Fraňo Kráľ – tvorca soc. románu pre deti a mládež, začína poéziou -Čerň na palete – vplyv symbolzmu, stavia ju na kontraste – tvrdá realita x sny, túžby
Ďalšie zbierky: Balt, Pohľadnice (obrana z II.SV), Z noci do úsvitu, Jarnou cestou
Prozaická tvorba – pre deti – Jano, Čenkovej deti – soc. romány, autobiog. Zážitky
Pre dospelých: Cesta zarúbaná – priekupnícke dielo soc. realizmu, 3 časti: Skúpy život, Rozbúené srdcia, Nalomené jarmo
Učiteľ Borica bojuje za to, aby ľuďom bolo lepšie, skutočný hrdina románu = ľud – zbedačená, utláčaná ded. Chudoba, kt. sa bú- ri proti triednemu útlaku. Typické javy vtedajšej spol. – hosp. kríza, vykorisťovanie, bieda, hlad, vysťahovalectvo
Lyrizovaná próza
zaujíma sa aj o formu, jazyk, slovník je zaujímavý, nejde o príbeh, ale zachytenie atmosféry.
opak soc. realizmu, hrdina je pasívny, únik od angažovanosti, prvé náznaky v pol. 30. rokov, vychádza z kresťanského humanizmu (príroda je povýšená k Bohu), nadväzuje na ľudovú slovesnosť, romantizmus (aj z E-severská, švajč. Lit.). Dôvodom pí-sania bolo schyľovanie sa k vojne a nedôvera v to, čo vytvorili ľudia, kt. majú stále viac konliktov => uniká od doby, hľadá nadčasovú pravdu, čl. si uvedomuje, že jeho snaha je márna => všetko je na prírode, kt. ovláda svet, čl. je jej súčasťou.
Prvky: redukcia deja (ide o atmosféru, prežívanie urč. Udalosti), príroda zasahuje do deja, rozhoduje, jako príbeh skončí, vzťah k prírode určuje povahu hrdinu (trpezlivý, čaká a dobro zvíťazí), kontrast dobra a zla (rozprávkovosť), príroda x člověk (dedinský hrdina), overovanie pravého hrdinu ( pomoc slabším), záhadnosť(na konci sa dozvedáme meno Draka), ja rozprávanie(hlavný hrdina je rozprávačom), retrospektíva (prelínanie sa časových pásiem), nie je presne určený čas, miesto => akoby sa dej odohrával v inom svete => nadčasová platnosť.
Predstavitelia: D. Chrobák, Ľ. Ondrejov, M. Figuli, F. Švantner
Margita Figuli – výrazne prispela k posunu slov. lit. smerom vpred, zbierka krátkych próz – 10 noviel – Pokušenie – rozoberá vnútro i osobnosťčloveka, téma lásky, so. Problémy, hl. postavy – ženy vyjadrujúce prostredníctvom svojich citov nesúhlas so spol. situáciou., veľké pasáže opisov prírody. V závere dochádza k rezignícii hl. hrdinky – riešenie je mimo kontextu.
Rozdelenie noviel: so soc. tématikou – Uzlík tepla, Rubári, Príval
tradície – Extáza, Strmina
rozum – Pokušenie
Dvojdiely román – Babylon – ostrá obžaloba akéhokoľvek voj. či násilného riešenia konfliktov medzi národmi
Románová novela – Tri gaštanové kone – trošku sentimentálne, ľahko sa číta, predstaviteľom dobra je Peter (je pasívny, neverí, že pravda nakoniec zvíťazí), ktorý sa snaží konať podľa kresťanskej výchovy, predstaviteľom zla je Jano Zápotočný – predstavuje prekážku pri presadení lásky – uskutočnení dobra. Záver – mýtus o návrate strateného raja „detskej nevinnosti“, P. a Magdaléna sú stelesnením sily a neznečiteľnosti čistej, utrpením zocelenej lásky. KONFLIKT rieši kôň, kt. vykoná akt spravodlivosti.
Autobiografická románová novela – Mladosť (detstvo v rokoch 1. Sv vojny)
Román – Víchor v nís (z prostredia továrne, úloha ženy – budovateľky)
Dobroslav Chrobák
Začal písať ako stredoškolák – poviedky, od 30. Rokov je v jeho poviedkach základný konflikt – dedina x mesto
Mužské postavy, kt. majú medzi sebou kladný vzťah, držia spolu (nové)
Prvá knižná publikácia – Kamarít Jašek – zbierka poviedok, naturalistické prvky, prvky vitalizmu, expresionizmu
Románová novela – Drak sa vracia – prostredie Západných Tatier, Leštiny. Je to „dedinská rozprávka o hľadaní stratenej cti, lásky a dôvere ľudí“. Hl. postavy – Martin Lepiš Mandušovie (Drak) – najdúch, Eva, Šimon Jariabkovie.
