d konca 13. a najmä začiatkom 14. Storočia sa šírilo v Taliansku a neskôr aj v iných krajináh, myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie humanizmus (z latinčiny hunanus=ľudský) a renesancia (obroda, znovuzrodenie). Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v uchu antických ideálov a napokon obroda, znovuzrodenie antiky.

Vznik novej epochy súvisel s rozvojom manufaktúrnej výroby a s rozmachom meštianstva (buržoázie). Nová epocha bola bohatá na významné objavy a vynálezy.

Humanistické a renesančné myslenie odmietalo feudálne a cirkevné myslenie a od nadpozemského světa sa obracalo k pozemskému životu, zdôrazňovali význam pozemského života.

Zdôrazňovalo nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie človeka, úctu k rozumu (racionalizmus); zmyslové poznanie (senzualizmus); význam jednotlivca (individualizmus). Podobné hodnoty boli typické pre Grécku a Rímsku kultúru -> preto sa humanizmus a renesancia opierali o antiku. Štúdiom a napodobňovaním antikej kultúry a umenia chceli obnoviť ideály antického sveta.

HUMANIZMUS – považuje sa za začiatok a východisko renesancie. Humanisti študovali, vysvetľovali a vydávali rukopisy rímskych a gréckych básnikov, rečníkov a filozofov. Napokon napodobňovali ich tvorbu (tématiku, žánre, veršové formy, štylistické prostriedky a klasický latinský jazyk). Literárny humanizmus napodobňoval antický literárny obsah a najmä formu. V humanistickej lit. sa spracúvala predovšetkým učená a príležitostná problematika a zachovávala sa komplikovanejšia poetika.

RENESANCIA – od štúdia a napodobňovania antických diel sa postupne dostala k zobrazovaniu prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Pod renesanciou sa v širšom zmysle rozumejú všetky myšlienkové, spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredoveké feudálne myslenie. Literárna renesancia používala iba národné jazyky. Mala ľudovejší charakter, štylistika diel bola jednoduchšia.
V niektorých krajinách sa hum. a ren. nemohli naplno rozvinúť. Boj proti stredovekej feudálnej ideológii sa tu odohrával skôr vo forme náboženskej reformácie (nem. reformátor Martin Luther).

TALIANSKA LIT. (14. – 16. Stor.)

Epika – poézia
Dante Alighieri – najväčší básnik tal. human. a ren.
Epická báseň – Božská komédia – má tri časti – Peklo, Očistec, Raj. Je zložená trojveršových stop (tercíny). Má 100 spevov, zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím. V pekle ho sprevádza básnik Vergililius. Tu trpia hriešnice pre svoje vášne a zločiny. Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Danteho duša predstavuje -> celé ľudstvo. Vergilius -> rozum. Beatrice ->náboženstvo, nadpozemská dokonalosť. Dante kráča záhrobím jako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.

Próza
Giovanni Boccaccio – zakladateľ tal. ren. prózy.
Zbierka noviel – Dekameron – vrcholným dielom európskej novelistiky. Obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí, počas 10 dní na florentskom vidieku, kam ušli zo strachu pred vyčínaním moru. Rozprávania sú väčšinou veselé, vyjadrujú radosť zo života a sú zakončené ponaučením. V novelách vystupujú postavy s najrozmanitejšími ľudskými vlastnosťai (múdrosť, hlúposť, závisť, pokrytectvo, chamtivosť) -> autor tieto vlastnosti kritizuje a do popredia stavia lásku k žene.

Lyrika
Francesco Petrarca – je vzorom pre európsku lyriku. Preslávil sa najmä ľúbostnými sonetmi na svoju milú Lauru.
Sonet: Spevník – obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval Laure. Do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocity únavy zo života. Lauru predstavuje nielen ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť.Výber básni zo spevníka je u nás známy
ako Sonety pre Lauru.

FRANCÚZSKA LIT. (vrcholí v 16. storočí, no jej začiatky siahajú do 15. storočia)

Francois Villon– Malý testament – Villon žil búrlivým životom a svojim priateľom venoval satirický Malý testament, ktorým sa s nimi lúčil pri odchode z Paríža.
Veľký testament – Spomienka na mladosť, lásku, študentskú veselosť. Autor svoju úprimnosť a strach zo smrti zakrýva iróniou.
Franois Rabelais (rablé) – významný ren. prozaik. Bol mimoriadne vzdelaným človekom, preto kritizoval zaostalé výchovno-vzdelávacie metódy, právo i medicínu. Román – Gargantua a Pantagruel – útočí na sorbonnských teológov a sudcov, vyjadroval túžbu po poznaní, a preto ho Sorbona odsudzovala. Hlavné postavy – obri – putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorých autor zobrazuje groteskne. Je to vlastne paródia na rytierske romány a stredoveké eposy.

ŠPANIELSKA LIT. (rozvíjala sa v 16. a 17. storočí – zlatý vek v špan. lit.)

Komédia=veselohra – základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka.

Stupne:

Humorný,
Ironický,
Sarkastický (výsmešný),
Satirický (výsmech s úplným odmietnutím javu)

Záver: 1.zmierlivý (hrdina sa poučí, že jeho konanie spôsobuje zlo jemu i iným ľuďom a vyvodí si závery). 2.zmierenie nenastane, lebo ho nedovolí autorov odmietaví vzťah k zobrazovanému javu.
Ak sa komickosť sústreďuje na charaktery (charakterová komédia, situačná komédia), situácie
Fraška – osobitným druhom komédie. Jej char. znakmi sú nepravdepodobné situácie a zápletky, niekedy i násilná komickosť.

Zakladateľ komédie – Lope de Vega
Písal hry s nábož.charakterom, histor. hry a komédie ->zobrazoval najmä svoju súčasnosť Učiteľ tanca, Záhradníkov pes

Miguel De Cervantes Saavedra– predstavuje vrchol špan. lit. Básnik, prozaik, dramatik. Román Dômyselný rytier Don Quichote de la Mancha –hlavným cieľom bolo zosmiešniť populárne rytierské romány. Hlavný hrdina sa pometie z čítania rytieských románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu, putuje na nevládnom koni so vznešeným menom a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na oslovi. Hrdina chce pomáhať biednym a naprávať krivdy. Jeho dobrodružstvá sa končia zosmieštením alebo bitkou. Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia. Autor stavia do konfliktu dva svety – svet ideálov a svet skutočnosti.

ANGLICKÁ LIT. (14 – 16 storočie)

Wiliam Shakespeare – písal: komédie, tragédie, historické hry
Komédie – v nich hrdinovia bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi
Skrotenie zlej ženy, Svet noci svetojánskej, Mnoho kriku pre nič
Veselé panie z Windsoru – dve panie, ktorým samoľúbi, pôžitkársky rytier Falstaff napísal rovnaké ľúbostné listy, sa rozhodnú záletníka potrestať. Svojim vtipom a prefíkanosťou ho zosmiešnia.
Tragédie – zobrazujú konflikty dobra a zla, ľudskosti a podlosti
Rómeo a Júlia – nešťastne hynú mladí milenci, lebo ich rody žijú v nenávisti a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obeťami svojich detí.
Hamlet – Syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, jeho strýko, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou – vdovou. Princ Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní. Pritom zomierajú aj nevinní (Ofélia, ktorá ľúbila Hamleta sa pomiatla a utopila). Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Zraní princa, ale pti zámene kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech oztráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca.
Historické hry – Henrich VI. a Richard III.

SLOVENSKÁ LIT:

Ján Jesénius, Vavrinec Benedikt Nedožerský -> humanistická veda Renes. dráma jej zakladateľ arcibiskup Peter Pázmaň -> veľká osbnosť a úspešný protireformátor.
Delenie na 3 štýli – 1.vysoký,2.stredný,3.nižžší – ľudový – sa postupne z tvorby vytrácalo
Od konca 17. stor. sa začala zretelnejšie vyčleňovať i svetská lit., a to meštianska a ľudová.
Slovenskú barokovú lit. charakterizoval zvýšený záujem o slov. dejiny, úcta k slov. jazyku, väčšia pestrosť žánrov: duchovná poézia, modlitby, básne, školské hry.

CESTOPISNÁ LIT. – Daniel Krman – Cestovný denník

Vedeká a popularizačná literatúra
Matej Bell – najväčšia vedecká osobnosť uznávaná i v zahraničí,m bol polyhistor, rektor Banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea. Napísal nespočetné množstvo vedeckých článkov a diel vo viacerých jazykoch: latinskom, nemeckom, maďarskom a českom. Výskumnými metódami sa približoval osvietenskému obobiu. Patril k najvýznamnejším barokovým aut.
Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku

Adam František Kollár – historik, právnik a riaditeľ Viedenskej cisárskej knižnice. Svoje národno-obranné tendencie pejavil aj vo svojih spisoch.
Kniha: O pôvode a stálom používaní zákonodárnej moci – kritizuje zlé položenie poddaných a navrhuje zdanenie šľachty a církvi. Za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo a časť nákladu spálili.

Klasicizmus (17. – 18. stor) – hlavný konflikt – rozum alebo cit -> víťazí rozum -> vyššie kruhy, v období absolutnej monarchie. Umelecký smer , úzko spätý so životom a vkusom šľachty a kráľovského dvora. Vznikol a vyvrcholil na fran. kráľ. dvore za vlády Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy, ako umenie prispôsobené prevažne potrebám dvornej spoločnosti. Utváral sa pod vplyvom filozofie racionalizmu, ktorej zakladateľom bol René Descartes. Literat. sa viac sústreďuje na všeobecné črty človeka -> vytvorila typy postáv. Podľa filozofic. racion. Človeku i svetu vládne rozum, ktorý umožňuje poznateľnosť sveta, pretože vo všetkom je zákonitosť i poriadok. V umení sa zdôrazňovala jasnosť i presnoť. Vyzdvihuje úlohu rozumu v umení. Klasicistická poézia – vzorom bola antika. Pri zobrazovaní charakterov sa zahádzalo do jednostrannosti a všeobecnosti. Klasicistická lit. sa delila na: 1. vysokú – óda, elégia, epos, tragédia
2. nízku – bájka, satira, komódia

DRÁMA – klasicistická dráma dodržiavala tri jednoty: času, miesta a deja.
Piere Corneille – dráma – Cid – Rodrigo – Cid (pán) zabije otca svojej milej Chimeny, ktorý urazil jeho otca. Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť. Rozuzlenie po zásahu kráľa je zmierlivé: posiela Rodriga bojovať proti Maurom v nádeji, že čas všetko zahojí. Záver hry – tragikomický ráz.

KOMÉDIE

Moliere – zachytáva meštiansku spoločnosť, herec, riaditeľ divadla.
Lakomec – 5 dejstiev, odohráva sa v Paríži. Harpagon je lakomec. Od prvého objavenia sa na scéne, keď dôrazne vyžaduje od sluhu bdelosť nad svojim majetkom, údajne neustále ohrozovaným, až po poslednú scénu, keď odmieta zaplatiť policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastného pokladu, sa prejavuje len jako lakomec.
Misantrop – komédia vo veršoch.

BÁJKY

Jean de la Fontaine – zachytáva mravy elitnej triedy (šľachta, meštiactvo)

Osvietenstvo -> šírenie osvety
Pokrokové hnutie, ktoré v 18.sotočí ovládlo Eu (janmä Fr a GB) jako vtedajšie najvyspelejšie štáty. Zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum a na pravde poznanej buď rozumom, alebo skúsenosťou. Presadzoval slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní, teda nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. Vzájomná súhra rozumu a citu.

Denis Diderot - Encyklopédia

Klasicizmus v slovenskej literatúre (1780 – 1840)

Moc feudálneho zriadenia začala viditeľne upadať v 2. polovici 18. storočia aj v Uhorsku. Panovnícky dvor v úsilí prekonať narastajce rozpory a nespojonstosť obyvateľov podporoval rozvoj obchodu a pripravil zlepšenia v poľnohospodárstve. Rozvíjali sa niektoré druhy priemyslu. Nové prúdy v rozvoji spoločnosti znepokojovali najmä zaostalú šľachtu a cirkev. Ich obavy o svoju moc sa ešte zväčšili, keď aj panovník urobil niektoré opatrenia, kotré boli zamerané proti ich záujmom (náboženská znášanlivosť, rozpustenie reholí, obmedzenie moci šľachty).

Mária Terézia ale najmä Jozef II. Svojimi zásahmi do poľnohospodárstva, politiky a kultúry sledovali predovšetkým upevnenie vládneho centralizmu. Ich opatrenia posilnili rozvoj meštiactva a zlepšili postavenie ostatných vrstiev ľudu. Poddaný sa mohol voľne ťahovať, slobodne vykonávať remeselnú činnosť, … Prebiehajúce zmeny priaznivo ovplyvňovali idey buržuáznej ideológie – osvietenstvo.

Šľachta sa zriekla svojej slovenskej národnosti, aby si zabezpečila hospodárske výsady. Jedinou oporou pri formovaní ná-rodného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca intligencia. V tejto situácii Slovenské národného hnutie dostalo ľudový a demokratický ráz.

Počiatky Slov. nár. hnutia sú zamerané na problémy rozvoja národného jazyka a literatúry. Národní buditelia, ktorí mali záujem o ľud o jeho hospodárstvo i kultúrne povznesenie ho chceli získať do boja proti feudalizmu a za národnú samostatnosť. K uskutočneniu týchto myšlienok mal napomáhať samostatný slov. spisovný jazyk.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE

1.fáza – 1780 – 1820 – vytvárajú sa rovnaké podmienky pre dve prevládajúce vierovyznania katolícke a evanielické. Ich ciele boli rovnaké – smerovali k národno – uvedomovaciemu procesu. Autori sa sústreďujú na jazyk a históriu. Je to obdobie osvietenstva. Každý národ by mal mať: vlastný jazyk, kultúru, históriu a územie. Bernolákovci – predstavujú katolícke duchovenstvo – kodifikácia (uzákonenie) slovenčiny, ktorá umožňovala priblíženie osvety do širších vrstiev spoločnosti. Ich dielom je aj založenie a činnosť Slovenského učeného tovarišstva, založené v Tranave, roku 1789, členmi boli kňazi, remeselníci a roľníci. Malo bohatú vydavateľskú činnosť. Jeho zánik – začiatok 19. storočia.
Najstaršie noviny – Prešpurské noviny, písané po česky
V Banskej Bystrici vychádzali Staré noviny literního umění
Vydávanie diel a čosopisov: J. Fándly – vydával diela, ktorých úlohou bolo šíriť vzdelanie ľudí.
J. I. Bajza – neuspel – na základe nemeckej gramatiky
A.Bernolák – 1787 – na základe západoslovenského nárečia

Anton Bernolák

1.úspešný pokus o uzákonenie spis. slovenčiny
Jazykovedné dielo: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
Učebnica pre školy: Gramatica Slavica (Slovenská gramatika)
Slovníkové dielo: Slovár Slovenskí-Česko-Latinsko-Německo-Uherskí

Jozef Ignác Bajza

1.pokus o uzákonenie jazyka, napísal prvý slov. román (nezrelý) – René mládenca príhody a skúsenosti – na základe dobrodruž-ných príbehov ukazuje na nedostatky a potreby slov. života, kritika pokrytectva v cirkevnom a spol. živote.

Juraj Fándly – Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – rozhovor medzi mníchom a diablom, kritika žobravých mníšskych radov, ďalšie diela – Pilní domajší a polní hospodár, O úhoroch aj včelách, Slovenský včelár.

Pavol Jozef Šafárik – Dejiny slovanskej reči a literatúry; Slovanské starožitnosti – Slováci sú spolutvorcami kultúry a civil.v E
Evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Bernolákovčinou písali Ján Hollý a Ján Kollár.
2.fáza – 1820 – 1835 – klasiizmus
idea slovanskej vzájomnosti (Literárna rukoveť – str 118 – 119)
spomalil sa rozvoj kapitalizmu, nastúpila vláda centralizmu a absolutizmu. Každé hnutie bolo potlačené.

Rozpracoval ju KOLLÁR
Podľa neho sú slováci súčiastkou československého kmeňa
Idea slovanstva mala kladný vplyv na národné uvedomenie v zápasoch proti národnému útlaku. Znamenala prehlbovanie ľudskosti medzi národmi. Veľký význam mal rozvoj vedy – vedecké práce sa sústreďovali na počiatky histórie mravov, jazyka a literatúry Slovanov.

Dielo – Slávy dcéra – básn. skladba – myšlienka slov. vzájomnosti. Žiaľ z utrpenia národa, z utrpenia z neuskutočnenej lásky k F. Schmidtovej
Predspev -konfrontácia minulosti asúčasnosti, túžba po slobode, láske, kritika spoločnosti
1.Spev – Sála – vyznanie sa z lásky k vlasti a Míne, zamýšľa sa nad tým, koho má radšej => polovicu lásky dáva vlasti, polovicu Míne, kt. sľubuje vernosť.
2.Spev – Labe, Lén, Vltava – autor prichádza na územie Luž. Srbov a uvedomuje si ich utrpenie (ponemčovanie), bolesť z rozchodu s Mínou lieči prácou pre národ, kt. chce dodať odvahu a vyzýva Slovanov k jednote, vlasť preňho nie je len územie, ale obrovský cit.
3.Spev – Dunaj – prichádza na S – zlé spol. a nár. postavenie => vyzýva ich k svornosti, aktivite, pretože vidí prosperitu Slovanov (jazyk, kult., sloboda), dúfa, že sa stretne s Mínou po smrti (za života to nebolo možné)
4.Spev - Lethé (nebo) – vyzdvihuje hrdinov, kt. sa zaslúžili o povznesenie Slovanov (Slovákov) = národných buditeľov
5.Spev – Acheron (peklo) – zatracuje všetkých zradcov, odrodilcov, kt. spôsobili bolesť slov. národov
Dejová osnova: Bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny (F. Schmidtová) autor vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch.

