Peter Zvon

Pod pseudonymom Juraj Valach publikoval v časopise Elánrecenzie div. hier
Veršovaná hra s prológom – Tanec nad plačom – oživil v nj rokokové postavy, aby zhodnotil morálku súč. Spoločnosti. Komé- dia postavená na kontrastoch prítomn. a minulosti, využitá k rovnomennej opere (skladateľ B. Urbanec).
Komédia – Vzdialená zem – ostala v rukopise, 2.SV, opustený ostrov – stretnutie 3 stroskotancov, alegorické postavy Smiech a Poézia pomáhajú vžiť sa do novej situácie.

ČESKÁ DRAMATICKÁ TVORBA

Karel Čapek – drámy – R.U.R. (Rossum§s Universal Robots), Bíla nemoc – otázky lekárskej etiky, Matka – vyzýva národy na obranu svojej vlasti. Matka predstavuje silnú osobnosť, kt. prežíva vnútornú tragédiu, stratila muža, 4 synov a posledného nechce pustiť na front. V geste, kt. ho nakoniec posiela do boja, je vznešenosť obrany ľudskosti

OSVOBOZENÉ DIVADLO – založené r. 1926, Werich, Voskovec – svojimi originálnymi predstavami ovplyv. medzivojnové divadlo, provokovali, úzka spolupráca s hud. skladateľom Jaroslavom Ježekom.
20.Téma domova v slov. poézii = 1918

Téma rod. kraja sa v slov. lit. objavuje vo všetkých periódach – humanizmus – Jakub Jakobeus, klasicizmus – J. Kollár, J. Hollý. Štúrovci – napr. S. Chalupka, moderna – J. Krasko. Motív lásky k domovu a rod. kraju sa častejšie ozýva v čase vojny, keď sa u básnikov prejavuje pocit zodpovednosti za stav a osud vlasti, ale aj také hodnoty ako je humánnosť, obava o ľudský život. V poé-zii sa rozvýja množstvo prúdov – nadväznosť na tradíciu – medzi trad. A mod. Lit. – M. Rázus, Š. Krčméry, symbolizmus – Lu-káč, vitalizmus – J. Smrek, davisti – Novomeský, nadrealizmus – Fabry, Roy, Gál, katolícka mod. – Dilong, poetizmus – Beniak.

Martin Rázus – predstaviteľ tzv. prechodnej generácie, revolučný, výbojný, útočí na predstaviteľov, všestranne zameraný autor – poézia, eseje, div. hry., sústreďuje sa na seba, titanizmus – vodca, povolaný viesť
Zbierky – To je vojna; Hoj, zem drahá – nadväzuje na tvorbu Hviezdoslava, Vajanského. Vojnové námety spracúva pomocou alegórie a biblického podobenstva. Stvárňuje trpké osudy slov. rodín vo vojne, lyrické básne aj básne súvisiace s postavením Slovenska v R-U

Ďalšie zbirky – sociálno – národne ladené verše
V zb. Stretnutie – vracia sa k rodinnej tematike, opäť sa stretáva so svojimi blízkymi – matke, s kt. sa rozpráva o nebohom otcovi
Zbierka Z tichých a búrnych chvíľ – Báseň Prometeus

Štefan Krčméry – plný pokory, v dielach je viacej prírody ako u Rázusa
téme domova sa venoval v zb. Piesne a balady – báseň Prostá pieseň hôrna => Anteus – obor, ktorému dodávala silu matka zem, ak mal nohy na zemi
Istoty hľadá v domove, tvorivej práci pre národ, témy – príklon k tradičným motí-vom – nár. dejiny

