d konca 13. a najmä začiatkom 14. Storočia sa šírilo v Taliansku a neskôr aj v iných krajináh, myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie humanizmus (z latinčiny hunanus=ľudský) a renesancia (obroda, znovuzrodenie). Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v uchu antických ideálov a napokon obroda, znovuzrodenie antiky.
Vznik novej epochy súvisel s rozvojom manufaktúrnej výroby a s rozmachom meštianstva (buržoázie). Nová epocha bola bohatá na významné objavy a vynálezy.
Humanistické a renesančné myslenie odmietalo feudálne a cirkevné myslenie a od nadpozemského světa sa obracalo k pozemskému životu, zdôrazňovali význam pozemského života.
Zdôrazňovalo nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie človeka, úctu k rozumu (racionalizmus); zmyslové poznanie (senzualizmus); význam jednotlivca (individualizmus). Podobné hodnoty boli typické pre Grécku a Rímsku kultúru -> preto sa humanizmus a renesancia opierali o antiku. Štúdiom a napodobňovaním antikej kultúry a umenia chceli obnoviť ideály antického sveta.
HUMANIZMUS – považuje sa za začiatok a východisko renesancie. Humanisti študovali, vysvetľovali a vydávali rukopisy rímskych a gréckych básnikov, rečníkov a filozofov. Napokon napodobňovali ich tvorbu (tématiku, žánre, veršové formy, štylistické prostriedky a klasický latinský jazyk). Literárny humanizmus napodobňoval antický literárny obsah a najmä formu. V humanistickej lit. sa spracúvala predovšetkým učená a príležitostná problematika a zachovávala sa komplikovanejšia poetika.
RENESANCIA – od štúdia a napodobňovania antických diel sa postupne dostala k zobrazovaniu prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Pod renesanciou sa v širšom zmysle rozumejú všetky myšlienkové, spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredoveké feudálne myslenie. Literárna renesancia používala iba národné jazyky. Mala ľudovejší charakter, štylistika diel bola jednoduchšia.
V niektorých krajinách sa hum. a ren. nemohli naplno rozvinúť. Boj proti stredovekej feudálnej ideológii sa tu odohrával skôr vo forme náboženskej reformácie (nem. reformátor Martin Luther).
TALIANSKA LIT. (14. – 16. Stor.)
Epika – poézia
Dante Alighieri – najväčší básnik tal. human. a ren.
Epická báseň – Božská komédia – má tri časti – Peklo, Očistec, Raj. Je zložená trojveršových stop (tercíny). Má 100 spevov, zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím. V pekle ho sprevádza básnik Vergililius. Tu trpia hriešnice pre svoje vášne a zločiny. Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Danteho duša predstavuje -> celé ľudstvo. Vergilius -> rozum. Beatrice ->náboženstvo, nadpozemská dokonalosť. Dante kráča záhrobím jako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.
Próza
Giovanni Boccaccio – zakladateľ tal. ren. prózy.
Zbierka noviel – Dekameron – vrcholným dielom európskej novelistiky. Obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí, počas 10 dní na florentskom vidieku, kam ušli zo strachu pred vyčínaním moru. Rozprávania sú väčšinou veselé, vyjadrujú radosť zo života a sú zakončené ponaučením. V novelách vystupujú postavy s najrozmanitejšími ľudskými vlastnosťai (múdrosť, hlúposť, závisť, pokrytectvo, chamtivosť) -> autor tieto vlastnosti kritizuje a do popredia stavia lásku k žene.
Lyrika
Francesco Petrarca – je vzorom pre európsku lyriku. Preslávil sa najmä ľúbostnými sonetmi na svoju milú Lauru.
Sonet: Spevník – obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval Laure. Do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocity únavy zo života. Lauru predstavuje nielen ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť.Výber básni zo spevníka je u nás známy
ako Sonety pre Lauru.
FRANCÚZSKA LIT. (vrcholí v 16. storočí, no jej začiatky siahajú do 15. storočia)
Francois Villon– Malý testament – Villon žil búrlivým životom a svojim priateľom venoval satirický Malý testament, ktorým sa s nimi lúčil pri odchode z Paríža.
Veľký testament – Spomienka na mladosť, lásku, študentskú veselosť. Autor svoju úprimnosť a strach zo smrti zakrýva iróniou.
Franois Rabelais (rablé) – významný ren. prozaik. Bol mimoriadne vzdelaným človekom, preto kritizoval zaostalé výchovno-vzdelávacie metódy, právo i medicínu. Román – Gargantua a Pantagruel – útočí na sorbonnských teológov a sudcov, vyjadroval túžbu po poznaní, a preto ho Sorbona odsudzovala. Hlavné postavy – obri – putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorých autor zobrazuje groteskne. Je to vlastne paródia na rytierske romány a stredoveké eposy.
ŠPANIELSKA LIT. (rozvíjala sa v 16. a 17. storočí – zlatý vek v špan. lit.)
Komédia=veselohra – základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka.
Stupne:
- Humorný,
- Ironický,
- Sarkastický (výsmešný),
- Satirický (výsmech s úplným odmietnutím javu)
Záver: 1.zmierlivý (hrdina sa poučí, že jeho konanie spôsobuje zlo jemu i iným ľuďom a vyvodí si závery). 2.zmierenie nenastane, lebo ho nedovolí autorov odmietaví vzťah k zobrazovanému javu.