Ján Hollý
Historický epos z obdobia VM – 12 spevov – Svätopluk
Dielo má:

Propozíciu – naznačenie deja
Invokácia – vyvolávanie múzy
venovanie – J. Palkovič
vstup do deja – in medias res

Téma – cesta Svätopluka k víťazstu nad Karolmanom, zradenie Rastislava (spojenie s K.), neskôr, keď si uveomí chybu, Ka-
rolmana porazí.
Idea – boj za národnú slobodu a odhodlanie radšej umrieť ako byť otrokom.
Eposy – Cyrilo-Metodiáda, Sláv
Selanky – súbor 21 idylických básní. Dáva do protikladu dedinské prostredie =mravne neporušený život a mesto – opak. Hrdi- novia sú zobrazoaní pri práci v najkratších ročných obdobiach – jar, leto

Porovnanie J. Hollý a J. Kollár:
Ad1: používanie bernolákovčiny, poukázal na slávnu minulosť, zdôrazňoval Cyrilometodejskú tradíiu, vytvoril dielo epického
charakteru.
Ad2: použíanie češtiny, poukáal na smutnú prítomnosť (nejednotnosť), vychádzal z myšlienky všestrannej vzájomnosti (propa-
goval), vytvoril dielo lyrického charakteru

Slovenská preromantická a romantická literatúra

V Uhorsku nebola silná buržoázia, preto na čele revolučného hnutia stála stredná šľachta a zemianstvo. Boj proti Viedni a za samostatnosť Uhorska vtlačil hnutiu národnooslobodzovací charakter -> Vzrastá maďarský nacionalizmus a násilná maďarizá-cia, ktorá vyvolala odpor aj ostatných národov Uhorska, ktoré začali hľadať ochranu u viedenskej vlády. Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku: národnostného maďarského a hospodárskeho Rakúskeho. Ovplyvnilo to aj národný a politický program novej generácie, ktorá vošla do dejín ako Štúrovská generácia. Tridsiate roky, obdobie ideového formovania Štúrovej školy v Bratislave, ktorá bola sídlom krajinského snemu a významným mestom Uhorska, sa aktivizovala rev. Generácia mládeže. Roku 1829 vzniká na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská -> medzi jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka.

Vychádzka na Devín – 24.4.1836 sa konala v najväčšej tichosti. Na znamenie vernosti slovanstvu prijali účastníci k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno. Vláda zakázala všetky študentské spoločnosti, a tak aj spol. česko-slovanskú, ktorá zanikla 1837 -> Vedúci členovia zrušenej spoločnosti začali pracovať na bratislavskom lýceu v rámci Katedry reči a literatúry česko-slovanskej. Zástupcom bol Ľudovít Štúr a pre vlasteneckú činnosť ho roku 1843 z katedry odvolali. Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z BA do Levoče a vtedy , a vtedy Janko Matuška napísal báseň – Nad Tatrou sa blýska. Národný a politický program štúrovcov nastolil otázku spisovného jazyka. V júli roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Ján Hollý ich reformu schválil – uzákonenie na základe stredoslovenského nárečia a uzniesli sa na fonetickom pravopise.

V roku 1843 Ján Kráľ napísal v slovenčine Duma Bratislavská. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bol druhý ročník Almanachu Nitra. Tatrín ako celonárodný spolok svojou aktivitou podporil uznanie spisovnej slovenčiny a vydával knihy už v tomto jazyku.

CHARAKTERISTIKA – v dielach prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti, slovanský humanizmus a zdôrazňovanie význa-mu ľudovej slovesnosti. Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika. Vznikajú nové žánre, ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady. Spolu s jazykom ľudovej piesne preberali štúrovci aj veršovú stavbu, obrazy, trópy a námety z ľudovej slovesnosti.
Veršované epika – popretrhávané lyricko-reflexívnymi (úvahovými) prvkami, v ktorých básnik priamo zasahuje do diela a komentuje ho. Rozvíja sa aj próza, najmä historické povesti a kratšie prózy zo súčastného života so satirickým tónom.
Dráma – v tomto období nezaznamenala taký rozvoj pre nedostatočné možnosti scénickej realizáie.
Romantická lit. – uzatvára epochu Slov. nár. obrodenia a predstavuje začiatok novodobej realistickej lit. Nadväzovala na západoeurópske a slovanské lit., ale odmietala individualizmus a titanizmus

Samo Chalupka (1812 – 1883) – najstarší štúrovec, jeho tvorba prenikal do širokých ľudových vrstiev. Jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spol. česko-slovanskej. V roku 1830 odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. Bol ranený, stal sa kňazom a najdlhšie pôsobil vo svojom rodisku, kde aj zomrel. Prvé básne napísal biblickou češtinou, ale čoskoro prechádzal k slovenčine. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch 1848-49 tvoril menej, považovali ho za Hurbanovho a Štúrovho prívrženca. Básne, ktoré uverejňoval v časopisoch vyšli pod názvom Spevy – lyrické básne, ale aj angažované za politický program národného obrodenia. Je tvorcom historickej epiky, historického spevu. Upútala ho Jánošikovská tématika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov

JÁNOŠIKOVSKÁ TÉMATIKA

Báseň – Likavský väzeň – uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podári dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu.
Monumentalizmus – spočíva v lokalizovaní básni do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, bralo), okolo ktorého sa rozvíja osud postavy
Vatra – symbol slobody

PROTITURECKÁ TÉMATIKA

Báseň – Boj pri Jelšave – hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom. Zvíťazilo nie turecké vojsko, ale slováci. Veršovaná povesť z turekých čias – Turčin Poničan – dojímavá ľudsk dráma jednoduchej slov. ženy, ktorú Poturčenec, kedyi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna. Poturčenec, keď musel uznať, že otrokyňa je jeho matka, ju žiada, aby ostala při ňom a při svojom vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce savrátiť.
Patriotizmus (láska k vlasti) tu víťazí nad bohatstvom. Princíp pospolitosti k slov. ľudu na materinskými citmi.
Veršovaná povesť – Branko – Povesť o zvolenskom zbojníkovi – bojovníkovi za práva ľudu proti pánom.
Hrdinská báseň – Mor ho! – dej lokalizuje na hranice vlasti, k Dunaju pod pevný hrad. Sem prichádzajú hrdí slov. junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom, v ktorom autor zdôrazňuje slovanskú slobodomyselnosť a hrdosť. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsko. Hoci je nepriateľ v presile, junáci udatne bojujú, lebo chcú padnúť ako víťazi. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik junáka „Mor ho!“.

Hrdina je kolektívny, slovenskí junáci, ktorí predstavuje slov. ľud. Pri charakteristike postáv autor využíva kontrasty. Báseň je dynamická, plná napätia. Je tu veľa básnických figúr a trópov, časté hyperboly (zveličenia), symboly (Tatry – Dunaj -> ako lokalizácia územia Slovákov). Prirovnania („rastom sú ako jedle“), synekdochy, zvukomaľba, metafory, epitetá. Ľudový jazyk, využíva sa trinásť - slabičný verš.

Janko Kráľ (1822 – 1876) – najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy – v Liptovskom Mikuláši
Báseň – Duma bratislavská – žiali na tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu. Záver básne je optimistický a súčasne je výzvou do boja za slobodný život. Pre báseň je príznačná nespokojnosť, buričstvo a túžba po spravodlivejšom spolo-čenskom poriadku.

V poézii sa prejavil romantický konflikt – rozpor sna a skutočnosti.
V básnickej tvorbe sa opieral o ľudovú slovesnosť
Báseň Orol = symbol voľnosti štúrovcov – vykresľuje mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby v šírom sbvete bojovakl, kým nezahynie.

Na jar roku 1848 spolu s priateľom Jánom Rotarideom vyzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke vydobije svoje práva. Údajne prednášal svoju Krajinskú pieseň – privítal revolúciu.
Za búričstvo si vyslúžil 10-mesačný trest v Šahách a Pešti. Na jar roku 1849 odišiel do L.M., kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarná pieseň – jedna z najkrajších básní o slobode. Obracia sa k všetkým slovanských národom, aby si vydobili národnú slobodu.

Sklamaný neúspechom v revolúcii napísal svoju najobšírnejšiu rev. Báseň – Šahy – na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostakl do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidú len tmavú budúcnosť a neočkava lepší osud svojho národa.

Písal balady – vystihujú pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete.
Zdrojom – Kollárové Národné spievanky; vlastná zberateľská činnosť.
Balada – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – vyjadril všetky svoje rozpory, smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a vôlu priniesť mu slobodu.

časť – podáva lyrický obraz svojo vnútra, nenachádzajúceho niekde pokoj. S hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý po lúčkach blúdi s ovečkami. Zdrobneniny charakt. Prejav lásky k rodnému kraju. Dedina i najbližší nechápu Janíka – divného, hrdého, ukrutného. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty – o prírody. V závere prvej časti – temné hrdinovo vnútro sa premieta do tmy nočnej prírody. Lyrický hrdina sa mení na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu.
časť – baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Uvidel zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Rozpor medzi snom a skutočnosťou. Citovosťou – romantická, zobrazením života – realistická.
Janko – romantický hrdina, je samotár, burič, hrdý mladý človek, túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho života hynie.

Po revolúcii J.K. písal málo a ani sa verejne neangažoval, posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach a tu aj zomrel na týfus. Svojou poéziou vyjadril citovú atmosféru revolučného obdobia boja slovákov za samostatnosť. Využíval ľudovú sloves-nosť. Vytvoril nový typ balady – hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami. Svojim životom a tvorbou sa stal burcovateľom národného povedomia, revolučným radikálom a predstaviteľom slov. literatúry v európskom romantizme.

Ján Botto (1829 – 1881) – vychádzal z ľudových foriem, pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Botto sa pripojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej, ktorú viedol Ján Francisci. Zapisoval povesti a piesne, hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu.

RANÁ TVORBA

Téma: zkliatosť Slovenska
Báseň: Orol – ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie.
Z Levoče odišiel na štúdium do Pešti, tu zažil revolúciu, ale nezúčastnil sa jej.
Porevolučné básne: balada – Žltá ľalija – hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá. Mŕtvi Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera. Balada má rýchly spád vďaka dialógu, ktorý zvyšuje napätie.

Balada: Ctibor – o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvetil nedeľu poľovačkou, a preto je potrestaný.
Balada: Margita a Besná – táto básseň sa viaže na 2 skaly v Strečnianskej doline, medzi ktorými preteká Váh. Skaly, nebezpečné pre pĺtnikov, boli opradené povesťou ovdove, ktorá svoju peknú, nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou vyčitiek sa pomätie a neskôr na tom istom mieste sama skočí do Váhu. Autor využíva gradáciu, zvukomaľbu, skratkovitosť a rýdzosť jazyka. Ústrednou ideou balád je víťazstvo spravodlivosti.
Po revolúcii napísal vrcholnbé dielo – Smrť Jánošíkova – lyricko-epická. Námetom sú predmrtné vízie a smrť Jánošíka a žiaľ jeho družiny. 9 spevov a lyrický predspev.

spev – Oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. Jánošíkovci žijú slobodným životom. V závere vatra=slobodný život – dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec.
spev – Obrazom zlapania Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada. Jánošík však ostáva nezlomený a odvráva premožiteľom.
spev – Začína opisom čierneho města – tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnbou baladou.
spev – Najpochmúrnejší, sú tu romantické scenérie noci vo väzení a sen Jánošíka o mladosti. Diabol mu pripomína bížiacu sa smrť.
spev – Patrí k najkrajším básňam v slov. poézii. Jánošik ospravedlňuje svoje činy tým, žže už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Verí, že nadišiel čas odplaty a psravodlivosti. V týchto veršoch vrcholí kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody. Básnik verí, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec (mesianizmus).
spev – Autor vyslovuje nádej, že chmári naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Kňaz káže Jánošikovi modliť sa za seba, ale ten to odmieta a modlí sa za ubiedený ľud. Tragický moment nie je v Jánošikovej smrti, ale v pasivite ľudu.
spev – Opisuje Jánošíkovu popravu, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Ľud je mĺkvy, ale vnútorný nepokoj a túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie.
spev – Zobrazuje Slovensko jako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošikovi povesti. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
spev – zjavenie – alegoricky. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nie je únikom do mytológie, ale dôkazom jeho nesmrteľnosti, dôkazom ožitia, dôkazom jeho ožitia v ľude.
Kráľoná = symbol slobody
Spev družíc = spev o víťazstve
Botto využíva krásne baladické figúry: hyperboly, zdrobneniny, rečnícke otázky, epizeuxy, prirovnanie, personifikácie, symboly.
Báseň Žltá ľalija je komponovaná na kontraste tragizmu a heroizmu (svetla a tmy). Zvýrazňuje kontrast medzi slobodou a bezprávim, a zdrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou.
Romantický konflikt – rozpor medzi veľkými túžbami a skutočnosťou
V príležitostných básňach – reagoval na spoločenské udalosti (memorandové zhromaždenie v Martine i založenie Matice slovenskej).
Celá tvorba je úzko spätá s ľudovou poéziou, ktorú spojil s myšlienkami národnooslobodzovacieho a sociálneho boja. Odzrkadľuje osobný vývin básnika. Je završením revolučno – romantickej línie slovenskej poézie.

Andrej Sládkovič

Básnická skladba – Marína – lyrickoepická, reflexívno-symbolická, citový vzťah k Márii, v prvých strofách abstraktne vykresľuje svoj ideál krásy, neskôr opisuje Máriu, krajinu (Sitno, Hron), po ukončení vzťahu kritizuje spoločnosť, kt. uprednostňuje majetok pred citom, v závere vyjadruje presvedčenie, že život má zmysel len vtedy, ak je naplnený láskou a krásou
Ďalšie diela: Detvan, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti
Karel Hynek Mácha – predstaviteľ českého romantizmu
Máj – lyricko-epická skladba – 4 spevy a 2 intermezzy. Je to príbeh 3 ľudí – otca, kt. zvedie synovi – Vilémovi milú Jarmilu, Vilém zvodcu zabije, no nevie, že je to jeho otec, dostane sa do väzenia a má byť popravený, Jarmila sa to dozvie a spácha samo- vraždu – utopí sa v jazere. Ide o obžalobu spoločnosti na jej nespravodlivosť – súdi veci bez toho, aby ich preskúmala. Autor sa stotožňuje s hrdinom – nastolil otázku vzťahu jednotlivca k spoločnosti v prospech jednotlivca.

Porovnanie SJ a M:
Spoločné znaky: hl. hrdina je zbojník, obidvaja sú uväznení, popravení, spomienky na slobodu, úvahy o svojom živote, ženské vedľajšie postavy, zobrazenie prírody
Rozdielne znaky: Jánošík svoje činy neľutuje, pretože je presvedčený o správnosti svojho konania, Vilém vraždu otca ľutuje. Jánošík je obľúbený, Viléma sa boja. Jánošík v závere ožíva (idealistický svetonázor), Vilém umiera definitívne (materialistický svetonázor). SJ – stav prírody je pararelne s hrdinom, v Máji je prebúdzajúca sa príroda v kontraste so smrťou Viléma.

Znaky štúrovskej poézie – vzor – ľudová slovesnosť, slabičný (silabický) verš – všetky verše majú rovnaký počet slabík, združe-ný rým, polveršová prestávka, zhoda vetného a veršového členenia (myšlienka na konci verša) => výnimkou je Sládkovič – 10 veršová strofa

MESIANIZMUS – v slov. romant. – po rev. 48 – pasívny, sklamaný, vidia, že nemajú dosť síl, aby to zmenili, čakajú na pomoc z vonka. Hov: netreba zraniť ideály; Smrť Jánošíkova – veria vyššej moci, nejakému spisovateľovi.
EPIZEUXA – bezprostredné opakovanie slova (slov) vo verši alebo vete.
METONYMIA – spisovateľ prenesie pomenovanie istého javu na iný jav, a to na základe ich vecnej, reálnej závislosti – miesta, času, príčiny.

Preromantizmus a romantizmus v Európskej literatúre

spoločenský vývoj v Európe medzi VFR a buržoáznymi revolúciami bol zložitý. Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý. Heslo FR – rovnosť, sloboda, bratstvo – dávalo človeku pocit voľnosti -> v skutočnosti je to však iné -> kapitalis-tické vzťahy ovládli spoločnosť a jednotlivec strácal istotu, začal sa v spoločnosti cítiť osamotený. Zdôrazňuje sa cit. Vzniká nová filozofia – idealizmus – ktorý považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, a hmotu, bytie za druhotné.
Predstaviteľom idealizmu bol nemecký filozof Hegel, kt. hlásal, že dejiny ľudstva predstavujú zuákonitý vývoj absolutného ducha k slobode a k poznaniu samého seba.

Prívrženi iracionalizmu – fil. smer, v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie – uprednostňovali vieru a inštinkt.

Sentimentalizmus – fil. a lit. smer, ktorý sa opiera o city, o citové zážitky. Hlása súcit k biednym a utláčaným, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťai i starosťami. V spol. sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus).
Vzniká kult silného jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanimus). Medzi jeho vnútorným svetom a pstatným svetom začínali rozpory -> svet sa mu začal odsudzovať a člověk pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu.

