Je to stará
dievka Anča-zmija, ktorá sa vyníma z ťapákovského prostredia len
v osobnom zmysle, svojou nespokojnosťou s vlastným osudom. Inak je
zástankiňou starého poriadku. Avšak tá ktorá sa postaví na odpor voči
ťapákovčine je nevesta Iľa-kráľovná, ktorá mala možnosť skúsiť a poznať
svet ako babica.Pre svoj plán chce získať aj svojho nerozhodného muža no
keď sa jej to nedarí, tak odíde do služby. no predsa len dosiahne svoj
cieĺ a odsťahuje sa s mužom do vlastného domu. Víťazstvo Ili je obrazom
ústupu starej dediny pred požiadavkami nových čias. Timrava jasne
v diele vyjadruje svoje sympatie s úsilím Ili, lebo v jej konaní videla
určité východisko zo sociálnych pomerov a najmä duchovnú zaostalosť
tradičnej dediny. Timrava svojím bystrím pozorovacím talentom postrehla,
že kapitalizmus prináša nielen ozdravujúci prúd do myslenia dedinských
ľudí, ale zároveň vytvára nové spôsoby ponižovania a obmedzovania
človeka (Iľa ich poznala na vlastnej koži ako slúžka v učiteľskej
rodine). Vonkajší dej (život Ťapákovcov) dopĺňa vnútorný dej (životná
tragédia Anči). Ako vidí v sympatickej Ili aj mnohé záporné vlastnosti,
tak i pre zlostnú a zádrapčivú Anču má hlboké ľudské pochopenie(je
citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou).

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ:(odhaľuje biedu a ťažký život dedinčanov)pochádza
z mnohodetnej rodiny, aby ušetril starosti rodičom, tak ho vychovával
starý otec. Narodil sa v Tajove, podľa čoho si zvolil aj svoje umelecké
meno. Písal poviedky:Maco Mlieč, Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka
Pôstková. Bol prozaikom a dramatikom. Medzi dramatickú tvorbu patrí
Ženský zákon, Nový život, Statky zmätky, V službe.
Maco Mlieč:nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského života, ako
Kukučín. Vykresľoval ho taký ako je. Svoje sympatie prejavuje biednym
a trpiacim. V poviedke odhalil dva svety vedľa seba, svet boháčov
a chudoby. Oba svety zatiaľ žijú vedľa seba bez otvoreného konfliktu, no
sociálne pomery na prelome storočí signalizujú nevyhnutnosť budúceho
konfliktu. V Macovom gazdovi kreslí autor dedinského boháča, ktorý
sa predovšetkým usiluje zabezpečiť si z práce svojej čeľade pokojný
blahobytný život. O svojich sluhoch sa stará iba do tej miery, aby
nestratil lacnú pracovnú silu. Vedľa neho podrobne a s prenikavým
cítením rozvíja dojímavý obraz sluhu Maca Mlieča. V mladosti prišiel ku
gazdovi do služby za paholka ku koňom a robil za pár grošov. No neskôr
už len za jedlo, tabak, háby. Keď mu zomrela matka, tak ho už ani
nezjednali, ale drel ako otrok po celý život.