Henri Barbusse
Román Oheň – nemá fabulu (príbeh) ani hl. hrdinu, denník boj, družstva snaturalistickými prvkami z bojísk 1.SV, drastické kont.,
Téma: reportáž z FR-N frontu, v kt. bojuje jednotka des Bernarda tvárov tvár smrti – 1.časť – obraz príprav na vojnu a sam. bo- jov, 2.časť – úvahy vojakov nad nezmyselnosťou vojny a nad jej pôvodcami.
Autor venuje pozornosť všedným dňom vojny, náladám, rozhovorom vojakov, kt. sú rozhorčení, keď sa na ovolenke dozvedajú, že existujú obdivvatelia vojny. Realisticky až naturalisticky zobrazil boj. Scény, obrazy utrpenia a smrti, vyčerpania a duš. roz-kladu (osob. skúsenosti).
Konflikt: Bernard burž. spol., kt. vojnu vyvolala; signátori vojny: finančníci, veľkí a malí obchodníci; riešenie – hoci voja- ci kritizujú vojnu, poznajú jej pôvodcov, ich skutočné ciele, slepo vykonávajú ich rozkazy
Idea: autor poukazuje na nezmyselnosť vojny, odsudzuje ju ako ľudské zlo, odsudzuje buržoáziu za to, že vyvolala vojny pre egoistické ciele, ale sama sa ich nezúčastňuje.
Slovník je náročný, viac umel. prostriedkov.
Romain Rolland – všestranne zameraný (prozaik, dramatik, esejista, historik, umelecký kritik, profesor hudby) sa venuje rôznym témam. TVORBA:
- Trilógie z rozhania stor. – Divadlo revolúcie
- Div. hry – Hra o láske a smrti, Príde čas
- Biografia – Hudobníci súčasnosti
- Beletria – Ján Krišto, Očarená duša, Peter a Lucia
Peter a Lucia – románová novela, príbeh z 1.SV – zo zázemia (30.1.-29.3.1918). 2 roviny – konkrétna historická a príbeh 2 ano- nymných ľudí – fiktívnych. Silná subjektivizácia.
Hl.postavy – Peter – rojko, uzavretý, mestský chlapec z bohatšej rodiny, kt. vyrastá pod prísnou rukou otca
Lucia – priebojné, praktické dievča z chudobnej rodiny, žije so svojou matkou, maľuje obrazy, kt. predáva.
Dej: zoznamujú sa v metre pri prvom bombardovaní Paríža. 2x sa náhodne stretávajú ih vzťah čoskoro prerastie v lásku. Na Veľkonočnú nedeľu spolu vstupujú do kostola držiac sa za ruky. Opäť začína bombardovanie, myslia na budúcnosť a zomierajú spolu pod mohutným piliérom – ich smrť je symbolom bezbrannosti čl. proti voj. besneniu.
Hl. myšlienka – odúdenie vojny, humánnosť – znovuzrodenie ľudskosti, vojna=smrť, skaza x láska=život
Konflikt: predmetom sú názory na vojnu, P a L x P rodičia, priatelia; láska=život x smrť; 3 stupne: súhlas s vojnou (P rodičia ako predstavitelia aristokracie sú schopní obetovať svoje deti), nesúhlas v., ale plnenie príkazov, odsúdenie vojny, kt. ml. ľudom neumožňuje lásku.
Sociálno-funkčná literatúra
Po 1.SV množstvo študentov ochádza do Prahy (jediná VŠ), zakladajú spolok Detvan. V decembri 1924 začína vychádzať časopis DAV => davisti – P. Jilemnický, F. Kráľ, L. Novomeský. Predstavitelia proletárskej poézie (Clementis, Poničan) sa snažia po-zdvihnúť slov. literatúru na európsku úroveň a vniesť do literatúry nové témy – hlavne sociálne. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov proletárskej poézie bol:
Laco Novomeský
Povolaním učiteľ, žurnalista, obvinený z buržoázneho naionalizmu – odsúdený na 10 rokov
Prvé básne – zač. 20. rokov – v časopisoch Vatra, Svojeť, Mladé Slovensko, Nový rod
Ovplyvnený civilizmom am. Básnika Whitmana, českou proletárskou poéziou (Wolker), ruskými autirmi – Majakovskij, Jesenin
Znaky tvorby – poézia plná túžby ľudí po radosti a šťastí. Písal o bolesti tých, kt. sa radosti nedostalo, veril v uzdravujúcu silu slova, v lepšiu budúcnosť, kt. prinesie revolúcia (revolučná tvorba)
Prvotina Nedeľa – soc. ladené verše, melancholické, plné smútku, úžasu nad svetom, vidíme: zmysel pre účinnú bás. Skratku, pôsobivé prežívanie plynutia času: „Čas letí jak ptáci nedozerní“, vplyvy svetovej avantgardnej poézie, črty poetizmu
Báseň Fiasko – príbeh dievčaťa z veľkomesta, kt. šije šaty pre bohaté dámy, no sama nemá čas ísť na tanec => spol. kritika, že
čl. nie je za svoju prácu primerane ohodnotený.