Romantický hrdina – bol ustavične v rozpore so skutočnosťou, člověk túžiaci po plnosti života a lásky, ktorý v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Autor sa so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej autobiografické črty - autoštylizácia
Romantizmus
Snaha uniknúť z dokonalej spoločnosti do prírody, do exotických krajín, ktoré neboli poznačené civilizáciou (Robinson Crusoe). Záujem o ľudové tradície ->ľudová slovesnosť. Prvý-krát sa objavuje slobodný jednotlivec -> chce žiť slobodne v lone prírody – zárodky hesla FR -> pocit voľnosti. Charitatívna činnosť. V poézii -> lyrika, city. V próze -> krátšie žánre, poviedky, romány (písali sa vo forme súkroných listov alebo denníkov -> spôsob, jako možno vyjadriť svoje city). Revolučný romantizmus – romantik aj za cenu života ide do boja. Do popredia sa dostáva meštianstvo -> vznik kapitalizmu, vytvárajú sa veľké rozdiely v spoločnosti

Citát: „Nič z toho čo bolo už nie je, všetko to čo bude ešte nie je.“ – Alfred de Musset -> pretrhli tradíciu, ale nevedeli ju nahradiť ničím novým. Člověk túži po slobode. Rozpor sna a skutočnosti. Pocit osamelosti – individualizmus, subjektivizmus. Nevychádza z vlastnej skúsenosti, pohybuje sa v oblasti fantázie, zachytáva históriu, nepíšu o súčasnosti. Kontrastnosť – žiaden kompromis. Romantik berie ľudí jako kladných alebo záporných. Idealizácia postáv. Harmónia kontrastov (Quasimodo, Esmeralda). Romantici zachytávahú výnimočné postavy vo výnimočných situáciách -> postavy majú výnimočné vlastnosti. Výnimočné situácie -> vraždy, katastrófy. Čerpajú z ľudovej slovesnosti. Diela: epické a lyrické

Preromantizmus

Nie je revolučný, sentimentálny, pasívny. Predzvesť romantizmu
Francúzska lit.
J.J. Rousseau
Pedagogický román – Emil alebo O výchove – zdôrazňoval potrebu výchovy detí v prírode, v priamom kontakte s vecami, o kt. sa učia
Spoločenská zmluva – charakteristiký protest proti spoločenskej nespravodlivosti a hlásanie návratu k prírode.
Rousseauva myšlienka – teória, že člověk je v podstate dobrý, ale že ho pokazilo zlé usporiadanie v spoločnosti

Victor Hugo – zakladateľ fr. Romantizmu, básnik, dramatik, esejista. Stúpencom monarchie, člen fr. Akadémie, získal šľachtický titul (pair). Stal sa republikánom. Po prevrate a nástupe Napoleéna 3. Odišiel do exilu a po 18-tich rokoch sa vrátil do vlasti -> tu sa mu dostalo uznania a pôct.

Dráma: hra Hernani – v dráme znamenala víťazstvo romantizmu, romantický konflikt – túžba po slobode a spravodlivosti, odpor voči násiliu panovníka a šľachty

Román – Chrám matky božej v Paríži (15. Storočie) – Základom fabuly sú zložité životné osudy mladej cigánky Esmraldy, najmä vášnivá láska pokryteckého kňaza Frolla k nej. Frollo prekvypí Esmeraldu s jej milým kapitánom lukostrelcov a prebodne ho dýkou. Zo zločinu obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu. Hrbáč Quasimodo, zvonár v chráme, ju ukryje vo veži. Kým bráni chrám před ozbrojencami, ktorí chcú odviesť Esmeraldu, Frollo ju unesie. Zatvorí ju u starej pustovníčky, ktorá nenávidí cigánov, pretože jej niekedy uniesli malé dieťa. Pustovníčka Gudula v nej spozná svoju dcéru, ale už ju nemôže zachrániť. Esmeralda zomiera. Quasimodo zhodí Frolla z veže hrámu a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde.

Nemecká lit.

Útlak, nesloboda, nespokojnosť vyvolali v nemecku hnutie nazvané Sturm und Drang (Búrka a nápor). Príslušníi hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené (cit, vášeň, láska, sloboda).

Johann Wolfgang Goethe – najvýznamnejší z predstaviteľov hnutia Búrka a nápor. Básnik, prozaik, štátnik, filozof, prírodovedec
Sentimentálny román – Utrpenie mladého Werthera – sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov. Mladý, nešťastný muž sa zaľúbi do Lotty, nevesty a neskôr manželky svohjho priateľa. Pretože sa nedokáže vyrovnať s rozpormmi medzi túžbami a skutočnosťou a aj jeho úsilie v práci stroskotáva na feudálnych, spoločenských konvenkiách, končí život samobvražou. Hrdina – osamelý, nepripravený na boj

Veršované dráma Faust – vychádza zo stredovekej povesti o legendrnom učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po novom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Prežije lásku i sklamanie, pozná vedu i čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pře spoločnosť. Před smrťou premení neúrodný močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci.
Faust – symbol ľudskej aktivity, tvorivej práce.
Mefistofeles – je stelesnením sebectva, túžby po moci
Realizmus – filozofické, vedecké a mravné poznatky

Fridrich Schiller – v dielach vyjadruje túžbu po národnej i sobnej slobode, boj proti tyranii. Básnik, dramatik
Tragédia - Úklady a láska – dráma o láske šľachtica a dcére chuobného muzikanta. Hoci sa syn proti otcovi vzbúri, uverí intrigám o nevere svojej milej. Až zoči-voči smrti z jeho rúk mu dievčina povie, že ho oklamali. Obaja zomierajú, intrigáni sú však usvedčení. Dielo vyjadruje odpor voči celému feudálnemu zariadeniu.

Klasická dráma – Viliam Tell – zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. Storočí. Ľud vedie do boja legendárny Viliam Tell. Tell nevzdal úctu vystavenému klobúku symbolizujúcemu nadvládu nemcov, miestodržiteľ Gesler ho prinútil zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil, syna pritom nezranil, ale namiesto slobody ho uvrhli do vezänia. Tell z neho ušiel, zabil tyrana Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie.. Ľud vyhnal tyranov a vydobil si slobodu. Hra mala burcovať nem. Národ do boja proti Napoleónovi za občianske slobody, práva biednych a utláčaných

Henrich Heine – ostro kritizoval sociálnu nerovnosť, zaostalosť a nacionalizmus. Najrevolučnejší nem. Básnik a prozaik. V rannej tvorbe nadvezoval na romantizmus. V lyrike vidieť vplyv ľudovej poézie. Vytvoril nový druh fejtónu – zmes žánrových obrazov z ciest po Nemecku, Anglicku, Taliansku, a spol.-politické satiry
Diela – satira – Nemecko, Zimná rozprávka – koncipovaná jako lyrický cestopis. Pranieruje sociálnu priepasť medzi triedami, pruský militarizmus i nacionalizmus. Báseň je písaná hovorovým štýlom na spôsob starých nemeckých piesní.
- fejtóny – Obrazy z ciest
- poézia – Kniha piesní

Anglická lit.

George Gordon Byron – tvorcom roman.básn. poviedky – okrem fabuly obsahuje úvahy a básnikove city
Básnik, rebel, novátor. Ískal titul lord, mal búrlivácku povahu.
Lyricko-epická skladba – Childe Haroldova púť – opisuje v nej cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách. Hrdina – básnik je rozčarovaný veľkomestskou spoločnosťou, cíti sa osamelý a búri sa proti tyranii a neslobode.
Básnická skladba Don Juan – orientálna romantika je tu prepletená dobrodružstvami a ľúbostnými aférami hlavnej postavi v Grécku, Turecku a Rusku. Stretne sa tu s nenúteným vtipom, ale i ostrým výsmechom anglickej spoločnosti.
Báseň Chillonský väzeň – je ideou slobody. Na hrade Chillon pri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorého po mnohých rokoch vyslobia Bernskí povstalci. Nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením.Autor vyjadruje túžby švajčiarov oslobodiť sa spod cudzej nadvlády.

Byron aktívne podporoval nárono-oslobozovacie hnutie v Španielsku, Taliansku a Grécku. Vytvoril nový typ romantického hrdinu, silnú osobnosť, ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, pretože je osamelý.

Percy Bysshe Shelley – rebelant, burič
Odpútaný Prométeus – veršovaná dráma, hl. hrdina bojuje proti týraniu a násiliu. Nie násilie, ale láska je najdôležitejšia

Ruská lit.

Vzniká v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu. Zacielená na boj proti útlaku a bezpráviu.

Alexander Sergejevič Puškin
Veršovaný román Eugen Onegin – Mladý Onegin znechutený prázdnym životom Petrohradskej vyššej spoločnosti odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel života vo zveľaďovaní majetku. Na dedine sa beznádejne nudí. Pre malicherný spor zabije v súboji svojho priateľa, romantického básnika Lenského, odmietne lásku Tatiany a vnáša nepokoj do jej života. Bezcieľne putuje po Rusku a po návrate do Petrohradu strtáva Tatianu jako manželku kniežaťa. Vyznáva jej lásku, ale ona ho odmieta, hoci ho stále ľúbi.
Povesť – Kapitánova dcéra – Hlavný hrdina Jemeľjan Pugačov, vodca roľníckeho protifeudálneho povstania v 18. Storočí. Hoci je povstanie kruto potlačené a Pugačova verejne popravia, autorove sympatie sú na strane ľudu a jeho spravodlivého boja za slobodu.
Mnohé jeho diela boli sfilmované a zhudobnené

Poľská lit.

Adam Mickiewicz

Báseň – Óda na mladosť – veril, že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu. Báseň ovplyvnila aj štúrovcov
Historický epos – Konrád Wallenrod – hrdina môže bojovať proti nepriateľovi len tak, že sa uchýli k pretvárke a zrade. Získa dôveru križiakov a stane sa ich veľmajstrom. Ich vojská pošle do záhuby a sám tragicky zomiera. Základná myšlienka – silný jednotlivec preberá zodpovednosť za osudy vlasti a má právo použiť všetky prostriedky na jej záchranu.
Národný epos – Pán Tadeáš – spor dvoch šľachtickýh rodín o starý zámok. Roztržku ukončí láska mladých – Tadeáša a Zošky – a boj proti spoločnému nepriateľovi, cárskemu vojsku. Dielo sa končí optimisticky, príchodom poľských légií Napoleónovej armády. Epos je obrazom poľského života, zvykov a mravov vidieckej šľachty.

Maďarská lit.

Sándor Petöfi

Veršovaná rozprávka – Víťaz Janko – Hrdina prežije rôzne dobrodružstvá, bojuje proti turkom, putuje ríšou rozprávok, aby sa stretol so svojou milou. Mŕtvu milú, utýraný macochou, prinavráti k životu. Láska a spravodlivosť víťazia.

Ústna ľudová slovesnosť

pod ňu sa zahrňujú slovesné výtvory, ktoré po stáročia žijú v ústnej tradíii širokých ľudových vrstiev (piesne, rozprávky, povesti, porekadlá, príslovia, hádanky,…). Je súčasťou ľudovej kultúry, ktorú okrem nej tvoria: ľudová hudba, ľudový tanec, ľudové zvyky a obyčake, ľudové výtvarníctvo, ľudová architektúra (staviteľstvo).
S ľudovou kultúrou súvisí aj folklór – vznikol v minulom storočí v GB a spočiatku sa používal na pomenovanie ľudovej múdrosti, neskôr na súhrnné pomenovanie prejavov hmotnej a duchovnej kultúry.
Folkloristika – veda, ktorá sa zaujíma výskumom folklóru.

PÔVOD – prvopočiatky siahajú do čias predtriednej spoločnosti. Je omnoho staršia ako umelá lit. V dávnych časoch tvorila súčasť magických úkonov (tzv. obradov), ktorými si chcel človek nakloniť prírodné sily. Vznikli rôzne zaklínania a zariekania, ktoré patria medzi najstaršie ľudové slovesné prejavy. Pomocou nich sa ľudia snažili odvracať choroby, prírodné pohromy. Z jednotlivých magických úkonov sa postupne vytváral súvislý sled obradov. Vytvoril sa napr. kalendárny obradný cyklus, ktorý sa vracal k pravidelne sa opakujúcim obdobiam roka, vyznačoval čas letného a zimného slnovratu, jarnej a jesennej rovnodennosti; odrážal poľnohospodársku kultúru zeme, od ktorej závisel život človeka. Na kalendárový obradný cyklus nadväzoval obrad rodinný – vzťahoval sa na 3 najdôležitejšie momenty života: narodenie, svadba a smrť. V súvislosti s kalendárovým rodinným obradom vznikali a vyvíjali sa prejavy ústnej obradovej ľudovej slovesnosti. Proces osamostatňovania ľud. Slovesnosti urýchlilo kresťanstvo, ktoré postupne vytláčalo staré pohanské kultové zvyklosti.

Špecifické vlastnosti ľud. slov. (s porovnaním s umelou lit.)

ústny charakter – Ľud. slov. žije a rozširuje sa ústnym podaním, tradíciou. Nevznikajú preto ani jedinečné texty jednotlivých diel. Ľud. slov. prejavy existujú v podobe variantov (obmien). Najčastejšie sú krajové varianty.
kolektívny charakter – vzniká a vyvíja sa v ľud. kolektíve. Každé jednotlivé dielo malo pôvodne svojho autora. Rozhodujúce bolo, či jeho dielo kolektív prijal. Aby sa tak stalo, musel ľud. autor využiť také tématické, kompozičné a jazykové prvky, prostriedky a postupy, ktoré boli v ľud. prostredí obvyklé a zaužívané. Pôvodný autor čoskoro vypadol z povedomia kolektívu, zabudlo sa naňho. Pre diela nie je najdôležitejší moment vzniku, ale ich prijatie do kolektívneho povedomia.

Umelá literatúra už v čase svojho vzniku nadväzovala na bohaté tradície ústnej slovesnosti. Mnohé diela vznikli dotvorením existujúcich ľudových slovesných prejavov (napr. tzv. homérske eposy).
Ústna ľud. slovesnosť po vzniku umelej literatúry nezanikla, ale súbežne s ňou žije dodnes. U nás ľud. slov. ovplyvnila najmä podobu romantickej literatúry.

Druhy a žánre ľud. slov.
Druhy ľud. slov.: lyrika, epika, dráma

Ľudová lyrika

Je najrozšírenejším druhom ľud. slov., reprezentuje ju ľudová lyrická pieseň -> v nej človek vyjadroval svoje city, myšlienky, hovoril o svojich vnútorných zážitkoch. Texty jednotlivých diel ľud. lyriky sú späté s nápevom, melódiou. Je spevným druhom ľud. slov.

Ľud. lyrické piesne podľa tématického hľadiska a z hľadiska účelu rozdeľujeme do skupín:

Pracovné piesne – najstarším prejavom ľud. lyrizmu. Vznikli v tesnej súvislosti s pracovným procesom. Pomáhali ľuďom vkladať v určitom momente do pracovného úkonu zvýšenú silu.
Obradné piesne – súviseli s rôznymi obradmi a obradovými zvyklosťami. Sú veľmi staré, majú pôvod v predkresťanskom období. Niektoré zanikli, iné zmenili obsah i podobu a stali sa súčasťou zábavy, hier mládeže.
Piesne s námetmi denného života – súvisia s bežným životom. Sú veľmi početné a tématicky diferencované. Patria tu: a) rodinné piesne (odrážajú skúsenosti i sklamania rod. života), b) uspávanky (spievali ich matky nad kolískou dieťaťa, neboli iba výlevom materinského citu, ale dopĺňali pohyby kolísky a urýchľovali zaspávanie dieťaťa)
Ľúbostné piesne – tvoria najpočetnejšiu skupinu lyr. piesní. Bývajú: radostné, veselé i smutné. Odrážajú hlboký a opravdivý ľudský cit
Trávnice, valašské a pastierske piesne – súviseli so špecifickým druhom ľudskej činnosti. Trávnice – vznikali a spievali sa pri sušení a hrabaní sena.Majú ťahavú melódiu.Pastierske a valašské–vznikli pri pasení oviec, hydiny a hovädzieho dobytka.
Piesne so sociálnymi námetmi, piesne protiturecké, zbojnícke, regrútske a vojenské, piesne robotníckej triedy – So so-ciálnym námetom – život poddaného ľudu v časoch feudalizmu. Sú mladšie. Zbojnícke – obsahujú epické prvky, ale mnohé z nich patria medzi piesne lyrické. Vyjadrujú pocity zbojníka, hôrneho chlapca, vyvolané nespravodlivosťou sveta. Tematicky s nimi súvisia aj valašské piesne. Protiturecké – vznikli v časoch protitureckých vojen (16.-17.stor.), zväčša epické, no nájdu sa aj lyrické prejavy ľudí, ktorých sa vojna priamo dotýkala. Regrútske a vojenské – odrážajú sociálnu stránku života. Vznikali od 16. do 17. storočia. Odrážajú pocity zverbovaných mládencov. Regrútske – tematicky sa viažu na tzv. lapačky, verbovačky, odberačky. Vojenské – život v kasárňach, výcvik a príprava vojakov na boj, vojakova smrť alebo návrat vojaka domov. Piesne robot. Triedy – pomerne mladé, vznikajú od čias nástupu kapitalizmu.
Najstaršie sú banícke piesne.

Revolučné piesne – majú malý počet variantov

Ľudová epika

Diela delíme: 1. veršované – zbojnícke piesne, 2. neveršované – ľud. rozprávky a povesti
Epické sú i mnohé regrútske a vojenské piesne, ale najmä historické piesne s protitureckou tématikou.
Ľudová balada – lyrickoepický žáner. Zobrazuje človeka v priebehu deja, ale súčasne i v osobnom zážitku. Základom jej obsahuje je tragický príbeh. Dej má rýchly spád.
Ľudové rozprávky – z tematického hľadiska ich delíme na 1. Čarovné, 2. Zvieracie, 3. Realistické, 4. Dobrodružné, novelistické, humoristické a satirické.

