NATURALIZMUS – zvelebovanie a povýšenie prírody

Prvky lyrizácie sa predtým objavovali už u Hronského a Hurbana
18.Avantgardné smery v Európskej literatúre
Literárne smery, kt. sa objavili koncom 19. a začiatkom 20.storočia. Zmeny v lit. bolo však badať auž od polovice 19.storočia. Prvý smer, ktorý sa vyčlenil bol symbolizmus – bol proti tradičnému ideálu krásy (harmonickosť, statickosť, pokoj, dokonalosť) – hovorí, že tento ideál krásy neodráža skutočnosť. Krása je v disharmónii, pohybe, napätí.
Avant. smery – subjektívne (súvis s romantizmom – odmieta skutočnosť, vzbura), hlásajú anarchistické stanovisko, nie sú také hĺbavé (relexívne), introverné,hlásajú potrebu zmeny, aktivity. Ich prívrženci tvoria skupinu, kt. pája spoločný program (manifest)
Delíme ich na predvojnové a povojnové.
Predvojnové – snažia sa o nové usporiadanie sveta, usporiadanie na iných základoch, optimizmus – viera vo vývin, hľadajú nové hodnoty; kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus.
Povojnové – nové hodnoty akoby vymizli, dada – založený na negácii, akoby si mysleli, že umenie nie je schopné zmeniť svet= skepsa, svet nie je výsledkom cieľavedomej činnosti, ale výsledkom náhody, skutočnosť je v tom, čo je v našom podvedomí.

KUBIZMUS – má blízko k výtvarnému umeniu – svet vidíme len z jedného uhla, nevidíme teda skutočnosť, ale len výsek z nej.Zachytávajú na plochu – 3-rozmerný svet – Picaso, Braque, lit. – Apollinaire, Guillaume – lyrické texty, kt. nemajú pevnú stavbu – skladanie veršov = pásmo. Členenie podľa myšlienky, mozaika – skladá sa z motívov, nevyvíja sa logicky, spája myšlienky, kt. dávajú výsledný obraz skutočnosti. Spája výtvarnú a tetovú stránku => narušil tradičnú stavbu => nevieme odkiaľ máme čítať, nemusí sa rýmovať (voľný verš). Proti prúdu našich myšlienok => získavá novú kvalitu, nepoužíva interpunkciu. Asociatívna metóda = nelogické spájanie motívov. Romantizmus – kontrasty. Skutočná poézia je založená na zážitku (dáva ôraz na jeho kvalitu) nie na skúsenosti

Tvorba: Zahnivajúci čarodej
Alkoholy – báseň Alkoholy – neváži i život (vypije ho ako pálenku, neužíva ho naplno)
Kaligramy – báseň Most Mirabeu – čas stále plynie (Seina), ľúbostný motív, vyžíva sa v spomienkach, no nechce vrátiť
to, čo sa stalo, refrén (zdôazňuje plynutie času), kruhová kompozícia
FUTURIZMUS – orientovaný na budúcnosť, kvalita je v rýchlosti, technickom vývoji (nie príroda), pôsobí veľmi agresívne – neznáša slabosť, citovosť, nežnosť => ženy – nemajú silu => fa3iymus, yakl. Je F.T.Marrinetti, zdrojom krásy sú konštrukcie, stroje – bicykle, civilizačná tematika – jej pokrok, pre poéziu je typická údernosť, heslovitosť, stereotypnosť
KUBOFUTURIZMUS – prvky oboch smerov
DADAIZMUS (DADA) – vznikol počas 1.SV v SUI, založený na absolutnej negácii, neguje všetko vrátane seba, dadaisti vedeli proti čomu sú a čo nechcú, no nevedeli a ani nechceli vedieť čo chcú a za čo sú, objavili mnoho metód stavajúih na náhode = krá-sa (fotomontáž).FRA DADA sa stále vracalo k umeniu a prešlo k lit. smeru
SURREALIZMUS – nadrealizmus, založil ho André Breton v Paríži – 1924 – hovorí, že to, čo vnímame nie je skutočnosť, pre-tože tá je bohatšia, skutočnosť je to, čo je v podvedomí => všímajú si ľudí a ich stavy, keď nie sú pri vedomí (sen, pod vplyvom drogy), kládol dôraz na psychický automatizmus = automatický text – autor nevie čo bude písať, ale prvý verš mu automaticky vyvoláva ďalší a ďalší a nakoniec sú prekvapení, čo napísali. Mysleli si, že jeho prostredníctvom odhalia pravdu svojho podvedo-mia, dôraz na imagináciu = schopnosť vytvárať predstavy, obrazy. Zdrojom imaginácie je podvedomie.
POETIZMUS – vznikol po 1.SV, založený Nezvalom, Teiem, Seifertom, ovplyvnený zahr. literatúrami – avnt. Smermi, aktívny vzťah k životu, citové a fantazívne prvky, imaginácia, záľuba v exotike. Metóda ako pozerať na svet, aby bol básňou. Berie do úvahy aj smutné stránky života – prijíma ich ako niečo, čo obohacuje život = mozaika príbehov, stretnutí, rozlúčok, konštatuje problémy, no nechce ich riešiť.

