Poľská lit.

Adam Mickiewicz

Báseň – Óda na mladosť – veril, že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu. Báseň ovplyvnila aj štúrovcov
Historický epos – Konrád Wallenrod – hrdina môže bojovať proti nepriateľovi len tak, že sa uchýli k pretvárke a zrade. Získa dôveru križiakov a stane sa ich veľmajstrom. Ich vojská pošle do záhuby a sám tragicky zomiera. Základná myšlienka – silný jednotlivec preberá zodpovednosť za osudy vlasti a má právo použiť všetky prostriedky na jej záchranu.
Národný epos – Pán Tadeáš – spor dvoch šľachtickýh rodín o starý zámok. Roztržku ukončí láska mladých – Tadeáša a Zošky – a boj proti spoločnému nepriateľovi, cárskemu vojsku. Dielo sa končí optimisticky, príchodom poľských légií Napoleónovej armády. Epos je obrazom poľského života, zvykov a mravov vidieckej šľachty.

Maďarská lit.

Sándor Petöfi

Veršovaná rozprávka – Víťaz Janko – Hrdina prežije rôzne dobrodružstvá, bojuje proti turkom, putuje ríšou rozprávok, aby sa stretol so svojou milou. Mŕtvu milú, utýraný macochou, prinavráti k životu. Láska a spravodlivosť víťazia.

Ústna ľudová slovesnosť

pod ňu sa zahrňujú slovesné výtvory, ktoré po stáročia žijú v ústnej tradíii širokých ľudových vrstiev (piesne, rozprávky, povesti, porekadlá, príslovia, hádanky,…). Je súčasťou ľudovej kultúry, ktorú okrem nej tvoria: ľudová hudba, ľudový tanec, ľudové zvyky a obyčake, ľudové výtvarníctvo, ľudová architektúra (staviteľstvo).
S ľudovou kultúrou súvisí aj folklór – vznikol v minulom storočí v GB a spočiatku sa používal na pomenovanie ľudovej múdrosti, neskôr na súhrnné pomenovanie prejavov hmotnej a duchovnej kultúry.
Folkloristika – veda, ktorá sa zaujíma výskumom folklóru.

PÔVOD – prvopočiatky siahajú do čias predtriednej spoločnosti. Je omnoho staršia ako umelá lit. V dávnych časoch tvorila súčasť magických úkonov (tzv. obradov), ktorými si chcel človek nakloniť prírodné sily. Vznikli rôzne zaklínania a zariekania, ktoré patria medzi najstaršie ľudové slovesné prejavy. Pomocou nich sa ľudia snažili odvracať choroby, prírodné pohromy. Z jednotlivých magických úkonov sa postupne vytváral súvislý sled obradov. Vytvoril sa napr. kalendárny obradný cyklus, ktorý sa vracal k pravidelne sa opakujúcim obdobiam roka, vyznačoval čas letného a zimného slnovratu, jarnej a jesennej rovnodennosti; odrážal poľnohospodársku kultúru zeme, od ktorej závisel život človeka. Na kalendárový obradný cyklus nadväzoval obrad rodinný – vzťahoval sa na 3 najdôležitejšie momenty života: narodenie, svadba a smrť. V súvislosti s kalendárovým rodinným obradom vznikali a vyvíjali sa prejavy ústnej obradovej ľudovej slovesnosti. Proces osamostatňovania ľud. Slovesnosti urýchlilo kresťanstvo, ktoré postupne vytláčalo staré pohanské kultové zvyklosti.

Špecifické vlastnosti ľud. slov. (s porovnaním s umelou lit.)

1. ústny charakter – Ľud. slov. žije a rozširuje sa ústnym podaním, tradíciou. Nevznikajú preto ani jedinečné texty jednotlivých diel. Ľud. slov. prejavy existujú v podobe variantov (obmien). Najčastejšie sú krajové varianty.
2. kolektívny charakter – vzniká a vyvíja sa v ľud. kolektíve. Každé jednotlivé dielo malo pôvodne svojho autora. Rozhodujúce bolo, či jeho dielo kolektív prijal. Aby sa tak stalo, musel ľud. autor využiť také tématické, kompozičné a jazykové prvky, prostriedky a postupy, ktoré boli v ľud. prostredí obvyklé a zaužívané. Pôvodný autor čoskoro vypadol z povedomia kolektívu, zabudlo sa naňho. Pre diela nie je najdôležitejší moment vzniku, ale ich prijatie do kolektívneho povedomia.

