtvy, tesne pred odchodom sa dozvedá, že jeho mama má rakovinu. Na fronte je spolu s K, ktorému ampu- tujú nohu, P vyberú črepinu. Leto 1918 bolo najkrvavejšie a najťažšie. Prihádza jeseň a správi o prímerí. P umiera v októbri 1918 – správa z bojiska sa v tento deň obmedzila na 1 vetu: „Na západe nič nového...“. P umiera ako posledný z gymn. Triedy, uvedo- muje si,že vojna neprináša nič dobré (slávu, dobrý pocit) najmä pre ľudí v zázemí,ale prináša bolesť,smútok ľuďom doma(mamy). Dáva pednosť etickým kategóriám, ako je prieteľsto (jeho silu si uvedomuje po strate priateľa).
Niekoľko vrcholov – smrť prvého kamaráta, P ostáva v priekope s umierajúcim vojakom, kt. zabil, smrť P – správa v novinách.