Medzivojnová dráma

Po roku 1918 zaznamenala dramatická tvorba určitý vzostup, ale nie taký dynamický ao poézia a próza. Vyplýva to z toho, že na S neboli spočiatku profesionálne divadlá. V roku 1919 vzniká Slo. národ. Divadlo, kde však hrali českí herci, ktorí mali pripraviť 1. slov. hereckú generáciu. Predstaviteľmi tejto 1.gen. boli Bagar, Borodáčová. Roku 1925 sa vytvára v nár. div. slov. herecký sú- bor => súťaživosť medzi slov.a čes. súborom a priazeň divákov => zvýšenie úrovne a kvality SND. Slovenské hry, kt. existovali boli pod úrovňou svet. tvorby a zahr. hry boli o problémoch, kt. našinec nepoznal => snaha o kvalitnú vlastnú tvorbu: Ivan Stodo- la, Húlius Barč-Ivan, Peter Zvon + tvorba Kukučina a Tajovského. Ďalšie prof. scény – 1925 – Výchooslovenské národné divadlo (zánik v 30.rokoch pre nedostatok financií a slabú návsštevnosť), zač. 30.rokov – Slovenské ľudové divadlo v Nitre existuje dodnes pod názvom Divadlo Andreja Bagara, koncom 30.rokov – zakladá súbor v Martine – Slovenské komorné divadlo (Diva- dlo SNP).

Ivan Stodola – najplodnejší autor medivojnového obdobia, prvé pokusy – krátke frašky a scénky pre mikulášskych ochotníkov. Po štúdiách – 2 frašky (väčší úspech) => podnet na napísanie celovečernej hry Náš pán minister – snaha zosmieštniť praktiky vo vtedajšej ČSR – výsmech karierizmu, túžbe po majetku a moci, jedna z 1. slov. hier uvedená v SND r.1926
Komédia – Čaj u pána senátora – výsmech karierizmu, pätolízačstvu
Komédia – Jožko Púčik a jeho kariéra – J.P. – malý úraník, kt. sa dostane do firmy Humanitas (stará sa o vdovy, biednych ľudí). Obvinia ho z krádeže. J. je zaľúbený do osoby, kt. si z neho robí srandu. Kolegyňa ho pošle na poštu s peniazmi v obálke, kt. tam nie sú. Vo väzení sníva, že prída za ním. Nakoniec sa dokáže J. nevina (kolegyňa nájde obálku s peniazmi) a prepustia ho z väze- nia.

Vrchol jeho tvorby predstavuje tragédia Bačova žena – problém vysťahovalectva, ostrá kritika, soc. problémy – bieda, neza-metnanosť. Dej: Ondrej a Mišo odchádzajú do Ameriky – banské nešťastie => Eve pr9de oznámenie, že jej manžel O je mŕtvy, O matka tomu neverí. Mišo sa vracia domov a väzme si Evu (O matka nesúhlasí). Jedného dňa sa O vracia ako boháč, chce kúpiť kaštieľ, v kt. predtým slúžil, dozvedá sa pravdu o basnkom nešťastí – O stihol újsť s vrecúškom USD, stratil pamäť, jedného dňa zažije železničné nešťastie, vráti sa mu pamäť, vráti sa domov, chce kúpiť Eve majetok, pretože verí, že sa k nemu vráti. Nastáva vnútorný konlikt Evy, ktorý rieši sebevraždou (sebaobetovanie).
Tvorba s hist. Námetmi – Svätopluk, marína Havranová, Básnik a smrť

Július Barč-Ivan – tvorca medzivojnovej drámy i prózy, začínal krátkymi poviedkami => experimenty v oblasti prozaick. Tvorby
V 30.rokoch - pokus o drámu, prvá hra (3000 ľudí) – príbeh z am. Prostredia, no evidentne reaguje na Krompašskú vzburu => po premiére zakázané. Mimoriadny ohlas vzbudila satirická hra Mastný hrniec – 1. Predstavenie, do povedomia sa dostáva skôr knižne, dej hry umiestnil do Ťuťolína (novodobé Koúrkovo), hl. postavy – manželia Babíkovci (Svetozár, Mahuliena), ich dcéra a jej nápadník Janíčko – doktorík. Dej: M chce mať z muža karieristu a chce zabrániť vadbe ich dcéry a Jančka. Babíkovci omylom dostanú oznámenie o vymenovaní Svetozára za min. financií – snaha jenotlivcov dostať sa k „mastnému hrncu“ =>odsúdil karie-rizmus..

V ďalšej tvorbe smeroval od aktuálnych spol. otázok k širšej, všeob. ľudskej problematike.
Dráma z prostredia baníckej rodiny Matka – hl. postavy – matka – synovia Jano, Paľo a jeho milá Katka Tomková. Dej: Paľo sa po štyroch rokoch vracia z Ameriky a rozhodne sa žiť s matkou aJ. Matka má víziu, že J. zabije P. => vyhodí ho, aby ho uchráni-la. Raz sa Paľo vracia a oznamuje svoju svadbu s K. J. vezme nôž a chce P. zabiť. Matka zhasne svetlo a postaví sa medzi nich=> J zabije matku a až po jej smrti si podajú ruky.
Ďalšie hry – analytické drámy – Neznámy, Dvaja – sústredil sa na hĺbkový prieskum vnút. sveta postáv