Dej: Drak sa lši od dedinčanov pôvoom (najdúch), umeleckým sklonom a profesiou (hrnčiar) => pripisujú mu čarodejnú moc a jeho prítomnosťou si vysvetľujú živelné pohromy. Spočiatku sa drak búri, neskôr sa odsťahuje, no po rokoch sa rozhodne vrátiť a očistiť v očiach dediny. Ľudia ho prijímajú s rozpakmi. Všetci veria, že Šimon – manžel Drakovej bývalej milej Evy (v diele si na neho spomína a ukazuje, že je dobrý) – dá všetko do poriadku. Namiesto zápasu má Drak možnosť ukázať svoju lásku a šľachet-nosť. Dedinčania mu nedôverujú a ako dozorcu posielaj Šimona. Ten si zle vysvetlí priateľské gesto Draka a poliakov a napadne ho, že chcú rozpredať obecný majetok. Šimon dostane bitku, vráti sa do dediny a podpáli Drakovi dom. Šimon si myslel, že rak predal stádo, neskôr, keď sa však s ním vracia do dediny, oľutuje svoj čin. Dedinčania sa dozvedajú jeho pravé meno a on im predstaví svoju manželku (našiel si Poľku). Dielo má šťastný koniec, záhada vymizne.
Idea: odsudzuje predsudky, vyzdvihuje morálku sily odvrhnutých, kt. svojou skutočnosťou dokázali zíkať stratenú česť, lásku a dôveru ľudí – „Hrdinstvo je snaha znovu si získať stratenú dôveru ľudí.“
František Švantner
Odklon od epického k lyric. Vrcholí, jeho tvorba má 2 základné fázy:
- lyricko-baladická etapa – zb. poviedok Málka – 8, v kt. sa objavuje smrť, my sa nedozvedáme, čo bolo jej príčinou. Všetky sa odohrávajú v prírode (slovenské hory) – rozhodujúci vplyv na konanie postáv – iracionálne, ovládané vášňami, vinami; V prózach autor formuje svojho hrdinu zjavne proti tomu, čo je v ňom prirodzené, bytostné, živelné, nenastoľuje nejaké mravné alebo filozoické otázky. Odhaľuje jeho nekontrolovateľné vnútro. Napr. v novele Málka sa valach zveruje so svojou vášňou vetru, tráve a celej prírode, lebo sa mu vidí, že jeho milá sa na neho usmieva i v smrti.
Vrchol jeho snahy o lyrizáciu – Nevesta hôľ – predstavuje ju Zuna, ktorá nedokázala žiť s ľuďmi, má až živočíšne sklony, toto dielo sa ťažko číta, v duchu naturizmu. Do popredia sa v nej dostávajú vnútorné drámy a krízy postáv, rozprávkové, mystické a fantastické motívy a motiváie, náladové opisy, psychologická drobnokresba, rastúce napätie medzi detailom a celkom. Základom sujetovej výstavby je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Polosnová, poloskutočná postava krásky Zuny, okolo ktorej stroskotávajú všetky citové úsilia, je symbolom, ktorý prestavuje tajomné, rozprávkové, fantasticko-démonické prírodné mocnosti a živly hôľ a hôr. - epická etapa – vynikajúci rozprávač, výborná gradácia deja, zb. poviedok Dáma, román Život bez konca – zachytáva osudy ľuí a spol. situáciu u nás pred , počas a po 1.SV – 1900-1930.
Ľudo Ondrejov
Zbojnícka mladosť – naplno sa oslobodil od pesimistických nálad. Zbojnícka mladosť v prenesenom zmysle je symbol harmo-nickej jednoty človeka a prírody; je symbolom vrchárskej nespútanosti v ideálnom svete.
Hlavnou postavou je Jerguš Lapin – „dieťa samoty“. Keď sa intímne zblíži s blízkou horou, potokom, odvažuje sa i do dediny, neskôr do mesta. Do duše sa mu vtláčajú silné zážitky, pocity radosti, blaženosti, ale aj trpkosti a smútku. Rozdielna povaha citových prežívaní tvorí základnú obsahovú osnovu, vytvára v diele napätie a určuje budúci osud hrdinu. Kompozične je dielo ne-náročné. V diele zaujme autorovo zžitie sa s detstvom. Jednotlivé príbehy podáva s dramatizmom, vlastným detskému chápaniu sveta. Oživuje prírodu a veci, zosobňuje ju, čím dynamizuje svoje rozprávanie.
Pokračovaním je román Jerguš Lapin, neskôr Na zemi sú tvoje hviezdy.