Umelá literatúra už v čase svojho vzniku nadväzovala na bohaté tradície ústnej slovesnosti. Mnohé diela vznikli dotvorením existujúcich ľudových slovesných prejavov (napr. tzv. homérske eposy).
Ústna ľud. slovesnosť po vzniku umelej literatúry nezanikla, ale súbežne s ňou žije dodnes. U nás ľud. slov. ovplyvnila najmä podobu romantickej literatúry.

Druhy a žánre ľud. slov.
Druhy ľud. slov.: lyrika, epika, dráma

Ľudová lyrika

Je najrozšírenejším druhom ľud. slov., reprezentuje ju ľudová lyrická pieseň -> v nej človek vyjadroval svoje city, myšlienky, hovoril o svojich vnútorných zážitkoch. Texty jednotlivých diel ľud. lyriky sú späté s nápevom, melódiou. Je spevným druhom ľud. slov.

Ľud. lyrické piesne podľa tématického hľadiska a z hľadiska účelu rozdeľujeme do skupín:

1. Pracovné piesne – najstarším prejavom ľud. lyrizmu. Vznikli v tesnej súvislosti s pracovným procesom. Pomáhali ľuďom vkladať v určitom momente do pracovného úkonu zvýšenú silu.
2. Obradné piesne – súviseli s rôznymi obradmi a obradovými zvyklosťami. Sú veľmi staré, majú pôvod v predkresťanskom období. Niektoré zanikli, iné zmenili obsah i podobu a stali sa súčasťou zábavy, hier mládeže.
3. Piesne s námetmi denného života – súvisia s bežným životom. Sú veľmi početné a tématicky diferencované. Patria tu: a) rodinné piesne (odrážajú skúsenosti i sklamania rod. života), b) uspávanky (spievali ich matky nad kolískou dieťaťa, neboli iba výlevom materinského citu, ale dopĺňali pohyby kolísky a urýchľovali zaspávanie dieťaťa)
4. Ľúbostné piesne – tvoria najpočetnejšiu skupinu lyr. piesní. Bývajú: radostné, veselé i smutné. Odrážajú hlboký a opravdivý ľudský cit
5. Trávnice, valašské a pastierske piesne – súviseli so špecifickým druhom ľudskej činnosti. Trávnice – vznikali a spievali sa pri sušení a hrabaní sena.Majú ťahavú melódiu.Pastierske a valašské–vznikli pri pasení oviec, hydiny a hovädzieho dobytka.
6. Piesne so sociálnymi námetmi, piesne protiturecké, zbojnícke, regrútske a vojenské, piesne robotníckej triedy – So so-ciálnym námetom – život poddaného ľudu v časoch feudalizmu. Sú mladšie. Zbojnícke – obsahujú epické prvky, ale mnohé z nich patria medzi piesne lyrické. Vyjadrujú pocity zbojníka, hôrneho chlapca, vyvolané nespravodlivosťou sveta. Tematicky s nimi súvisia aj valašské piesne. Protiturecké – vznikli v časoch protitureckých vojen (16.-17.stor.), zväčša epické, no nájdu sa aj lyrické prejavy ľudí, ktorých sa vojna priamo dotýkala. Regrútske a vojenské – odrážajú sociálnu stránku života. Vznikali od 16. do 17. storočia. Odrážajú pocity zverbovaných mládencov. Regrútske – tematicky sa viažu na tzv. lapačky, verbovačky, odberačky. Vojenské – život v kasárňach, výcvik a príprava vojakov na boj, vojakova smrť alebo návrat vojaka domov. Piesne robot. Triedy – pomerne mladé, vznikajú od čias nástupu kapitalizmu.
   Najstaršie sú banícke piesne.

Revolučné piesne – majú malý počet variantov