Neskôr, keď zostarel
a rozbolela ho poranená noha dali ho k volom potom ku kravám. Keď Maco
Mlieč už nevládze ani robiť ide ku gazdovi spýtať sa či mu je niečo
dlžen, aby mohol s pokojným svedomím zomrieť. V gazdovi sa prebudí
svedomie a povie, že mu dokonca on sám dlží. Maco prosí len
o vystrojenie pekného pohrebu. Gazda mu to splní, spraví mu veľkolepý
pohreb začo dostane pochvalu od richtára, no medzi sluhami sa šepkalo
"že mu mal začo ten pohreb vystrojiť".

MARTIN KUKUČÍN:(píše s humorom o ľudských vlastnostiach, ku ktorým sa
stavia zmierlivo) Narodil sa v dolnooravskej dedinke Jasenová, kde aj
začal tvoriť. Jeho vlastné meno je Matej Bencúr. V Prahe vyštudoval
medicínu,kde sa zapojil do spolku DETVAN. Po skončení štúdia odišiel do
Juhoslávie na ostrov Brač. Do vlasti sa vrátil r. 1922. Bol sklamaný
spoločenskými pomermi, odišiel do Južnej Ameriky a potom do Juhoslávie,
kde r. 1928 zomrel. o dedinských zvykoch a obyčajoch píše v poviedkach:
Na jarmok, Dedinský jarmok, Hody, Rysavá jalovica. Ľudské vzťahy
analyzuje v prózach, ale najmä v poviedkach:Neprebudený, Keď báčik
z Chochoľova umrie, Dies Irae.
Rysavá jalovica: humorná poviedka, hlavnou postavou je Adam Krt, dobrý
človek, má však jednu slabosť-pijatiku.
Neprebudený:tragická psychologická poviedka. Hlavnou postavou je
mrzák, duševne zaostalý dedinský husiar Ondráš Machuľa, ktorý sa stal
obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bešenovie. Tragickosť ľúbostnej drámy je v tom, že bolo nad jeho sily pochopiť,
prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zostal mu len pocit krivdy, ktorý ho
sprevádzal aj na svadbe Zuzky s Janom Dúbravom, počas ktorej nečakane
vypukol požiar a Ondráš pri záchrane Bošanovie husí tragicky hynie
v plameňoch. Ondráša Machuľu zobrazil Kukučín s hlbokým porozumením, typ
vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny. Zobrazil tu
obraz života Slovenskej dediny. Je to jediná poviedka, ktorá konči
smutne, ostatné končia happyendom.
Keď báčik z Chochoľova umrie:humorno-satirická poviedka. Autor
zachytil úpadok zemianstva, jeho neschopnosť zasahovať do osudov
vlastných i do osudov národa. V poviedke reprezentuje zemianstvo Aduš
Domanický z Domaníc. Jeho charakter je tragický. Aduš navonok vystupuje
ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadáva
a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ,
ktorý má všetky znaky svojej triedy - dravosť, bezohľadnosť, špekulácie.