Emil Boleslav Lukáč – predstaviteľ neosymbolizmu – vyžíva sa v trápení, symbolista nemôže byť šťastný, poeta doctus – učený básnik, v jeho tvorbe prevažuje tragika, temné, hlboké tóny, pesimizmus, pochmúrnosť, tému domova spracoval v zb. Dunaj a Seina – postavená na protikladoch domova a zahraničia, mravnú silu, istotu nachádzal v domovine, čistý, blízky mu je dedinský spôsob života, neprijal mestskú morálku. Báseň Taedium urbis (hnus mesta) – v priebehu štyroch veršov prejde od ospevovania mesta, cez zhnusenie až k oslave dediny. V meste sa cíti sám, nepochopený, opustený, neláka ho svet – niečo cudzie, chce ísť domov. SVET – mesto, Seina, domy, ľudia – vlci, DOMOV – dedina, unaj, malé chatrče, milí ľudia (idealizácia). Používa cudzie slová – hypodromy. Zvukomaľba – o,u – pochmúrne, básnické slová – chrasť, Inverzia – nie je taký ľahký, ladný ako J. Smrek
Zbierka – Spev vlkov – posilňuje nár. a soc. zložku poézie, pôsobivá – slov. príroda, vracia sa k básnickému obrazu rodného kraja – senzualizmus

Ján Smrek – poeta natus – rodený básnik, predstaviteľ vitalizmu (ospevuje život, životodárnu aktivitu, činorodosť, životný elán), stopy poetizmu.

Zbierka Zrno – vzniká z potrieb návratu k istotám domova, k znovuobjaveniu príťažlivosti slov. prírody, ded. Prostredia, piesňo-vá forma. Báseň Listy – chce vypovedať všetko, o cíti z lásky, chcel by všetko povedať, ale je toho toľko, že radšej mlčí a všetko to prežije. 2.verš – začleňuje sa do prostredia, splýva so svojim rodným krajom

Po 1945:

Ján Kostra – začal publikovať už ako študent, 1.zb. v pol. 30.rokov – Hniezda, vynikajúci lyrik – do popredia vstupuje téma domova => návrat do rodného kraja, do detstva, spomienky na matku, pred 2.SV druhá zbierka – Moja rodná – podstata, hodnota domova, charakteristiká báseň – Moja rodná – kde rieši problém vysťahovalectva – ľudia odchádzali preč a zabúdali na svoj kraj. Rodný kraj prirovnáva k „bosej kráľovnej“, kt. napriek všetkým negatívam je pre neho to najcennejšie „ona“ naňho po celý čas čakala: „má oči vyštípané túžbou a čakaním“. Nakoniec sa vracia tam, odkiaľ prišiel – návrat domov.

Úryvok – symbolizmus – nehovorí priamo o láske k vlasti, má výčitky svedomia, že odišiel, valasť=žena – verná, rásna, panna – svet ju nepozná, len on vie o jej kvalitách. Opis krajiny, vidieku (vieme si ju predstaviť) vizuálne videnie, jedna z najkrajších básní o domove sú dobrí, bohatý nepracujú => zlí, málo používa metafory, veci pomenúva priamo, nie je žena, vizuálne videnie.
Andrej Plávka – z Liptova, vychádza z ľudovej slovesnosti, Liptov – hlavná téma – zb. Tri prúty Liptova – „tri prúty“ – príroda, ľud, história Liptova, má tri časti – Návrat (do detstva, do rodného domu, k matke), Pri kozube (veľa spomienok na Liptovskú prírodu), Pieseň krásy (zrastenosť s tvrdou prírodou, snaha vniesť optimizmus).

Tri prúty – istota, na kt. sa dá stavať budúcnosť, najkrajšie vyznanie lásky rodnému Liptovu – jeho ľudu, prírode, histórii i tradí- ciam vyslovil v zb. Liptovská píšťala – rozšírené vydanie troch prútov – 4.časť – po rokoch sa vracia ako čl. skladajúci účty a bilancujúci svoj život, z konfliktného napätia, zrodeného hľadaním svojho pevného miesta v živote, literatúre, hľadaním istoty, ho vnútorný hlas a cit vedie do rodného Liptova.

U plávku bola cesta domov cestou do vlastného vútra, je to spev lásky k Liptovu, ľud – jeho bieda, krivda a neprávosť na ňom páchaná po stáročia, príroda – nevystupuje sama o sebe, ale len s človekom ako súčasť jeho existencie.