Ak sa komickosť sústreďuje na charaktery (charakterová komédia, situačná komédia), situácie
Fraška – osobitným druhom komédie. Jej char. znakmi sú nepravdepodobné situácie a zápletky, niekedy i násilná komickosť.
Zakladateľ komédie – Lope de Vega
Písal hry s nábož.charakterom, histor. hry a komédie ->zobrazoval najmä svoju súčasnosť Učiteľ tanca, Záhradníkov pes
Miguel De Cervantes Saavedra– predstavuje vrchol špan. lit. Básnik, prozaik, dramatik. Román Dômyselný rytier Don Quichote de la Mancha –hlavným cieľom bolo zosmiešniť populárne rytierské romány. Hlavný hrdina sa pometie z čítania rytieských románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu, putuje na nevládnom koni so vznešeným menom a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na oslovi. Hrdina chce pomáhať biednym a naprávať krivdy. Jeho dobrodružstvá sa končia zosmieštením alebo bitkou. Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia. Autor stavia do konfliktu dva svety – svet ideálov a svet skutočnosti.
ANGLICKÁ LIT. (14 – 16 storočie)
Wiliam Shakespeare – písal: komédie, tragédie, historické hry
Komédie – v nich hrdinovia bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi
Skrotenie zlej ženy, Svet noci svetojánskej, Mnoho kriku pre nič
Veselé panie z Windsoru – dve panie, ktorým samoľúbi, pôžitkársky rytier Falstaff napísal rovnaké ľúbostné listy, sa rozhodnú záletníka potrestať. Svojim vtipom a prefíkanosťou ho zosmiešnia.
Tragédie – zobrazujú konflikty dobra a zla, ľudskosti a podlosti
Rómeo a Júlia – nešťastne hynú mladí milenci, lebo ich rody žijú v nenávisti a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obeťami svojich detí.
Hamlet – Syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, jeho strýko, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou – vdovou. Princ Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní. Pritom zomierajú aj nevinní (Ofélia, ktorá ľúbila Hamleta sa pomiatla a utopila). Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Zraní princa, ale pti zámene kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech oztráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca.
Historické hry – Henrich VI. a Richard III.
SLOVENSKÁ LIT:
Ján Jesénius, Vavrinec Benedikt Nedožerský -> humanistická veda Renes. dráma jej zakladateľ arcibiskup Peter Pázmaň -> veľká osbnosť a úspešný protireformátor.
Delenie na 3 štýli – 1.vysoký,2.stredný,3.nižžší – ľudový – sa postupne z tvorby vytrácalo
Od konca 17. stor. sa začala zretelnejšie vyčleňovať i svetská lit., a to meštianska a ľudová.
Slovenskú barokovú lit. charakterizoval zvýšený záujem o slov. dejiny, úcta k slov. jazyku, väčšia pestrosť žánrov: duchovná poézia, modlitby, básne, školské hry.
CESTOPISNÁ LIT. – Daniel Krman – Cestovný denník
Vedeká a popularizačná literatúra
Matej Bell – najväčšia vedecká osobnosť uznávaná i v zahraničí,m bol polyhistor, rektor Banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea. Napísal nespočetné množstvo vedeckých článkov a diel vo viacerých jazykoch: latinskom, nemeckom, maďarskom a českom. Výskumnými metódami sa približoval osvietenskému obobiu. Patril k najvýznamnejším barokovým aut.
Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku
Adam František Kollár – historik, právnik a riaditeľ Viedenskej cisárskej knižnice. Svoje národno-obranné tendencie pejavil aj vo svojih spisoch.
Kniha: O pôvode a stálom používaní zákonodárnej moci – kritizuje zlé položenie poddaných a navrhuje zdanenie šľachty a církvi. Za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo a časť nákladu spálili.
Klasicizmus (17. – 18. stor) – hlavný konflikt – rozum alebo cit -> víťazí rozum -> vyššie kruhy, v období absolutnej monarchie. Umelecký smer , úzko spätý so životom a vkusom šľachty a kráľovského dvora. Vznikol a vyvrcholil na fran. kráľ. dvore za vlády Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy, ako umenie prispôsobené prevažne potrebám dvornej spoločnosti. Utváral sa pod vplyvom filozofie racionalizmu, ktorej zakladateľom bol René Descartes. Literat. sa viac sústreďuje na všeobecné črty človeka -> vytvorila typy postáv. Podľa filozofic. racion. Človeku i svetu vládne rozum, ktorý umožňuje poznateľnosť sveta, pretože vo všetkom je zákonitosť i poriadok. V umení sa zdôrazňovala jasnosť i presnoť. Vyzdvihuje úlohu rozumu v umení. Klasicistická poézia – vzorom bola antika. Pri zobrazovaní charakterov sa zahádzalo do jednostrannosti a všeobecnosti. Klasicistická lit. sa delila na: 1. vysokú – óda, elégia, epos, tragédia
2. nízku – bájka, satira, komódia
DRÁMA – klasicistická dráma dodržiavala tri jednoty: času, miesta a deja.
Piere Corneille – dráma – Cid – Rodrigo – Cid (pán) zabije otca svojej milej Chimeny, ktorý urazil jeho otca. Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť. Rozuzlenie po zásahu kráľa je zmierlivé: posiela Rodriga bojovať proti Maurom v nádeji, že čas všetko zahojí. Záver hry – tragikomický ráz.