Zbierka Romboid – venovaná J. Kráľovi, kt. predstavil poéziu slovenskej literatúre, mnohotvárnosť sveta – smútok nad jeho soc. protikladmi, podobne ako Wolker oživuje veci a posúva ich do novýh významných súvislostí.
Zbierka Otvorené okná – intímne verše (Noc na stráni), s témou domova. Symbolické otváranie okien do Európy (čo sa týka lit.)
Zbierka Svätý za dedinou – odráža tragiku doby (vyšla r.1939), básne so špan. tématikou (bojoval v šp. občianskej vojne), verše všeobecne reagujúce na vojnu, myslí si, že čl. teraz poéziu nepotrebuje, vyslovuje nádej., básnické skratky, symboly
Zbierka Pašovanou ceruzkou – vo väzení v Ilave (40-48)
Po odmlke – Vila Tereza, Do mesta 30 minút, Stamotiaľ a iné, Dom, kde žijem
Socialistický realizmus (soc.-funkčná lit.)
Propagácia marxizmu – leninizmu (lit.=nástroj polit. moci), ukazujú na nedostatky – hrdina neuvedomelý sa mení na uvedomelé-ho=vnútorný prerod hrdinu=zrod nového hrdinu, kt. ich chce napraviť, bežný, hovorový jazyk => širokej verejnosti (princíp ľudo-vosti), sila kolektívu, predstavitelia P. Jilemnický, F. Kráľ
Peter Jilemniký – priekopník a jeden zo zakladateľov soc. real. metódy, písať začína ako študent (poézia, kratšie prózy – silné vplyvy poetizmu a expresionizmu), výber z jeho prvotín vyšiel v roku 1964 pod názvom Červená sedma.
1.román – Víťazný pád – Kysuce, povojnové roky
román Ple neorané – zobrazil svet kysuckých ľudí – uzavretý, vzdialený od ostatného sveta.
Dej: Starému Huščanovi umiera pri pôrode žena mŕtveho dieťaťa. Odkedy jeho syn Pavol pracoval vo ítkovických železiarňach, je starý H. s deťmi sám a nevie ako ďalej. Pavel mu ukazuje, že niet inej možnosti, len sa spojiť so seberovnými do boja proti vy- korisťovateľom. P. sa zbližuje so Zuzou Cundrákovou. Z ideovej stránky vidíme, ako k dedinským ľuďom prenikajú myšlienky spojenia roľníkov a robotníkov.
Romány Kus cukru, Kompas v nás – zb. noviel a poviedok – každá hovorí o hľadaní šťastia – „Nemôže byť šťastný ten, kto sa neoslobodil od túžby po majetku.“
O dvoch bratoch, z kt. prvý druhého vôbec nepoznal – Haviarovci – prvý gazduje , druhý je robotník v meste – odcudzí sa, no v čase hosp. krízy sa vracia, avšak jeho brat sa s ním nechce deliť => a tak odchádza, kolegovia mu pomôžu (kolektivizácia) => riešenie – socializmus – ľudia budú pracovať pre radosť, nie preto, že musia.
Prípad Evy Burdovej, kt. chceli zahatať cestu k láske – v českej kolónii, kt. je izolovaná, si má Eva vzať škaredého mládenca, no odmieta ho, pretože je zaľúbená do kombajnistu Alexandra, s kt. čaká dieťa => rodina ju odmieta, pomáha jej iba babka, kt. zažila niečo podobné, nechá si dieťa vziať – sov. spol. sa o ňu postará, najde si prácu, stretáva sa s Alexandrom, s kt. sa rozhodnú pomáhať sirotám.