Osobitnú skupinu tvoria žartovné legendové rozprávky.

Ad 1: Sú najstaršie. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti alebo ľudia s nadľuskými vlastnosťami (víly, vodníci, ježibaby), ľuďom v nich slúžia alebo škodia čarovné predmety, zvieratá a niekedy aj predmety konajú v nich ako ľudia (tátoš, medveď, lavička), s ľuďmi a zvieratami sa v nich dejú rozličné premeny. Odrážajú určitý stupeň ľudského poznania, túžby ľudového kolektívu, prekonávanie vzdialeností, uľahčovanie ťažkej práce, získavanie dostatočného množstva potravín (čarovný obrúsok, hrnček), vykonávanie spravodlivosti. Dobro vždy víťazí nad zlom, morálna čistota a dôvtip nad hrubou silou.
Ad 2: Hlavnými postavami sú zvieratá. Vystupujú v nich aj ľudia, ale dej smeruje k vykresleniu zvieracích osudov.
Ad 3: Neobsahujú prvky čarodejnosti a fantastiky, vychádzajú z každodenného života. Hlavný hrdina je člověk, ktorý nevíťazí nad zlom pomocou čarovných predmetov, ale dôvtipom a šikovnosťou.
Ad4: … a ľud. anekdoty
Ľud. anekdoty – osobitná skupina real. rozpr. – majú malý rozsah, zhustený dej, neočakávaný a prekvapivý záver (riešenie)
Ľud. povesti – historické rozprávky – viažu sa ku konkrétnej historickej osobe, době a udalosti.
Miestne povesti, povesti o pokladoch, povesti o partizánoch

Ľudová dramatika – má mnoho podôb a foriem, najstaršiu formu predstavujú obradové hry – niektoré majú jednoduchú stavbu, inú sú dejovo a divadelne zložitejšie (často využívajú masky, rekvizity a spev).
Koledové hry – majú pevný, veršovaný text, neveľký rozsah a obsahujú spevavé a tanečné zložky. Spájajú sa so zimným obdobím a vianocami, spojené aj s fašiangami.

V 17-18 storočí vznikali hry s dobrodružnými svetskými námetmi. Skladali ich učitelia, kňazi; vystupovalo v nich viac postáv, boli veršované -> vplyv umeleckej literatúry. Hry patria do poloľudovej produkcie.
V 19 storočí na vidieku vzniká bábkové divadlo -> postupne zanikalo, dnes sa uprednostňuje ochotníke divadlo -> v ľudovom prostredí malo podobnú úlohu, ako staršie folklórne divadlo.
Detský folklór – patrí k najživším zložkám ľud. slovesnosti. Patria tu: slovesné, hudobné, tanečné, dramatické a pantomimické prejavy detí. Najrozšírenejšie sú: rečňovanky, vyčítanky, hádanky, detské hre, obyčaje a obrady. Názornosť, dynamickosť a jasnosť, fantázia a princíp náhody.

Vyčítanka a rečňovanky: osobitný rytmický charakter, námety zo života zvierat.
Spája výchovnú a praktickú funkciu s umením -> rozvíja vzťah dieťaťa k ľudovej tvorbe.

Ľudovít Štúr – svedectvom myslenia a cítenia v porevolučných rokoch je dielo Spevy a piesne – vo všeobecnej časti diela – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – rozbor ľud. piesní slovanských národov, ľudové piesne vidí ako prejav jednotného ducha slovanského národa, svojou obrazotvornosťou a konkrétnosťou má tvoriť základ hodnotnej poézie, v diele ve-nuje pozornosť romantizmu – polemizuje z jeho subjektivizmom a individualizmom. Štúrov život a dielo významne obohatilo kultúru a históriu slov. národa.

Diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej; Slovanstvo a svet budúcnosti

Zobrazenie ľudu a prírody u Sládkoviča a Hviezdoslava

Andrej Sládkovič

Detvan (1853) – lyricko-epická skladba, idealizácia slov. ľudu, postáv (chceli ho povzbudiť, podáva obraz o ľude, kt. nemá chybu), napísal preto, aby podal najlepší obraz ľudu, skladá sa z priatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka, Hlavný hrdina: Martin – krásny, šľachetný, má zmysel pre spravodlivosť, má rád prírodu (príroda + slov. člověk sú spojité a z toho pramení jeho vlastnectvo, príroda ovplyvňuje charakter ľudí)

spev: Oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou. Martin zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca
spev: Úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slov. ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši při vatre v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gájd. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije.
spev: Najepickejší, na jarmok prichádza kráľ Matiáš s družinou a Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Správa sa prirodzene a smelo, čo zapôsobí na kráľa. Keď výjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho odmení kantárom a koňom. Sládkovičov panovník je osvietený panovník. Ústna ľudová slovesnosť kráľa vysvetlila ako „panovníka ľudomila“. Vzťah kráľa a Martina je idealizovaný.
spev: Obrazom Eleny, kt. básnik zobrazuje ako ideál slovenky. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ očarený jej krásou, daruje jej prsteň, aj tak ho odmietne.
spev: Obrazom veselého i tragického verbovania na dedine, Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len pod podmienkou, že si môže ponechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolil, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca. Sládkovič – nevyhľadáva konflikty a smrť, chce nájsť kompromis.
Marína (1846) – má dve časti – prvá lyricko-epická – nešťastná láska k Márii Pišlovej, druhá reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter – milá ho nechá, ale on sa na ňu nenahnevá, láska k žene sa mení na lásku k vlastní

P.O.H. – Hájnikova žena – autorovo najhodnotnejšie dielo, najvýstižnejšie vyjadruje vzťah k ľudu, k šľachte, k prírode. Umelecké prostriedky sú pestré. Hviezdolavov jazyk sa dá na základe rozboru veľmi podrobne určiť.

Lyricko-epická báseň – je oslavou horskej prírody a jej obyvateľov. Na pozadí hornooravskej prírody autor vykreslil príbeh Miša Čajku a jeho ženy Hanky. Tragédiu im zapríčinil šľachtic Vilányi. Táto báseň je ódou na prírodu.
Idea – aturo odhaľuje neprekonateľnú priepasť medzi šľachtou a ľudom.
Kontrast 1. a 2. Časti – medzi životom ľudu a šľachty, medzi chalupami a kaštieľmi
Kontrast – hovorí o hajníkovej chalupe: „Istejšie pyšný než li hrad, ktorí si páni postavili na skale, lebo sa boja pomsty, za krutovládu.“ Reflexia o chalupách a kaštieľoch. Michal Čajka uvažuje, prečo si kaštiele postavili na skalách. Autor v tomto diele zobrazuje životný štýl prostého ľudu.

Zásady: Vernosť, česnosť, pracovitosť. Na druhej strane autor vidí klamstvo, egoizmus. Konflikt končí harmonicky – odpustenie. Autor stojí na strane ľudu. Ľud je víťazom!!!
Postavy v diele: Hanka Č., Michal Č, Vilányi.
Hanka – dobrá, obetavá, má rada rodičov, je verná Michalovi. Znaky: Mravnosť, čistota, pracovitosť. V sebaobrane zabila.
Michal – sebavedomosť, hrdosť, úctivosť, pracovitosť, zodpovednosť, vernosť a ľahká vznietlivosť v Hanke, neznáša ponížené plazenie sa, čestný člověk, svojou povahou stojí jako protipól nemorálnosti a pokrivenosti Artuša Vilányiho.
Vilányi – zhýravý šľachtic, egoista, neverí v mravnú čistotu ľudu, nárokoval si na Hanku, považuje ľud – za svojho sluhu, je to panovačný a sebecký muž, reprezentant šľachty, stará sa iba o seba a o svoje problémy.
Dielo obsahuje 15 spevov, autor opisuje šťastie a zdravie manželov: „Dobré im, dobré im.“
Lyricko-epická skladba, používa opis prírody, úvahy, reflexie, piesňové zložky (ľudové piesne).
Jazyk – bohatá slovná zásoba, básnické obrazy, náročný slovník, vytvára novotvary.

Postavenie zemianstva v tvorbe Kalinčiaka, Vajanské- ho, Hviezdoslava a Kukučina

Spoločenské podmienky v obob realizmu: zvyšky feudalizmu – nástup kapitalizmu, 1867 – 1890 – R-U vyrovnanie => boj slov. národa o existenciu. Zosilnený nár. a soc. útlak, maďarizácia, Bachov absolutizmus, politika Martinského centra (pasivita, mesia-nizmus). Nástup realizmu – Vajanský – Tatry a more (pasívny, orientovaný na inteligenciu). Hlavný problém, kt. rieši lit. – ze-mianstov – ľud nemajetný, zemania sa hlásia k maďarom.

Vytvára sa hnutie – hlasisti – ml. Študenti v zahraničí (Šrobár), riešenie soc. problémov, odmietanie mesianizmu – Timrava, Kukučin, Tajovský

Ján Kalinčiak – kritizuje zemianstvo

Najvýznamnejší a najkritickejší štúrovský prozaik, jeho tvorba smerovala k realizmu, priekopník slov. umeleckej prózy, písal historické povesti v duchu romantizmu -> výnimočné postavy, výnimočné situácie; prózy
Jeho romantické básne vyjadrujú bojovnosť, túžbo po čine a nemožnosť ho uskutočniť, ale aj sklamanie v láske
Reštavrácia – nemáme myšlienku, že by sa romantik pre svoje ideály obetoval, humorné dielo (nie však romantické), píše o zemanoch, zachytáva situáciu před voľbami (voliť mohli iba ľudia, ktorí mali majetok, určité postavenie), autor využil frazeologizmy, jazyk živý, vtipný, často sa aj rýmujú, cieľom nebolo kritizovať meštiactvo, ale podať svedectvo o tejto spol. triede

Realisti: mali so zemanmi vážne úmysli, snažili sa získať zemanov na svoju stranu
Dej: V Záhorskej stolici sa schyľuje k reštavrácii. Stolici potrebuje vicišpána, a preto sa raz za 15 rokov volí nový. Tentokrát sa rozhoduje medzi doterajším vicišpánom Štefanom Potockým a Adamom Bešeňovským. Bidvaja chcú na svoju stranu získať čo najviac zemanov, ktorí mali voliť. Štefan Levický, služný domu Adama B. a Aňuľka, Adamova dcéra sa do seba zaľúbia. Môžu sa vziať až vtedy, keď sa stane Bešeňovský vicišpánom.

Ondrej, strýko Štefana, šiel za Potockým, ktorému povedal, že môže mať viac hlasov, keď urobí Štefana druhým vicišpánom. Ondrej sa Matiášovi pomstil za podplácanie tak, že mu dal vyťať jedenásť palíc, čím stratí zemiansku česť a právo voliť. Prívrženci Bešeňovsjkého v deň volieb sa rozdelili 3 skupiny, ktoré sa nedostavili včas na voľby. Prvým vicišpánom sa stal Potocký, druhým Levický, ktorý sa môže oženiť s Aničkou.

Svetozár Hurban-Vajanský – do próz rád vnášal politické úvahy

Chce spojiť zemianstvo, ktoré je majetné, ale nie je uvedomelé, s inteligenciou, ktorá je národne uvedomelá, ale nemá majetok ( prostredníctvom sobáša).

Román: Suchá ratolesť – hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský, ktorý sa vracia z ciest po Európe do Rudopolia. Tu sa zbližuje so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Pomáhajú mu nájsť a spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky prejavujúce sa v živote spoločnosti. Autor sa kriticky vyrovnával s politickou pasivitou na Slovensku v časoch úplnej rezignácie, s publicistickým zápalom odhaľoval praktiky a metódy národného útlaku, zamýšľal sa nad problémami národného umenia a jeho funkcie v živote.
Román vyúsťuje do predstavy silnej individuality, hmotne i duchovne nezávislej od okolia, a preto povolaný a schopný plniť náročnú vodcovskú úlohu v národnom spol. živote. Individualita nemusí mať zemiansky rodokmeň, no ak ho má, môže to byť výhodné.

Manželstvo zemana Rudopoľského a učiť. Dcéry Adély nemá iba charakter národno-spoločenskej vízie budúcnosti a vyznieva aj ako dejovo logické spojenie z hodnotovo rovnocenných ľudských individualít i román. postáv.
Dielo – Koreň a výhonky – obraz mladých ľudí

Pavol Országh-Hviezdoslav

Vždy sa snažil všetko uzmieriť, pochádzal zo zemianskej rodiny, videl, že zem. Nemá perspektívu, v každom jeho diele je aspoň jedna smrť

Eposy: Ežo Vlkolinský; Gábor Vlkolinský
V nich sa Hviezdoslav vyjadroval k problémom zemianstva, kto bude stáť na čele slov. národa
H. a Kukučin vidia, že zemianstvo splýva s ľudom a stratilo postavenie, a že splýva ekonomickým, hospodárskym a živ. Štýlom. Poukazujú na pozostatky meštianskej nadnesenosti, hrdosti.

Epika

Epiku rozdeľujeme na tri časti: 1. Kratšia, 2. Širšia, 3. Epika s biblickým námetom

niekoľko kratších epických básni, obrazy ľudu, písané v úsmeve, pohode, harmonicky, zábava
Napr. Bútora a Čútora – dvaja sedliaci, ktorí sa vadia o kameň na medzi. Tento smiešny konflikt vyriešia ich deti, ktoré sa zoberú a medza je spoločná
Balady: Zuzanka Hraškovie; Anča – Patrí ku krásnym baladám v svet. Lit.
Hájnikova žena – ako kľúčové dielo P.O.H., Ežo Vlkolinský; Gábor Vlkolinský

Ežo V. a Gábor V. – sú dva eposy, H. sa vyjadruje k problémom zemianstva, kto bude stáť na čele slov. národa. Časť slov. spis. Zobrazuje odrodilú šľachtu. Poukazuje ako mladí zemania vidia reálnu skutočnosť , a že nevidia rozdiel medzi sebou a ľudom.
Ežo V. – je epické dielo s mnohými ep. prvkami. H. chcel vykresliť ideálny typ z ľudu: Ežo Vlkolinský. H chcel zachovať slov. zvyky – svadobné zvyky – predstavujú väčšiu časť diela, to preto, lebo to bola historická svadba vo Vlkolíne, že zeman si po prvý-krát v histórii bral sedliačku. Na svadbe má možnosť autor ukázať všetky zvyky oboch soc. skupín, trvala tri dni, hovorí, čo pili a jedli. Keď sa shchyľovalo ku konfliktu medzi sedliakmi a zemanmi, vystúpil Vlkolinský a hovorí: „Zeman, nezeman, všetci sme si rovní, v tom rozdielu viac niet.“ To je vlastne základná idea diela.

Dej: E.V. žije so svojou matkou Estorou, hrdou a zarytou zemiankou. Ežo sa rozhodne, že si zoberie sedliacke dievča – Žofku. Ežova matka nechce o tom počuť, považuje to za zradu. Hovorí: „Tú bedáčinu si nezoberieš!“ – vyženie ho. Zemianska pýcha bola silnejšia jako materínsky cit. Eža pritúli jeho strýko, zeman Eliáš sa chce pomstiť Estere. Vystrojí Ežovi veľkú svadbu. Svadbu opisuje P.O.H. detailne. Estera odmieta zhovárať sa s Ežom, je tvrdohlavá, zarytá. P.O.H. hľadá harmonické východisko, dochádza k zmiereniu. Jeho syn Benko svojou milotou obmäkčí Esteru, a tak dochádza k zmiereniu.

Gábor Vlkolinský – je bratranec E.V. Toto dielo poukazuje na hospodársky a mravný úpadok zemianstva. Gáborovi rodičia stratu postavenia riešia tým, že sa oddávajú alkoholu. Prepíjajú majetok. Gábor to zle znáša, keď príde na pole kosiť, dozvie sa, že to pole už nepatrí im. Chce sa hodiť na kosu, zachráni ho Ežo, nahovára ho, aby išiel na vohľady k sedliackemu dievčaťu, ktoré ho má rado. Gábor V. je dramatické dielo. Ežo vystupuje a hovorí, že bol na oslavách slov. ľudu – na memor. zhromaždení, typ roľníka umného, angažovaného, nezaujíma sa iba o svoju prácu, ale aj o udalosti národa. „Sloboda všetkým sveta národov.“ P.O.H. pozdvihuje svoj hlas, ktorý sa požaduje spravodlivosti pre tých, ktorým sa namiesto nej, dostávajú iba útlaky. P.O.H. chce hlásať myšlienky sociálnej revolúcie. Autor vystupuje ako bojovník proti porobe, násiliu, ako bojovník za slobodu ľudstva.
Gábora si nechce zobrať žiadne dievča, lebo otec, hoci je dobrák, je veľmi nešikovný

Martin Kukučin – odmieta zemianstvo, nemá tendenciu zachráňovať národ
Bol presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a v jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života.

Poviedka – Keď báčik z Chochoľova umrie – predstavuje príslušníka Aduša Domanického z Domaníc. Pán Aduš už nemá nijaký majetok a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova (Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hnije, ale aj tak si uchoval úctu k tradícii a k rodine). Oproti nemu stojí Ondrej Tráva – priekupník a podnikateľ (hnevá sa, že sa nechal okradnúť od pána Aduša).
Znaky: dravosť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhŕňaní majetku. Ondrejovi sa sníva, že všetci ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch.
Záver je harmonický, ukazuje na zemanov, ktorí sa na dne nielen finančne, ale aj morálne
Vidí, že zemianstvo nemá budúcnosť

Dramatická tvorba

Na Slovensku divadlo nemalo tradíiu – malé mestá, kt. obyvateľmi väčšinou neboli Slováci. Až rozvoj slov. meštianstva (reme- selníci, obchodníci) a národne uvedomelej inteligencie v 1.pol.19.storočia poskytol prepoklady pre utváranie vedomia ľudu a pre uplatnenie dramatickej tvorby. Roku 1830 založil Gašpar F. Belopotocký – Stálu ohotnícku scénu v L.Mikuláši, kt. ako prvú hru uviedla J. Chalupku – Kocúrkovo.

Ján Chalupka – hra:
Kocúrkovo – prostredie slov. malomesta, v kt. odhaľuje všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavované postavami remeselníckych pánov majstrov a úradníkov Zároveň, nachádzajú sa tu špecifické hornouhorksé prvky spoločenskej komiky ->, tradične zaostalé prostredie chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcich do Kocúrkova zo sveta

V kocúrkove sa schádza zhromaždenie poverených členov na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, zhromaždenie zvolí akéhosi Turčana Slobodu (predstaviteľ mladej slov. inteligencie). Keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru. Pán z Chudobíc (je chudobný, napriek tomu je pyšný a hrdý) mu prikazuje učiť deti po maďarsky. Sloboda odmieta jedno i druhé. Prvé preto, lebo je uvedomelý Slovák, druhé preto, lebo sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa.

Jazyková komika komédie sa zakladá na nenáležitom používaní maďarských fráz a slov pána z Chudobíc a Tesnošilom v záujme ich „vyššieho postavenia“ v kocúrkovskej spol. a na úkor ich slov. príslušnosti
Najpríťažlivejším objektom jeho spol. kritiky a nevyčerpateľných prameňov komickosti hier je totiž ľudská hlúposť a obmedzenosť, podaná predovšetikým formou anekdoty.
Ďalšie diela – Len aby sme v hanbe neostali; Inkognito

Ján Palárik – išlo mu o federatívne usporiadanie Slovenska (všetky národy v Uhorsku nech sú rovnocenné)

Veselohra – Drotár – dej sa odohráva v Pešti, v rodine slov. továrnika Rozumného, kam prichádza drotár Bubenčík. Rozumný zamestná drotára vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Súčasne do domu továrnika prichádza jako vychovávateľ poľský šľachtic Zalewski, ktorý usel újsť z vlasti pre súboj. Predstavuje sa pod menom a s vysvedčením pomaďarčeného drotárovho brata Dobošiho. Čoskoro sa i skutočný brat stal u Rozumného domovníkom. Továrnik sa domnieval, že vychovávateľ je hľadaným bratom Bubenčíka a pripraví stretnutie oboch bratov. Medzitým židovský obchodník vydiera Zalewského, kt. mu podpísal smenku splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou. O ňu sa uchádza aj Doboši. Drotár Bubenčík spozná svojho brata a povie pravdu továrnikovi. Zalewskim otriasla drotárova statočnosť a udal sa na polícii. Továrnikovi sa priznal a ten mu odpustil. Po obdržaní milosti z Krakowa nič nestálo v ceste Zálewského s Ľudmilou. Továrnik odmenil drotára za jeho statočnosť a súhlasil so svadbou svojej netere a Bubenčíka.

Konflikt veselohry je postavený na zámene osôb a charakterov.

Veselohra – Dobrodružstvo pri obžinkoch – idea: Spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu.

Motív: dvojníctva
Zámena postáv mala byť previerkou lásky
Mladá slobodomyseľná grófka Eliza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Oriešková, učiteľova dcéra, si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Ľudovíta Kostovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť Rohoňom. Všetko sa rieši na dožinkovej slávnosti, kt. sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nájdené manželské páry, grófka a barón, Miluša a inžinier nájdu a všetko sa končí šťastne jako v rozprávke.
Autor sa vysmieva odnárodneniu, ale nevyužíva satiru.
Barón Kostrovický predstavuje – ľahkomyselnú konzervatívnu šľachtu
Grófka Hrabovská predstavuje – liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti => oblečie sa (pri zámene) do slov. kroja a je na čele obžinkového sprievodu

Miluša – typ ideálnej slovenskej devy
Palárik využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa stali jeho veselohry blízkymi širokému okruhu divákov. Palárikovou zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadla. Jeho hry dýchajú jemným humorom, optimizmom a situačnou komikou.

Jonáš Záborský – veselohra – Najdúch – vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej.

Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na pánsky dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené divča si odnáša svoje dieťa, ktoré napokon predsa ako najdúch ostane Gejzovi. Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb služného. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, ktorý obre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza výjdu na posmech.
Najdúch – je obrazom rozkladajúcich sa feudálnych vzťahov na prahu rev. 48-49 i ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva. Satirické, ale aj kritické dielo

Písal aj historické drámy (ruské dejiny, srbochorvátske) => sú to tzv. knižné drámy, lebo sa nedajú inscénovať (2 vojska na pódium)

J. G. Tajovský

Dram. Práca – Statky – zmätky – ide o 5 dejstvovú drámu, kde autor kriticky zobrazil spoločenské pomery v dolnozemskej dedine.Zánik feudálnych vzťahov, dedinské prostredie, prvoradý je majetok

V centre deja sú bohatí bezdetní manželia Ondrej Palčík a jeho žena Mara, ktorí svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov. Nahovoria hudobnýh Ľav., aby im dali syna Jurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti ich majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život až do tej miery, že ochádza z domu Palčíkovcov a Ďuro si k sebe privádza druhú ženu – Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčáík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík ho v zlosti vyženie z domu. Chce sa vrátiť späť k Zuzke, ktorá má od neho dieťa, ale ona ho odmietne
Zápas o majetok, nezhody na jednej i druhej strane

Pozitívne postavy – Tomáš Kamenský, otec Zuzky a jej brat => nie sú závislí na mejetku
Ženský zákon – 2 rodiny, ľúbostný vzťah Miška a Aničky. Matka im bráni, ale oni si dajú sľub, lebo Miško má ísť na vojenčinu. Anička počuje klebety, že Miško si začal s iným dievčaťom, ktoré šíri Dora. Nastávajú rozbroje medzi rodinami, keď sa vráti, otec rozrieši celú situáciu tým, že súhlasí, aby si Miško zobral Aničku.
Po r.1918
Drámy – Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina
Ad 1: udalosti revolučných rokov 48-49 a sleduje osudy povstalca, učiteľa Ďurka L.
Ad 2: rozvádza tragický údel notára Meserschmidta odcudzujúceho plané národovedectvo
Ad 3: zaznamenáva „hlas“ svedomia vojaka Janka Mihálika, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli

Patrí tu aj Ferko Urbánek – hral sa najviac u ochotníkov

Svetový román v období realizmu

Toto obdobie je charakterizované rozvojom priemyslu a vypuknutím priem. revolúcie v Anglicku. Mení sa filozof. smer – realiz- mus vychádza z filozofie A. Compta – pozitivizmus, kt. vychádzal z toho, že skutočné je len to, čo sa á overiť pokusom => veda vplýva na na literatúru, ide tu o prenesenie vedných disciplín do lit. – zobrazujú sa len skutočné javy.

Realizmus – metóda umel. poznania založená na analýze charakteru v konkrét. spol. prostredí. Znaky: dôraz na rozum = racio- nálna zložka, zobrazenie skutočnosti = objekt záujmu, súčasnosti, konkrétny, skutočný človek – typ – predstavuje celú svoju vrstvu, nejde o dej – o vykreslenie charakteru, jazyk – jednoduchý štýl, hovorový.

Epika – román – poskytuje priestor na zachytenie skutočností , kt. vplývajú na vývin charakteru, najlepšie dokáže vystihnúť dobu, zobrazuje široký okruh života (dlhšie čas. rozpätie), postavy zo všetkých soc. prostredí.
Využíva 3 postupy: lyrický – zobrazenie pocitov románových postáv, opisy, úvahy; epický – zobrazenie deja, zložitý; dramatic-ký – priame rozhovory medzi postavami.

Dej – množsto udalostí, kt. sa týkajú ľudí => množstvo postáv (hl. a vedľajšie dej. Línie aj postavy), vzťahy medzi postavami sa vyostrujú – konflikty.

ANGLICKÁ LIT.

Charles Dickens – verne a kriticky zachytáva angl. spol. na konci min. storočia, prostredie – Chudobinec, útulok pre deti, väzenie pre dlžníkov. Tvorba: Pamäti Klubu Pickwickovcov (zobrazil Angliko 19.stor., vo voľne pospájaných prívehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po angl. vidieku so zámerom lepšie poznať život. Pán P. je typ človeka dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácií. Opisy dobrodružs-tiev sa striedajú s kritikou angl. zákonodárstva a sociálnej nespravodlivosti.), Oliver Twist (problém výchovy detí), David Cop-perfield i(autobiogr. Črty – príbeh chlapca v A spol., kritický obraz A školstva, výchovy a príkrych spoloč. rozdielov), Malá Doritka
Rosprávač je objektívny, nie je súčasťou deja, je nad vecou => priesor na iróniu

Charlotte Brónteová – Jana Eyrová – romanticko – realistický román o láske a trápeniach siroty
Emily Brónteová – Búrlivé výšiny – na pozadí romantickej scenérie realisticky zobrazuje vzťahy na A vidieku, kde lásku a čisté vzťahy vystrieda nenávisť a pomsta.
Romantizmus – kompozícia, realizmus – prostredie, povahy

RUSKÁ LITERATÚRA

Nikolas Vasilievič Gogoľ – patrí k 1. Obdobiu R realizmu, snažil sa zachytiť stav v R, pochopil mentalitu a soc. položenia R ľuu, vytvára mnoho typov.
Tvorba – Mŕtve duše – román – snažil sa zobraziť všedného čl. predstavujúceho urč. spol. vrstvu. Hrdina je budúci podnikateľ Čičikov, cestuje po R a od statkárov skupuje mŕtve duše.
Kratšie prózy – súbor – Petrohradské novely
Komédie – Revízor, Ženba
Povesť – Taras Buľba (historická, hrdinská)

Anton Pavlovič Čechov – nazývaný “majster detailov”, aj z maličkosti vedel urobiť poviedku
Tvorba – drámy – Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad – ovplyvnil svetovú drámu, činohry, poeticko-lyrický prvok, zdôraz-ňuje úlohu atmosféry. Veľký pozornosť venuje vykresleniu psychiky jednotlivých postáv. Zobrazoval obyčajných ľudí a súčasne odhaľoval vážne spoločenské problémy R. V jeho hrách dej prebieha tak ako v reálnom živote. Významná úloha v nich pripadá psychológii a náladovému podfarbeniu scén.
Čechov je nielen reformátorom modernej drámy, ale predovšetkým kritikom meštiactva a veľkým humanistom, ktorý veril v budúce šťastie ľudstva.

Fiodor Michailovič Dostojevskij – tvorca psychologických románov: Idiot, Bratia Karamazovovci, Zločin a trest – zaoberá sa dušou a psychikou človeka, polyfónne romány – hrdina sa vyjadruje aj sám o sebe
Sociálno-psychologický román – Zločin a tresti – na postave hlavného hrdinu študenta Rodiona Raskoľnikova si všíma rozpoltenosť ľudskej duše. Hrdina rozdeľuje ľudí na 2 kategórie – na neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť, a na obyčajných, ktorí sa musia podriaďovať neobyčajným. Pod vplyvom tejto teórie hrdina zavraždí starú úžerníčku a neplánovane aj jej sestru. Ani po vražde však nie je presvedčený o svojej vine. Neskôr však prežíva duševnú krízu. Uvedomuje si ťarchu svojho zločinu, priznáva sa na polícii a je odsúdený na nútené práce.

Lev Nikolajevič Tolstoj – kontrast vyšších a nižších vrstiev
Tvorba – etstvo, Chlapčenstvo, Sevastopoľské poviedky, Vzkriesenie, Anna Kareninova, drámy - Živá mŕtvola, Vláda tmy.
Vojna a mier – hist. Román zobrazujúi napoleónske vojny – pri Slavkove, Borodine, Moskve, Smolensku. Skutočné postavy – Napolean, cár Alexander , Kutuzov, iní); vymyslené – Beruchov, Andrej Botkovskij. Množstvo úvah o histórii, úlohe historikov, história skresľuje dejiny – nie osona tvorí dejiny, ale sled momentov vytvorí udalosť, kt. majú zárodky v minulosti.

Ivan Sergejevič Turgenev – Poľovnícke zápisky – ruský vidiek 19.storočia – súbor krátkych próz, spájajúcim faktorom je odsúdenie nevoľníctva, roľníka – pasívny.
Román Rudin – typ: zbytočný človek – Rudin

FRANCÚZSKA LIT.
1.obdobie – 19.stor. – STENDHAL – Červený a čierny, Kartúza parmská

H. de BALZAC
2.obdobie – 20,stor. – GUSTAV FLAUBERT – Madam Bovary, Citová výchova

GUY de MAUPASSANT – Guľôčka, Miláčik

Honoré de Balzac – jeho dielo ako celok predstavuje encyklopédiu spoloč. vtedajšieho obdobia
Typické pre jeho tvorbu: realistické romány, stále sa uskutočňujúi spád deja => vrcholí v záverečnej tragickej scéne
Úvod – rozsiahly opis prostredia, charakteristika postáv, kt. tvoria tzv. babrakovský svet
Opisuje skutočnosť – život každej vrstvy, opis – súčasť deja. Využíva vracajúce sa postavy. Na typoch ľudí zobrazuje celé spol. vrstvy, kritika spoločnosti – túžba po peniazoch, spol. postavení, pokles morálky

Tvorba: románový cyklus – Ľudská komédia – má 3 časti: Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie – vystupuje tu viac než 2500 postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo áva celému dielu jednotu a rytmus
Otec Goriot – analyzuje tragiku ľudskej vášne – neopakovateľnej lásky. Rozklad citových vzťahov otca a detí => obraz cynickosti buržoáznej spoločnosti. Dej je postavený na vzostupe kupeckej kariéry Goriota a jeho náhlom páde až po smrť. Typ obetavého otca, kt. nachádza zmysel svojho života v spol. vzostupe svojich dcér => všetko, čo pre dcéry vykonal sa postavilo proti nemu => tragika jeho života.

NEMECKÁ LIT. – Gottfried Keller
NÓSKA LIT. – Henrik Ibsen, Bjórnstjerne Bjórnson
POĽSKÁ LIT. – Boleslaw Prus, Henryk Sienkiewicz
MAĎARSKÁ LIT. – Imre Madách
12.Slovenská dedina v próze Kukučina, Timravy,Tajovs.

Títo autori tvorili hlavne v poslednej štvrtine 19.storočia. Útlak ľuu sa zvyšoval => zvyšoval sa počet bezzemkov, vznikali nové vlny vysťahovalectva, ale koncom 19. storočia vznikali prvé organizované pohyby. R.1863 vzniká v Martine MS, kt. v dôsledku maďarizácie v r.1875 zatvarili a s ňou aj 3 slov. gymnáziá (Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom). Ťažisko života bolo na dedi- nách, a práve problémom na dedine – nevzdelanosť, zaostalosť dediny, alkoholizmus – sa zaoberá 90% spisovateľov. Na spraco- vanie týchto tém najviac vyhovovala poviedka – malý žáner epiky, umelecky stvárňuje jednotlivú udalosť zo života čl., malé množstvo postáv – vykreslené ako skutočné ľudské charaktery, postavy vstupujú do deja už sformované, nevyvíjajú sa.
Božena Slančíková Timrava – kritizuje nielen iných, ale aj seba, snaží sa zachovať bohatosť jazyka, všíma si vzťahy mužov a žien (hl. téma – láska) aj vonkajší a vnútorný svet čl.

Prózy s dedinskou tematikou: Na jednom dvore, Mocnár, U kamarátov, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mojžík
Ťapákovci – najkritickejšia povedka s touto tematikou, príbeh zo slov. dediny z 2. polovice 19.stor. o konzervatívnom a zaosta-lom spôsobe života Ťapákovcov, výrazná irónia. Dej: Iľa sa snaží presvedčiť Paľa, aby si postavili dom. Paľo odchádza do služby, Iľa ostáva dome, kde sa hrá na paniu domu, neskôr i ona odchádza slúžiť, no vráti sa domov, pretože úloha slúžky sa jej nepáči. Nakoniec spolu s Paľom odchádzajú od Ťapákovov.
Konflikt Iľa x Ťapákovci nový život x konzervatívny

Trnka sa s Adamom pohádajú. Nakoniec sa všetko vyrieši a Adam manželke sľubuje, že prestane piť.
Autor dáva šancu hrdinovi na zmenu, humor plný pochopenia, spolupatričnosti
Neprebudený – hl. postava Ondráš Machuľa sa stáva obeťou vymyslenej lásky k Zuzke Bežanovie, je nepochopený. V žiadnej inej poviedke nedosahuje tragickosť takú úroveň
Dres irae (Dni hnevu) – túžba po bohatstve ničí medziľudské vzťahy (otec odmietne synovi zaplatiť lekára) => tvrdé konštatova-nie skutočnosti, harmonický (zmierlivý) záver

Jozef Gregor – Tajovský

Kritický realista, podáva obraz biednych, triedne utláčaných nielen z dedinského ale aj z fabrického prostredia
Konflikt – túžba ľudí po spravolivosti, šťastí x krutú vykorisťovanie zo strany buržoázie. Nerieši harmonicky, objavujú sa prvé zárodky triedneho boja vo vedomí roľníkov. Tieto znaky vidíme v poviedkach: Horký chlieb, Apoliena, Mišo, Na chlieb, Maco Mlieč, Mamka Pôstková

Maco Mlieč – príbeh o ťažkom a tragickom živote gazdovho sluhu Maca, kt. od 18. roku pracuje u gazdu za šaty, chlieb, tabak, pálenku, prísľub k pohrebu. Konflikt Maco Mlieč x Gazda, vykorisťovaný x vykorisťovateľ, sociálny
Etapy Macovho života ako sluhu: pomocník matky u bohatého sluhu, valach na salaši pri ovciach (hľadá si ženu, žiadna ho ne-chce, pretože nie je veľmi pekný), koniar – 20 rokov, stal sa mu úraz => zlomil si nohu, kríval, voliar, kraviar a nakoniec ostal v telinci. Keď M cítil, že sa blížia jeho posledné hodiny, chcel sa ešte s gazdom „porátať“. Gazda mu pripravil pekný pohreb, za ktorý ho celá dedina chválila, no sluhovia v dedine si hovorili: „však ho mal za čo pochovať“ => náznak revolúčneho myslenia u sluhov. Podnecuje ded. Človeka k sebaobrane => túto myšlienku dotiahol v jednoaktovke V službe – gazda málo platí, mládeni sa postupne dávajú dokopy (celky budú viesť triedny boj) – naznačuje, čo treba urobiť (zostáva však v hraniciach kritického real.)

Hviezdoslavova lyrika

P.O.Hviezdoslav – narodil sa 2.2.1849 vo Vyšnom Kubíne. Vychovávala ho matka Terézia Medzihradská a otec – drobný zeman ho často brával na pole, kde si vytvoril úzky vzťah k práci. Naučil sa k úcte a láske k práci, kt. je pre ľudstvo darom a vyhýbať sa jej je nemravné a nedôstojné.

Prvou zbierkou boli Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, kt. venoval A. Sládkovičovi, nadväzujúc na jeho ideový i umelec-ký odkaz. V lyrike sa zaoberal týmito tematickými okruhmi: národ, ľud, mládež, práca, vojna. Napísal 8 básnických cyklov, tvo- riacich tematické celky:

cyklus Sonety
21 básní (venoval A. Sládkovičovi). Zamýšľa sa nad základmi vesmírneho sveta, nad možnosťou ľudského porozumenia, zraňu- je ho „zloba a nenávisť“ pozemského života, chce od neho uniknúť do sveta fantázie, ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi a jeho úlohou je tvorba pre ľud.
trojdielny cyklus Letorosty – prechádza od osobných (I,II) k všeľudským (III) problémom.
I.stanovuje realistický program svojej tvorby, názory na tvorbu – „nesie odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obyčaj.“. Ostrá spoloč. kritika, mravné rozhorčenie nad tým, že buržoázia ničí, mrzačí ľud. vzťahy, otvorenosť vyjadrenia k problémom, rieši otázky jazyka (začínal písať po maďarsky).
II.Najrozsiahlejší cyklus – prevažuje sobná lyrika. Poznačené smútkom, zúfalstvom a beznádejou – zomrela mu matka, otec, brat =>chce pestať písať, no zisťuje, že tvorivá práca ho môže vyliečiť a dať mu zmysel života, tvorba predstavuje najvyššiu honotu života.
III.Prechádza od osobných problémov k problémom slov. ľudu, dobrá kritika vykorisťovateľskej morálky a príživnictva (Ó, prečo som nie víchor – zmietol by všetkých ľudí, kt. žijú na úkor ľudu). Konflikt – statočná práca x príživníctvo, autor nevie ako vyriešiť príživníctvo a bezprávie, preto si na pomoc volá prírodné živly – víchor, more, sopku – 3 stupň.gradácia
Letorosty uzatvára spomienkovými básňami na otca – Roľník a matku – Priadka
Žalmy a hymny
Kríza básnikovho svetonázoru, ramatizovaná rozporom medzi ideálom a skutočnosťou, žiada spravodlivosť, nevie ako ju nastoliť => ide o prudký, no bezmocný vzdor básnika.
Prechádzky jarom
Prechdzky letom
Usiľuje sa o myšlienkový i dramatický zápas, obdivuje krásu hornooravskej prírody, jej nezničiteľnú silu a schopnosť stálej regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva. Vyzdvihuje pracovitosť a nezlomnosť ľudu – dobrý a silný
štvordielny cyklus Stesky
Ozýva sa myšlienka starnutia (prešla jar i leto života, nadišla podjeseň divých spomienok), na blížiacu sa smrť. Trápi ho osud slov. národa i Slovanstva, v záverečných veršoch vyjadruje pochybnosti o spoloč. účinku vlastného diela.
Trojdielny cyklus Dozvuky
Motívom všetkých troch častí sa stáva myšlienka pochybnosti o svojom diele, staroby, lúčenia sa so životom, viera v silu ľudu
Cyklus Krvavé sonety
Reakcia starého básnika na pošliapanie a poníženie ľudskosti v časoch 1.SV, zhrnutím jeho sociálnych filoz. a mravných názo-rov, vyvrcholením osobnej i básnickej drámy tvorivého génia, 32 sonetov, 1.časť – otravný obraz vojny a jej ničivých následkov pre ľudstvo, 2.časť – otázka – Kto je za vojnu zodpovedný? Egoizmus jednotlivcov, skupín, národov („To ona panovačnosť na-dutá“), vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, strašnú krivdu páchanú na ľudstve, jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoloč., jej vzdelanosťou i kultúrnou a kresťanstvom, kt. nevedelo zabrániť krviprelievaniu. V záverečných sonetoch tohto „spevu o krvi“ vyslovuje túžbu po mieri i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoloč.

Forma – sonet – klasický básnický útvar lyr. poézie, 14 veršov rozdelených väčšinou na 2 kvartetá a 2 tercetá. Kvartetá – obkročný rým, tercetá – striedavý rým, vnútorná výstavba – 1.téza, 2.antitéza – rozvíanie témy,3.syntéza – zhrnutie predchádzajú-cich častí. Sylabotonický prozodický systém – slabično – prízvučná prozódia, stopovo organizovaný, jambický verš

POROVNANIE Hviezdoslava a štúrovcov
AD1:

sylabotonická prozódia (je stopovo organizovaná),
zadieranie polveršového členenia,
narúšanie rytmicko – syntaktikého paraetizmu (veršové presahy),
zdôrazňovanie rytmickej dôležitosti rýmu,
zachovanie rovnoslabičnosti verša.

AD2:

sylabická prozódia (nie je stopovo organizovaná),
polveršové členenie,
rytmicko – syntaktický paralelizmus,
oslabenie rytmickej funkcie rýmu (nepresné rýmy, neprítomnosť rýmu),
narúšanie -//-

Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

Slovenský spoločenský život na prelome 19. A na 20. Storočia sa ocitá v hlbokej spoloč. Kríze, nejednosť při vedení národ. Kolektívu v novom storočí, stálosť národnej buržoázie, obavy o uchovanie národy, spomaľovali vyššiu slov. spoločn. a jej kultúry. Slov. lit. modernu rozdeľujeme: 1. Staršia generácia (Vajanský, Kukučin, Vansová, Šoltésová, Podjavorinská), 2. Mlad-šia generácia (Tajovský, Čajak, Timrava), 3. Skupina básnikov, prozaikov, prekladateľov, lit. publicistov, lit. kritikov.
Slovenský lit. život udržiavajú časopisy – Literárne listy, Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Černokňažník, Dennica, Živena.

Obdobie rokov 1900 – 1918. Po realistickej generácii pichádza generácia, kt. sa snaží zlepšiť soc. a kultúrne pomery. Predstavite-lia tejto generácie => Kraskova škola – Ivan Krasko, Janko Jesenský, Ivan Gall, Vladimír Roy. Hľadali tvorivé zdroje v romantizme – tvorba P.O.H., Vajanského => neodvrhovali tradíiu, ale prekonávali ju novými umeleckými postupmi. Moderna sa rozvýjala aj pod vplyvom E literatúry – hlavne maďarskej – Attila Jozsef, rumunskej – Eminescu, ale aj francúzskej.
Z romantizmu čerpali smutné nálady a dekadenciu, no rozdiel bol v tom, že moderna je pasívna. Postupne sa rozvíja impresioniz-mus a symbolizmus – pomocou symbolou vyjadrojú dojmy, pocity, úvahy o lyrickom hrdinovi, soc. otázkach. Symboly sú hlavne z prírody, kt. nepriamo hovoria o duševnom rozpoložení človeka, topoľ – osamelosť, šedivé farba – chýba im sila, vyjadruje pocit beznádeje, spomienky – nostalgia, nemá silu urobiť niečo nové, stále sa k nim vracia – robia ho nešťastným, no on sa v tomto neš- ťastí vyžíva. Nové vlastnosti verša – 3-slabičné celky s prízvukom na 1.slabike – daktyl – trojslabičných slov nie je veľa => kom- binácia s trochejom => návrat k ednoduchosti, priehľadnosti verša, čl. už nie je iba nostiteľom myšlienky, ale má muzikálnu hod-notu => zvukomaľba.

Ivan Krasko – symbolista, zaujímal sa o hudobnosť verša, poézia je rytmizovaná
Motív ženy – vznešený, niet stopy po irónie; lyrický subjekt (hrdina) zotrváva v dramatickej podobe, v kt. vníma a prežíva všednú skutočnosť

Skutočnosť vníma jako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka. Dotyk poznania a vedomia básnika s reálnou situáciou a výryzové možnosti lyr. subjektu smerujú až ku sebapozorovaniu a poznávaniu len seba v náročnej situácii, ktorá si žiadá osobnú a konkrétnu situáciu. Jeho vášeň vždy tvorí celok.

Presah – jedna myšlienka presahuje druhé verše (HV). Používa daktylotrochejský verš – báseň – Zmráka sa; Nedeľný večer
Zbierky: 1.Noc a samota (Nox et solitudo), 2.Verše
Ad 1: symbolizmus sa využíva vo svojom smútku; Do svojej poézie vniesol ľúbostný motív. Žena jako spomienka. Hovorí o sebe, jako sa nemôže ztento cit zažiť -> nešťastná láska. Subjektívna poézia venovaná jeho individuálnym problémom
Symboizmus – nepriamo hovorí o duševnom rozpoložení (nespokojnoť, pochmúrne), používa symboly
Ad 2: Upúšťa od osobných problémov,venuje sa národným a spol. problémom, básne: Otrok, Otcova roľa
Verše – rieši celospoločenský problém
Otcova roľa -symbolizmus: roľa=Slovensko, spustošená, vyschnutá lúčka
=vzbura, motív z gréckej mytológie
Otrok – symb. Matka otrokyňa=vlasť, pieseň ubytej vlasti je v ňom a nikdy sa nebude môcť zbaviť toho nepokoja.Otrok=on sám, zobrazuje situáciu, kde bola potláčaná jeho dôstojnosť, pri prvej príležitosi sa vzbúri => čl, kt. upierame práva sa pomstí, že z jeho duše nikdy nevyhynie, nikdy sa nevzdá kultúry, ku kt. sa hlási
Baníci – sociálny útlak, používa expresívny jazyk, baníci=pracujúci ľudia, démon=ten, kt. zneužíval ľudskú prácu vo svoj prospech. Vykresľuje ho jako nechutnú príšeru; obraz vzbury
Jehovan – útočí na ľud, preklína ho, pretože boli pasívny, jednoducho si nezaslúžia slobodu, nič, len kliatbu. Nával si neuvedomuje aká ťažká je táto situácia. Prejav zúfalstva
Po roku 1918 vstúpil do politiky -> prestáva písať
Kritikovi – baľko – novorodenec staršej generácie
Vychádza k eur. Symbolizmu

Janko Jesenský

Jeho literatúra má lyrricko-epický charakter, hl. motívom je motív lásky = prirodzený ľudský cit a zážitok, analyzuje spol. pod-mienky lásky – vykesľuje úprimný vrúcny vzťah, kt. naráža na spoločenské predsudky.
Verše – 6 tematických cyklov – hl. časť tvorí ľúbostná tematika, jeho pohľad na ženu je rozdielny – žena – ronocenná mužovi, citlivá a jemná bytosť.

Bez nadpisu – porovnávanie života vo veľkomeste a omáceho prostredia => oslava domova
Zo zajatia – sociálnopolitické a vlastenecké básne – kritický postoj k cárizmu, opis pevného ľúb. Citu neovplyvn. Vzdialenosť.
Slovenčine – sonet – biela otrokyňa – slovenčina, krvavý vlkodlak jej neprajúci a bohatier -hrdina=autor, kt. chce slovenčinu
ochrániť, vlial do národa hnev, aby za svoju reč bojovali, neboli pasívny, rozprávkový námet
Verše II. – básne osobného a spol. charakteru

Po búrkach – sklamanie z pomerov v republike, kritika polit. situácie, odporca fašizmu, obhajca humanizmu
Jesenný kvet – reakcia na SNP, výber protifašistickej poézie, vyzýva do boja (takmer reolučná)
15.Zobrazenie 1.SV vo svetovej literatúre
Zobrazeniu sa venujú predstavitelia smerov vznikajúcich po 1.SV. Literatúra odráža aj iné problémy, napr. shcyľovanie k 2.SV, fašizmus, hosp. krízu, nové usporiadanie československa, komunizmus, prudký rozvoj vedy a techniky. Zrýchlený vývin, rôzno-rodosť a rozpornosť v oblasti pohľadu na život (diela citové, bez citu) sú znakmi doby po 1.SV. VZNIKAJÚ PRÚDY:
Stratená generácia – E. Hemingway, V. Faulkner, zasiahnutá ojnou v mladom veku – strata ideálov a predstáv pod vplyvom SV, nedokázali sa zaradiť do povoj. života => zážitky z vojny sa snažia prehlúšiť inými silnými zážitkami.
Expresionizmus – E.M.Remarque, M. Barbuse, expresus=výrazný, ostrý, skutočnosť podrobuje krutej analýze a zobrazuje ju v plnej nahote, zveličuje nápadné javy – detaily (drastické), absurdita – ľud. život je náhoda, len to, čo zažili, reportážny, humán- ny charakter.

Ernest Hemingway

Diela = zobrazenie vlastných zážitkov = reportáže („zúriý reportér“), TVORBA:

poviedky – Jarné Bystriny
romány – Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Slnko aj vychádza
novely – Starec a more
drámy – Piata kolóna, Muži vo vojne

Zbohom zbraniam – márny zápas o zakotvenie v živote, hl. hrdina – Friedrick Henry – am. Obrovoľník, kt. bojuje v ITA, kde utrpí ťažé zanenie (autobiog), DEJ: Friedrick prichádza do ITA, stretáva sa so sestričkou Catherine Barkleyovou. F a C sa do se-ba zaľúbia a rozhodnú sa uzavrieť „separálny mier“ – uvedomujú si, že vojna je zlá a zbyočná. Odchádzajú do Švajč., kde chcú ostať do konca vojny, vrátiť sa a vziať. C však zomiera aj s dieťaťom pri pôrode a F odchádza nevedno kam. C smrť je nezmysel- ná takisto, ako aj celá vojna.

Viliam Faulkner – námety čerpá zo života am. Juhu, romány Sartoris – kronika kedysi významnej jeruzalemskej rodiny, kt. sa nevie vyrovnať so zážitkami z vojny, jej ml. generáccia predstavuje stratenú generáciu; Bľabot a bes – mentálny a fyz. úpadok rodiny.

Erich Maria Remarque – jeho diela sú podobné stratenej generácii. Tvorbu môžeme rozdeliť o troch častí: 1.SV – Na západe nič nového, 2.SV – Čas žitia, čas umierania, Následky vojny – Cesta naspäť, Traja kamaráti.
Vply expresionizmu a naturalimu

Na západe nič nového – vyslovil sa za seba i svoju generáciu, kt. musela odísť zo školskýh lavíc priamo na front a vraždiť. Príbeh v prvej osobe => umelecký zážitok, slovník – tak ako sa rozprávalo

Dej: 1.odchod gymnaziálnej triedy do kasární – študenti (sfanatizovaní učiteľom telocviku) tesne po maturite ochádzajú na front. Sú medzi nimi aj tí, kt. sa to nepozdáva, no boja sa výsmechu, z mladých životaplných mladíkov sa stávajú suroí ľudia – štyria najlepší kamaráti – Krapp, Tjaden, Westfus, Paul Bäumer. 2.udalosti z frontu – Himmelstoss sa mení, pomáha s odnášaním rane- ných a pomerí sa s Bäumerom. Na fronte umierajú všetci spolužiaci za radom. Paul, kt. sa vracia musí matke jedného kamaráta odkázať, že jej syn je mŕtvy, tesne pred odchodom sa dozvedá, že jeho mama má rakovinu. Na fronte je spolu s K, ktorému ampu- tujú nohu, P vyberú črepinu. Leto 1918 bolo najkrvavejšie a najťažšie. Prihádza jeseň a správi o prímerí. P umiera v októbri 1918 – správa z bojiska sa v tento deň obmedzila na 1 vetu: „Na západe nič nového...“. P umiera ako posledný z gymn. Triedy, uvedo- muje si,že vojna neprináša nič dobré (slávu, dobrý pocit) najmä pre ľudí v zázemí,ale prináša bolesť,smútok ľuďom doma(mamy). Dáva pednosť etickým kategóriám, ako je prieteľsto (jeho silu si uvedomuje po strate priateľa).
Niekoľko vrcholov – smrť prvého kamaráta, P ostáva v priekope s umierajúcim vojakom, kt. zabil, smrť P – správa v novinách.

Henri Barbusse

Román Oheň – nemá fabulu (príbeh) ani hl. hrdinu, denník boj, družstva snaturalistickými prvkami z bojísk 1.SV, drastické kont.,
Téma: reportáž z FR-N frontu, v kt. bojuje jednotka des Bernarda tvárov tvár smrti – 1.časť – obraz príprav na vojnu a sam. bo- jov, 2.časť – úvahy vojakov nad nezmyselnosťou vojny a nad jej pôvodcami.
Autor venuje pozornosť všedným dňom vojny, náladám, rozhovorom vojakov, kt. sú rozhorčení, keď sa na ovolenke dozvedajú, že existujú obdivvatelia vojny. Realisticky až naturalisticky zobrazil boj. Scény, obrazy utrpenia a smrti, vyčerpania a duš. roz-kladu (osob. skúsenosti).

Konflikt: Bernard burž. spol., kt. vojnu vyvolala; signátori vojny: finančníci, veľkí a malí obchodníci; riešenie – hoci voja- ci kritizujú vojnu, poznajú jej pôvodcov, ich skutočné ciele, slepo vykonávajú ich rozkazy
Idea: autor poukazuje na nezmyselnosť vojny, odsudzuje ju ako ľudské zlo, odsudzuje buržoáziu za to, že vyvolala vojny pre egoistické ciele, ale sama sa ich nezúčastňuje.
Slovník je náročný, viac umel. prostriedkov.

Romain Rolland – všestranne zameraný (prozaik, dramatik, esejista, historik, umelecký kritik, profesor hudby) sa venuje rôznym témam. TVORBA:

Trilógie z rozhania stor. – Divadlo revolúcie
Div. hry – Hra o láske a smrti, Príde čas
Biografia – Hudobníci súčasnosti
Beletria – Ján Krišto, Očarená duša, Peter a Lucia

Peter a Lucia – románová novela, príbeh z 1.SV – zo zázemia (30.1.-29.3.1918). 2 roviny – konkrétna historická a príbeh 2 ano- nymných ľudí – fiktívnych. Silná subjektivizácia.

Hl.postavy – Peter – rojko, uzavretý, mestský chlapec z bohatšej rodiny, kt. vyrastá pod prísnou rukou otca
Lucia – priebojné, praktické dievča z chudobnej rodiny, žije so svojou matkou, maľuje obrazy, kt. predáva.
Dej: zoznamujú sa v metre pri prvom bombardovaní Paríža. 2x sa náhodne stretávajú ih vzťah čoskoro prerastie v lásku. Na Veľkonočnú nedeľu spolu vstupujú do kostola držiac sa za ruky. Opäť začína bombardovanie, myslia na budúcnosť a zomierajú spolu pod mohutným piliérom – ich smrť je symbolom bezbrannosti čl. proti voj. besneniu.
Hl. myšlienka – odúdenie vojny, humánnosť – znovuzrodenie ľudskosti, vojna=smrť, skaza x láska=život
Konflikt: predmetom sú názory na vojnu, P a L x P rodičia, priatelia; láska=život x smrť; 3 stupne: súhlas s vojnou (P rodičia ako predstavitelia aristokracie sú schopní obetovať svoje deti), nesúhlas v., ale plnenie príkazov, odsúdenie vojny, kt. ml. ľudom neumožňuje lásku.

Sociálno-funkčná literatúra

Po 1.SV množstvo študentov ochádza do Prahy (jediná VŠ), zakladajú spolok Detvan. V decembri 1924 začína vychádzať časopis DAV => davisti – P. Jilemnický, F. Kráľ, L. Novomeský. Predstavitelia proletárskej poézie (Clementis, Poničan) sa snažia po-zdvihnúť slov. literatúru na európsku úroveň a vniesť do literatúry nové témy – hlavne sociálne. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov proletárskej poézie bol:

Laco Novomeský

Povolaním učiteľ, žurnalista, obvinený z buržoázneho naionalizmu – odsúdený na 10 rokov
Prvé básne – zač. 20. rokov – v časopisoch Vatra, Svojeť, Mladé Slovensko, Nový rod
Ovplyvnený civilizmom am. Básnika Whitmana, českou proletárskou poéziou (Wolker), ruskými autirmi – Majakovskij, Jesenin
Znaky tvorby – poézia plná túžby ľudí po radosti a šťastí. Písal o bolesti tých, kt. sa radosti nedostalo, veril v uzdravujúcu silu slova, v lepšiu budúcnosť, kt. prinesie revolúcia (revolučná tvorba)

Prvotina Nedeľa – soc. ladené verše, melancholické, plné smútku, úžasu nad svetom, vidíme: zmysel pre účinnú bás. Skratku, pôsobivé prežívanie plynutia času: „Čas letí jak ptáci nedozerní“, vplyvy svetovej avantgardnej poézie, črty poetizmu
Báseň Fiasko – príbeh dievčaťa z veľkomesta, kt. šije šaty pre bohaté dámy, no sama nemá čas ísť na tanec => spol. kritika, že
čl. nie je za svoju prácu primerane ohodnotený.

Zbierka Romboid – venovaná J. Kráľovi, kt. predstavil poéziu slovenskej literatúre, mnohotvárnosť sveta – smútok nad jeho soc. protikladmi, podobne ako Wolker oživuje veci a posúva ich do novýh významných súvislostí.
Zbierka Otvorené okná – intímne verše (Noc na stráni), s témou domova. Symbolické otváranie okien do Európy (čo sa týka lit.)
Zbierka Svätý za dedinou – odráža tragiku doby (vyšla r.1939), básne so špan. tématikou (bojoval v šp. občianskej vojne), verše všeobecne reagujúce na vojnu, myslí si, že čl. teraz poéziu nepotrebuje, vyslovuje nádej., básnické skratky, symboly
Zbierka Pašovanou ceruzkou – vo väzení v Ilave (40-48)
Po odmlke – Vila Tereza, Do mesta 30 minút, Stamotiaľ a iné, Dom, kde žijem

Socialistický realizmus (soc.-funkčná lit.)
Propagácia marxizmu – leninizmu (lit.=nástroj polit. moci), ukazujú na nedostatky – hrdina neuvedomelý sa mení na uvedomelé-ho=vnútorný prerod hrdinu=zrod nového hrdinu, kt. ich chce napraviť, bežný, hovorový jazyk => širokej verejnosti (princíp ľudo-vosti), sila kolektívu, predstavitelia P. Jilemnický, F. Kráľ

Peter Jilemniký – priekopník a jeden zo zakladateľov soc. real. metódy, písať začína ako študent (poézia, kratšie prózy – silné vplyvy poetizmu a expresionizmu), výber z jeho prvotín vyšiel v roku 1964 pod názvom Červená sedma.
1.román – Víťazný pád – Kysuce, povojnové roky
román Ple neorané – zobrazil svet kysuckých ľudí – uzavretý, vzdialený od ostatného sveta.
Dej: Starému Huščanovi umiera pri pôrode žena mŕtveho dieťaťa. Odkedy jeho syn Pavol pracoval vo ítkovických železiarňach, je starý H. s deťmi sám a nevie ako ďalej. Pavel mu ukazuje, že niet inej možnosti, len sa spojiť so seberovnými do boja proti vy- korisťovateľom. P. sa zbližuje so Zuzou Cundrákovou. Z ideovej stránky vidíme, ako k dedinským ľuďom prenikajú myšlienky spojenia roľníkov a robotníkov.

Romány Kus cukru, Kompas v nás – zb. noviel a poviedok – každá hovorí o hľadaní šťastia – „Nemôže byť šťastný ten, kto sa neoslobodil od túžby po majetku.“

O dvoch bratoch, z kt. prvý druhého vôbec nepoznal – Haviarovci – prvý gazduje , druhý je robotník v meste – odcudzí sa, no v čase hosp. krízy sa vracia, avšak jeho brat sa s ním nechce deliť => a tak odchádza, kolegovia mu pomôžu (kolektivizácia) => riešenie – socializmus – ľudia budú pracovať pre radosť, nie preto, že musia.
Prípad Evy Burdovej, kt. chceli zahatať cestu k láske – v českej kolónii, kt. je izolovaná, si má Eva vzať škaredého mládenca, no odmieta ho, pretože je zaľúbená do kombajnistu Alexandra, s kt. čaká dieťa => rodina ju odmieta, pomáha jej iba babka, kt. zažila niečo podobné, nechá si dieťa vziať – sov. spol. sa o ňu postará, najde si prácu, stretáva sa s Alexandrom, s kt. sa rozhodnú pomáhať sirotám.

Fraňo Kráľ – tvorca soc. románu pre deti a mládež, začína poéziou -Čerň na palete – vplyv symbolzmu, stavia ju na kontraste – tvrdá realita x sny, túžby

Ďalšie zbierky: Balt, Pohľadnice (obrana z II.SV), Z noci do úsvitu, Jarnou cestou
Prozaická tvorba – pre deti – Jano, Čenkovej deti – soc. romány, autobiog. Zážitky
Pre dospelých: Cesta zarúbaná – priekupnícke dielo soc. realizmu, 3 časti: Skúpy život, Rozbúené srdcia, Nalomené jarmo
Učiteľ Borica bojuje za to, aby ľuďom bolo lepšie, skutočný hrdina románu = ľud – zbedačená, utláčaná ded. Chudoba, kt. sa bú- ri proti triednemu útlaku. Typické javy vtedajšej spol. – hosp. kríza, vykorisťovanie, bieda, hlad, vysťahovalectvo

Lyrizovaná próza

zaujíma sa aj o formu, jazyk, slovník je zaujímavý, nejde o príbeh, ale zachytenie atmosféry.
opak soc. realizmu, hrdina je pasívny, únik od angažovanosti, prvé náznaky v pol. 30. rokov, vychádza z kresťanského humanizmu (príroda je povýšená k Bohu), nadväzuje na ľudovú slovesnosť, romantizmus (aj z E-severská, švajč. Lit.). Dôvodom pí-sania bolo schyľovanie sa k vojne a nedôvera v to, čo vytvorili ľudia, kt. majú stále viac konliktov => uniká od doby, hľadá nadčasovú pravdu, čl. si uvedomuje, že jeho snaha je márna => všetko je na prírode, kt. ovláda svet, čl. je jej súčasťou.
Prvky: redukcia deja (ide o atmosféru, prežívanie urč. Udalosti), príroda zasahuje do deja, rozhoduje, jako príbeh skončí, vzťah k prírode určuje povahu hrdinu (trpezlivý, čaká a dobro zvíťazí), kontrast dobra a zla (rozprávkovosť), príroda x člověk (dedinský hrdina), overovanie pravého hrdinu ( pomoc slabším), záhadnosť(na konci sa dozvedáme meno Draka), ja rozprávanie(hlavný hrdina je rozprávačom), retrospektíva (prelínanie sa časových pásiem), nie je presne určený čas, miesto => akoby sa dej odohrával v inom svete => nadčasová platnosť.

Predstavitelia: D. Chrobák, Ľ. Ondrejov, M. Figuli, F. Švantner

Margita Figuli – výrazne prispela k posunu slov. lit. smerom vpred, zbierka krátkych próz – 10 noviel – Pokušenie – rozoberá vnútro i osobnosťčloveka, téma lásky, so. Problémy, hl. postavy – ženy vyjadrujúce prostredníctvom svojich citov nesúhlas so spol. situáciou., veľké pasáže opisov prírody. V závere dochádza k rezignícii hl. hrdinky – riešenie je mimo kontextu.
Rozdelenie noviel: so soc. tématikou – Uzlík tepla, Rubári, Príval
tradície – Extáza, Strmina
rozum – Pokušenie
Dvojdiely román – Babylon – ostrá obžaloba akéhokoľvek voj. či násilného riešenia konfliktov medzi národmi
Románová novela – Tri gaštanové kone – trošku sentimentálne, ľahko sa číta, predstaviteľom dobra je Peter (je pasívny, neverí, že pravda nakoniec zvíťazí), ktorý sa snaží konať podľa kresťanskej výchovy, predstaviteľom zla je Jano Zápotočný – predstavuje prekážku pri presadení lásky – uskutočnení dobra. Záver – mýtus o návrate strateného raja „detskej nevinnosti“, P. a Magdaléna sú stelesnením sily a neznečiteľnosti čistej, utrpením zocelenej lásky. KONFLIKT rieši kôň, kt. vykoná akt spravodlivosti.
Autobiografická románová novela – Mladosť (detstvo v rokoch 1. Sv vojny)
Román – Víchor v nís (z prostredia továrne, úloha ženy – budovateľky)

Dobroslav Chrobák

Začal písať ako stredoškolák – poviedky, od 30. Rokov je v jeho poviedkach základný konflikt – dedina x mesto
Mužské postavy, kt. majú medzi sebou kladný vzťah, držia spolu (nové)

Prvá knižná publikácia – Kamarít Jašek – zbierka poviedok, naturalistické prvky, prvky vitalizmu, expresionizmu
Románová novela – Drak sa vracia – prostredie Západných Tatier, Leštiny. Je to „dedinská rozprávka o hľadaní stratenej cti, lásky a dôvere ľudí“. Hl. postavy – Martin Lepiš Mandušovie (Drak) – najdúch, Eva, Šimon Jariabkovie.
Dej: Drak sa lši od dedinčanov pôvoom (najdúch), umeleckým sklonom a profesiou (hrnčiar) => pripisujú mu čarodejnú moc a jeho prítomnosťou si vysvetľujú živelné pohromy. Spočiatku sa drak búri, neskôr sa odsťahuje, no po rokoch sa rozhodne vrátiť a očistiť v očiach dediny. Ľudia ho prijímajú s rozpakmi. Všetci veria, že Šimon – manžel Drakovej bývalej milej Evy (v diele si na neho spomína a ukazuje, že je dobrý) – dá všetko do poriadku. Namiesto zápasu má Drak možnosť ukázať svoju lásku a šľachet-nosť. Dedinčania mu nedôverujú a ako dozorcu posielaj Šimona. Ten si zle vysvetlí priateľské gesto Draka a poliakov a napadne ho, že chcú rozpredať obecný majetok. Šimon dostane bitku, vráti sa do dediny a podpáli Drakovi dom. Šimon si myslel, že rak predal stádo, neskôr, keď sa však s ním vracia do dediny, oľutuje svoj čin. Dedinčania sa dozvedajú jeho pravé meno a on im predstaví svoju manželku (našiel si Poľku). Dielo má šťastný koniec, záhada vymizne.
Idea: odsudzuje predsudky, vyzdvihuje morálku sily odvrhnutých, kt. svojou skutočnosťou dokázali zíkať stratenú česť, lásku a dôveru ľudí – „Hrdinstvo je snaha znovu si získať stratenú dôveru ľudí.“

František Švantner

Odklon od epického k lyric. Vrcholí, jeho tvorba má 2 základné fázy:

lyricko-baladická etapa – zb. poviedok Málka – 8, v kt. sa objavuje smrť, my sa nedozvedáme, čo bolo jej príčinou. Všetky sa odohrávajú v prírode (slovenské hory) – rozhodujúci vplyv na konanie postáv – iracionálne, ovládané vášňami, vinami; V prózach autor formuje svojho hrdinu zjavne proti tomu, čo je v ňom prirodzené, bytostné, živelné, nenastoľuje nejaké mravné alebo filozoické otázky. Odhaľuje jeho nekontrolovateľné vnútro. Napr. v novele Málka sa valach zveruje so svojou vášňou vetru, tráve a celej prírode, lebo sa mu vidí, že jeho milá sa na neho usmieva i v smrti.
Vrchol jeho snahy o lyrizáciu – Nevesta hôľ – predstavuje ju Zuna, ktorá nedokázala žiť s ľuďmi, má až živočíšne sklony, toto dielo sa ťažko číta, v duchu naturizmu. Do popredia sa v nej dostávajú vnútorné drámy a krízy postáv, rozprávkové, mystické a fantastické motívy a motiváie, náladové opisy, psychologická drobnokresba, rastúce napätie medzi detailom a celkom. Základom sujetovej výstavby je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Polosnová, poloskutočná postava krásky Zuny, okolo ktorej stroskotávajú všetky citové úsilia, je symbolom, ktorý prestavuje tajomné, rozprávkové, fantasticko-démonické prírodné mocnosti a živly hôľ a hôr.
epická etapa – vynikajúci rozprávač, výborná gradácia deja, zb. poviedok Dáma, román Život bez konca – zachytáva osudy ľuí a spol. situáciu u nás pred , počas a po 1.SV – 1900-1930.

Ľudo Ondrejov

Zbojnícka mladosť – naplno sa oslobodil od pesimistických nálad. Zbojnícka mladosť v prenesenom zmysle je symbol harmo-nickej jednoty človeka a prírody; je symbolom vrchárskej nespútanosti v ideálnom svete.

Hlavnou postavou je Jerguš Lapin – „dieťa samoty“. Keď sa intímne zblíži s blízkou horou, potokom, odvažuje sa i do dediny, neskôr do mesta. Do duše sa mu vtláčajú silné zážitky, pocity radosti, blaženosti, ale aj trpkosti a smútku. Rozdielna povaha citových prežívaní tvorí základnú obsahovú osnovu, vytvára v diele napätie a určuje budúci osud hrdinu. Kompozične je dielo ne-náročné. V diele zaujme autorovo zžitie sa s detstvom. Jednotlivé príbehy podáva s dramatizmom, vlastným detskému chápaniu sveta. Oživuje prírodu a veci, zosobňuje ju, čím dynamizuje svoje rozprávanie.
Pokračovaním je román Jerguš Lapin, neskôr Na zemi sú tvoje hviezdy.

NATURALIZMUS – zvelebovanie a povýšenie prírody

Prvky lyrizácie sa predtým objavovali už u Hronského a Hurbana
18.Avantgardné smery v Európskej literatúre
Literárne smery, kt. sa objavili koncom 19. a začiatkom 20.storočia. Zmeny v lit. bolo však badať auž od polovice 19.storočia. Prvý smer, ktorý sa vyčlenil bol symbolizmus – bol proti tradičnému ideálu krásy (harmonickosť, statickosť, pokoj, dokonalosť) – hovorí, že tento ideál krásy neodráža skutočnosť. Krása je v disharmónii, pohybe, napätí.
Avant. smery – subjektívne (súvis s romantizmom – odmieta skutočnosť, vzbura), hlásajú anarchistické stanovisko, nie sú také hĺbavé (relexívne), introverné,hlásajú potrebu zmeny, aktivity. Ich prívrženci tvoria skupinu, kt. pája spoločný program (manifest)
Delíme ich na predvojnové a povojnové.
Predvojnové – snažia sa o nové usporiadanie sveta, usporiadanie na iných základoch, optimizmus – viera vo vývin, hľadajú nové hodnoty; kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus.
Povojnové – nové hodnoty akoby vymizli, dada – založený na negácii, akoby si mysleli, že umenie nie je schopné zmeniť svet= skepsa, svet nie je výsledkom cieľavedomej činnosti, ale výsledkom náhody, skutočnosť je v tom, čo je v našom podvedomí.

KUBIZMUS – má blízko k výtvarnému umeniu – svet vidíme len z jedného uhla, nevidíme teda skutočnosť, ale len výsek z nej.Zachytávajú na plochu – 3-rozmerný svet – Picaso, Braque, lit. – Apollinaire, Guillaume – lyrické texty, kt. nemajú pevnú stavbu – skladanie veršov = pásmo. Členenie podľa myšlienky, mozaika – skladá sa z motívov, nevyvíja sa logicky, spája myšlienky, kt. dávajú výsledný obraz skutočnosti. Spája výtvarnú a tetovú stránku => narušil tradičnú stavbu => nevieme odkiaľ máme čítať, nemusí sa rýmovať (voľný verš). Proti prúdu našich myšlienok => získavá novú kvalitu, nepoužíva interpunkciu. Asociatívna metóda = nelogické spájanie motívov. Romantizmus – kontrasty. Skutočná poézia je založená na zážitku (dáva ôraz na jeho kvalitu) nie na skúsenosti

Tvorba: Zahnivajúci čarodej
Alkoholy – báseň Alkoholy – neváži i život (vypije ho ako pálenku, neužíva ho naplno)
Kaligramy – báseň Most Mirabeu – čas stále plynie (Seina), ľúbostný motív, vyžíva sa v spomienkach, no nechce vrátiť
to, čo sa stalo, refrén (zdôazňuje plynutie času), kruhová kompozícia
FUTURIZMUS – orientovaný na budúcnosť, kvalita je v rýchlosti, technickom vývoji (nie príroda), pôsobí veľmi agresívne – neznáša slabosť, citovosť, nežnosť => ženy – nemajú silu => fa3iymus, yakl. Je F.T.Marrinetti, zdrojom krásy sú konštrukcie, stroje – bicykle, civilizačná tematika – jej pokrok, pre poéziu je typická údernosť, heslovitosť, stereotypnosť
KUBOFUTURIZMUS – prvky oboch smerov
DADAIZMUS (DADA) – vznikol počas 1.SV v SUI, založený na absolutnej negácii, neguje všetko vrátane seba, dadaisti vedeli proti čomu sú a čo nechcú, no nevedeli a ani nechceli vedieť čo chcú a za čo sú, objavili mnoho metód stavajúih na náhode = krá-sa (fotomontáž).FRA DADA sa stále vracalo k umeniu a prešlo k lit. smeru
SURREALIZMUS – nadrealizmus, založil ho André Breton v Paríži – 1924 – hovorí, že to, čo vnímame nie je skutočnosť, pre-tože tá je bohatšia, skutočnosť je to, čo je v podvedomí => všímajú si ľudí a ich stavy, keď nie sú pri vedomí (sen, pod vplyvom drogy), kládol dôraz na psychický automatizmus = automatický text – autor nevie čo bude písať, ale prvý verš mu automaticky vyvoláva ďalší a ďalší a nakoniec sú prekvapení, čo napísali. Mysleli si, že jeho prostredníctvom odhalia pravdu svojho podvedo-mia, dôraz na imagináciu = schopnosť vytvárať predstavy, obrazy. Zdrojom imaginácie je podvedomie.
POETIZMUS – vznikol po 1.SV, založený Nezvalom, Teiem, Seifertom, ovplyvnený zahr. literatúrami – avnt. Smermi, aktívny vzťah k životu, citové a fantazívne prvky, imaginácia, záľuba v exotike. Metóda ako pozerať na svet, aby bol básňou. Berie do úvahy aj smutné stránky života – prijíma ich ako niečo, čo obohacuje život = mozaika príbehov, stretnutí, rozlúčok, konštatuje problémy, no nechce ich riešiť.

Medzivojnová dráma

Po roku 1918 zaznamenala dramatická tvorba určitý vzostup, ale nie taký dynamický ao poézia a próza. Vyplýva to z toho, že na S neboli spočiatku profesionálne divadlá. V roku 1919 vzniká Slo. národ. Divadlo, kde však hrali českí herci, ktorí mali pripraviť 1. slov. hereckú generáciu. Predstaviteľmi tejto 1.gen. boli Bagar, Borodáčová. Roku 1925 sa vytvára v nár. div. slov. herecký sú- bor => súťaživosť medzi slov.a čes. súborom a priazeň divákov => zvýšenie úrovne a kvality SND. Slovenské hry, kt. existovali boli pod úrovňou svet. tvorby a zahr. hry boli o problémoch, kt. našinec nepoznal => snaha o kvalitnú vlastnú tvorbu: Ivan Stodo- la, Húlius Barč-Ivan, Peter Zvon + tvorba Kukučina a Tajovského. Ďalšie prof. scény – 1925 – Výchooslovenské národné divadlo (zánik v 30.rokoch pre nedostatok financií a slabú návsštevnosť), zač. 30.rokov – Slovenské ľudové divadlo v Nitre existuje dodnes pod názvom Divadlo Andreja Bagara, koncom 30.rokov – zakladá súbor v Martine – Slovenské komorné divadlo (Diva- dlo SNP).

Ivan Stodola – najplodnejší autor medivojnového obdobia, prvé pokusy – krátke frašky a scénky pre mikulášskych ochotníkov. Po štúdiách – 2 frašky (väčší úspech) => podnet na napísanie celovečernej hry Náš pán minister – snaha zosmieštniť praktiky vo vtedajšej ČSR – výsmech karierizmu, túžbe po majetku a moci, jedna z 1. slov. hier uvedená v SND r.1926
Komédia – Čaj u pána senátora – výsmech karierizmu, pätolízačstvu
Komédia – Jožko Púčik a jeho kariéra – J.P. – malý úraník, kt. sa dostane do firmy Humanitas (stará sa o vdovy, biednych ľudí). Obvinia ho z krádeže. J. je zaľúbený do osoby, kt. si z neho robí srandu. Kolegyňa ho pošle na poštu s peniazmi v obálke, kt. tam nie sú. Vo väzení sníva, že prída za ním. Nakoniec sa dokáže J. nevina (kolegyňa nájde obálku s peniazmi) a prepustia ho z väze- nia.

Vrchol jeho tvorby predstavuje tragédia Bačova žena – problém vysťahovalectva, ostrá kritika, soc. problémy – bieda, neza-metnanosť. Dej: Ondrej a Mišo odchádzajú do Ameriky – banské nešťastie => Eve pr9de oznámenie, že jej manžel O je mŕtvy, O matka tomu neverí. Mišo sa vracia domov a väzme si Evu (O matka nesúhlasí). Jedného dňa sa O vracia ako boháč, chce kúpiť kaštieľ, v kt. predtým slúžil, dozvedá sa pravdu o basnkom nešťastí – O stihol újsť s vrecúškom USD, stratil pamäť, jedného dňa zažije železničné nešťastie, vráti sa mu pamäť, vráti sa domov, chce kúpiť Eve majetok, pretože verí, že sa k nemu vráti. Nastáva vnútorný konlikt Evy, ktorý rieši sebevraždou (sebaobetovanie).
Tvorba s hist. Námetmi – Svätopluk, marína Havranová, Básnik a smrť

Július Barč-Ivan – tvorca medzivojnovej drámy i prózy, začínal krátkymi poviedkami => experimenty v oblasti prozaick. Tvorby
V 30.rokoch - pokus o drámu, prvá hra (3000 ľudí) – príbeh z am. Prostredia, no evidentne reaguje na Krompašskú vzburu => po premiére zakázané. Mimoriadny ohlas vzbudila satirická hra Mastný hrniec – 1. Predstavenie, do povedomia sa dostáva skôr knižne, dej hry umiestnil do Ťuťolína (novodobé Koúrkovo), hl. postavy – manželia Babíkovci (Svetozár, Mahuliena), ich dcéra a jej nápadník Janíčko – doktorík. Dej: M chce mať z muža karieristu a chce zabrániť vadbe ich dcéry a Jančka. Babíkovci omylom dostanú oznámenie o vymenovaní Svetozára za min. financií – snaha jenotlivcov dostať sa k „mastnému hrncu“ =>odsúdil karie-rizmus..

V ďalšej tvorbe smeroval od aktuálnych spol. otázok k širšej, všeob. ľudskej problematike.
Dráma z prostredia baníckej rodiny Matka – hl. postavy – matka – synovia Jano, Paľo a jeho milá Katka Tomková. Dej: Paľo sa po štyroch rokoch vracia z Ameriky a rozhodne sa žiť s matkou aJ. Matka má víziu, že J. zabije P. => vyhodí ho, aby ho uchráni-la. Raz sa Paľo vracia a oznamuje svoju svadbu s K. J. vezme nôž a chce P. zabiť. Matka zhasne svetlo a postaví sa medzi nich=> J zabije matku a až po jej smrti si podajú ruky.
Ďalšie hry – analytické drámy – Neznámy, Dvaja – sústredil sa na hĺbkový prieskum vnút. sveta postáv

Peter Zvon

Pod pseudonymom Juraj Valach publikoval v časopise Elánrecenzie div. hier
Veršovaná hra s prológom – Tanec nad plačom – oživil v nj rokokové postavy, aby zhodnotil morálku súč. Spoločnosti. Komé- dia postavená na kontrastoch prítomn. a minulosti, využitá k rovnomennej opere (skladateľ B. Urbanec).
Komédia – Vzdialená zem – ostala v rukopise, 2.SV, opustený ostrov – stretnutie 3 stroskotancov, alegorické postavy Smiech a Poézia pomáhajú vžiť sa do novej situácie.

ČESKÁ DRAMATICKÁ TVORBA

Karel Čapek – drámy – R.U.R. (Rossum§s Universal Robots), Bíla nemoc – otázky lekárskej etiky, Matka – vyzýva národy na obranu svojej vlasti. Matka predstavuje silnú osobnosť, kt. prežíva vnútornú tragédiu, stratila muža, 4 synov a posledného nechce pustiť na front. V geste, kt. ho nakoniec posiela do boja, je vznešenosť obrany ľudskosti

OSVOBOZENÉ DIVADLO – založené r. 1926, Werich, Voskovec – svojimi originálnymi predstavami ovplyv. medzivojnové divadlo, provokovali, úzka spolupráca s hud. skladateľom Jaroslavom Ježekom.
20.Téma domova v slov. poézii = 1918

Téma rod. kraja sa v slov. lit. objavuje vo všetkých periódach – humanizmus – Jakub Jakobeus, klasicizmus – J. Kollár, J. Hollý. Štúrovci – napr. S. Chalupka, moderna – J. Krasko. Motív lásky k domovu a rod. kraju sa častejšie ozýva v čase vojny, keď sa u básnikov prejavuje pocit zodpovednosti za stav a osud vlasti, ale aj také hodnoty ako je humánnosť, obava o ľudský život. V poé-zii sa rozvýja množstvo prúdov – nadväznosť na tradíciu – medzi trad. A mod. Lit. – M. Rázus, Š. Krčméry, symbolizmus – Lu-káč, vitalizmus – J. Smrek, davisti – Novomeský, nadrealizmus – Fabry, Roy, Gál, katolícka mod. – Dilong, poetizmus – Beniak.

Martin Rázus – predstaviteľ tzv. prechodnej generácie, revolučný, výbojný, útočí na predstaviteľov, všestranne zameraný autor – poézia, eseje, div. hry., sústreďuje sa na seba, titanizmus – vodca, povolaný viesť
Zbierky – To je vojna; Hoj, zem drahá – nadväzuje na tvorbu Hviezdoslava, Vajanského. Vojnové námety spracúva pomocou alegórie a biblického podobenstva. Stvárňuje trpké osudy slov. rodín vo vojne, lyrické básne aj básne súvisiace s postavením Slovenska v R-U

Ďalšie zbirky – sociálno – národne ladené verše
V zb. Stretnutie – vracia sa k rodinnej tematike, opäť sa stretáva so svojimi blízkymi – matke, s kt. sa rozpráva o nebohom otcovi
Zbierka Z tichých a búrnych chvíľ – Báseň Prometeus

Štefan Krčméry – plný pokory, v dielach je viacej prírody ako u Rázusa
téme domova sa venoval v zb. Piesne a balady – báseň Prostá pieseň hôrna => Anteus – obor, ktorému dodávala silu matka zem, ak mal nohy na zemi
Istoty hľadá v domove, tvorivej práci pre národ, témy – príklon k tradičným motí-vom – nár. dejiny

Emil Boleslav Lukáč – predstaviteľ neosymbolizmu – vyžíva sa v trápení, symbolista nemôže byť šťastný, poeta doctus – učený básnik, v jeho tvorbe prevažuje tragika, temné, hlboké tóny, pesimizmus, pochmúrnosť, tému domova spracoval v zb. Dunaj a Seina – postavená na protikladoch domova a zahraničia, mravnú silu, istotu nachádzal v domovine, čistý, blízky mu je dedinský spôsob života, neprijal mestskú morálku. Báseň Taedium urbis (hnus mesta) – v priebehu štyroch veršov prejde od ospevovania mesta, cez zhnusenie až k oslave dediny. V meste sa cíti sám, nepochopený, opustený, neláka ho svet – niečo cudzie, chce ísť domov. SVET – mesto, Seina, domy, ľudia – vlci, DOMOV – dedina, unaj, malé chatrče, milí ľudia (idealizácia). Používa cudzie slová – hypodromy. Zvukomaľba – o,u – pochmúrne, básnické slová – chrasť, Inverzia – nie je taký ľahký, ladný ako J. Smrek
Zbierka – Spev vlkov – posilňuje nár. a soc. zložku poézie, pôsobivá – slov. príroda, vracia sa k básnickému obrazu rodného kraja – senzualizmus

Ján Smrek – poeta natus – rodený básnik, predstaviteľ vitalizmu (ospevuje život, životodárnu aktivitu, činorodosť, životný elán), stopy poetizmu.

Zbierka Zrno – vzniká z potrieb návratu k istotám domova, k znovuobjaveniu príťažlivosti slov. prírody, ded. Prostredia, piesňo-vá forma. Báseň Listy – chce vypovedať všetko, o cíti z lásky, chcel by všetko povedať, ale je toho toľko, že radšej mlčí a všetko to prežije. 2.verš – začleňuje sa do prostredia, splýva so svojim rodným krajom

Po 1945:

Ján Kostra – začal publikovať už ako študent, 1.zb. v pol. 30.rokov – Hniezda, vynikajúci lyrik – do popredia vstupuje téma domova => návrat do rodného kraja, do detstva, spomienky na matku, pred 2.SV druhá zbierka – Moja rodná – podstata, hodnota domova, charakteristiká báseň – Moja rodná – kde rieši problém vysťahovalectva – ľudia odchádzali preč a zabúdali na svoj kraj. Rodný kraj prirovnáva k „bosej kráľovnej“, kt. napriek všetkým negatívam je pre neho to najcennejšie „ona“ naňho po celý čas čakala: „má oči vyštípané túžbou a čakaním“. Nakoniec sa vracia tam, odkiaľ prišiel – návrat domov.

Úryvok – symbolizmus – nehovorí priamo o láske k vlasti, má výčitky svedomia, že odišiel, valasť=žena – verná, rásna, panna – svet ju nepozná, len on vie o jej kvalitách. Opis krajiny, vidieku (vieme si ju predstaviť) vizuálne videnie, jedna z najkrajších básní o domove sú dobrí, bohatý nepracujú => zlí, málo používa metafory, veci pomenúva priamo, nie je žena, vizuálne videnie.
Andrej Plávka – z Liptova, vychádza z ľudovej slovesnosti, Liptov – hlavná téma – zb. Tri prúty Liptova – „tri prúty“ – príroda, ľud, história Liptova, má tri časti – Návrat (do detstva, do rodného domu, k matke), Pri kozube (veľa spomienok na Liptovskú prírodu), Pieseň krásy (zrastenosť s tvrdou prírodou, snaha vniesť optimizmus).

Tri prúty – istota, na kt. sa dá stavať budúcnosť, najkrajšie vyznanie lásky rodnému Liptovu – jeho ľudu, prírode, histórii i tradí- ciam vyslovil v zb. Liptovská píšťala – rozšírené vydanie troch prútov – 4.časť – po rokoch sa vracia ako čl. skladajúci účty a bilancujúci svoj život, z konfliktného napätia, zrodeného hľadaním svojho pevného miesta v živote, literatúre, hľadaním istoty, ho vnútorný hlas a cit vedie do rodného Liptova.

U plávku bola cesta domov cestou do vlastného vútra, je to spev lásky k Liptovu, ľud – jeho bieda, krivda a neprávosť na ňom páchaná po stáročia, príroda – nevystupuje sama o sebe, ale len s človekom ako súčasť jeho existencie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Obdobie renesanie, humanizmu, baroka, klasicizmu