Dedina v diele Kukučína, Tajovského a Timravy

DEDINA V DIELE KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO A TIMRAVI

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 v Uhorsku politickú
a hospodársku moc prevzala maďarská buržoázia. Nadvládu využívala na
premenu mnohonárodnostného Uhorska na jednotný národ. Zatvorenie troch
slovenský gymnázií a Matice slovenskej r. 1875(Maticu založili v roku
1863). Nastalo ďalšie zbedačovanie a vysťahovalectvo. Politika
slovenskej buržoázie a jej reprezentačného orgánu Národných novín
nadobúda úpadkový charakter. Kríza politickej koncepcie slovenskej
buržoázie sa prehĺbilo po vzniku robotníckeho hnutia. Roku 1890 vznikla
sociálnodemokratická strana, ktorá rozvíjala toto robotnícke hnutie. Napriek vládnemu teroru začali vychádzať robotnícke časopisy: NOVÁ DOBA,
ZORA, SLOVENSKÉ ROBOTNÍCKE NOVINY(r.1904). V 60-70 rokoch sa stáva
centrom národného života Martin. Tu vychádzalo viacero časopisov:
SLOVENSKÉ POHĽADY, NÁRODNÉ NOVINY, humorný ČERNOKŇAŽNÍK. Vznikali tu
významné hospodárske podniky(Tatra banka), sídlila tu Národná strana
a jej tlačový orgán Národné noviny. Predstavitelia tohto obdobia písali
v Realizme.
BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA:(poukazuje na zlé vlastnosti ľudu, na
alkoholizmus, honbu za majetkom, zaostalosť a spokojnosť s tým čo
je)vyrastala v dedine horného Novohradu a osobné skúsenosti a poznatky
z dedinského života plne využila na verné opísanie dedinského života vo
svojich knihách. Mala pokojné detstvo v rodine farára. Pseudonym Timrava
si zvolila podľa obľúbenej studničky s čistou vodou v polichňanskom
chotári.Medzi jej diela s dedinskou tématikou patria Na jednom dvore,
Mocnár, Žiadna radosť, Príde čas, Márnosť všetko, Ťapákovci. Ďalej
napísala Hrdinovia, Skon Paľa Ročku.
Ťapákovci:nastolila tu ostrý náhľad na patriarchálno žijúcu, starých
poriadkov sa pridržujúcu rodinu,zaujíma zároveň kritický postoj k samému
ľudu.
V jedom dome sa tlačí 16 ľudí, ktorých vykresľuje v strašnej duševnej
a telesnej pomalosti. Zdôrazňuje to už v samom začiatku poviedky, kde
najprv uvedie obraz jarnej, k životu sa prebúdzajúcej prírody, do práce
sa poberajúcich ľudí naproti zaháľajúcim Ťapákovcom. Všetko im padne
zaťažko, robiť, myslieť, ba dokonca u nich nie je zvykom odpovedať si na
každú otázku. Na každý pokus niečo vylepšiť sa odpovedá "Ako sa dobre
pamätám, bolo u nás vždy tak". V početnej rodine sa nájdu iba dve osoby,
ženy, ktoré prejavujú samostatný úsudok a vôľu k činu.

Je to stará
dievka Anča-zmija, ktorá sa vyníma z ťapákovského prostredia len
v osobnom zmysle, svojou nespokojnosťou s vlastným osudom. Inak je
zástankiňou starého poriadku. Avšak tá ktorá sa postaví na odpor voči
ťapákovčine je nevesta Iľa-kráľovná, ktorá mala možnosť skúsiť a poznať
svet ako babica.Pre svoj plán chce získať aj svojho nerozhodného muža no
keď sa jej to nedarí, tak odíde do služby. no predsa len dosiahne svoj
cieĺ a odsťahuje sa s mužom do vlastného domu. Víťazstvo Ili je obrazom
ústupu starej dediny pred požiadavkami nových čias. Timrava jasne
v diele vyjadruje svoje sympatie s úsilím Ili, lebo v jej konaní videla
určité východisko zo sociálnych pomerov a najmä duchovnú zaostalosť
tradičnej dediny. Timrava svojím bystrím pozorovacím talentom postrehla,
že kapitalizmus prináša nielen ozdravujúci prúd do myslenia dedinských
ľudí, ale zároveň vytvára nové spôsoby ponižovania a obmedzovania
človeka (Iľa ich poznala na vlastnej koži ako slúžka v učiteľskej
rodine). Vonkajší dej (život Ťapákovcov) dopĺňa vnútorný dej (životná
tragédia Anči). Ako vidí v sympatickej Ili aj mnohé záporné vlastnosti,
tak i pre zlostnú a zádrapčivú Anču má hlboké ľudské pochopenie(je
citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou).

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ:(odhaľuje biedu a ťažký život dedinčanov)pochádza
z mnohodetnej rodiny, aby ušetril starosti rodičom, tak ho vychovával
starý otec. Narodil sa v Tajove, podľa čoho si zvolil aj svoje umelecké
meno. Písal poviedky:Maco Mlieč, Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka
Pôstková. Bol prozaikom a dramatikom. Medzi dramatickú tvorbu patrí
Ženský zákon, Nový život, Statky zmätky, V službe.
Maco Mlieč:nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského života, ako
Kukučín. Vykresľoval ho taký ako je. Svoje sympatie prejavuje biednym
a trpiacim. V poviedke odhalil dva svety vedľa seba, svet boháčov
a chudoby. Oba svety zatiaľ žijú vedľa seba bez otvoreného konfliktu, no
sociálne pomery na prelome storočí signalizujú nevyhnutnosť budúceho
konfliktu. V Macovom gazdovi kreslí autor dedinského boháča, ktorý
sa predovšetkým usiluje zabezpečiť si z práce svojej čeľade pokojný
blahobytný život. O svojich sluhoch sa stará iba do tej miery, aby
nestratil lacnú pracovnú silu. Vedľa neho podrobne a s prenikavým
cítením rozvíja dojímavý obraz sluhu Maca Mlieča. V mladosti prišiel ku
gazdovi do služby za paholka ku koňom a robil za pár grošov. No neskôr
už len za jedlo, tabak, háby. Keď mu zomrela matka, tak ho už ani
nezjednali, ale drel ako otrok po celý život.

Neskôr, keď zostarel
a rozbolela ho poranená noha dali ho k volom potom ku kravám. Keď Maco
Mlieč už nevládze ani robiť ide ku gazdovi spýtať sa či mu je niečo
dlžen, aby mohol s pokojným svedomím zomrieť. V gazdovi sa prebudí
svedomie a povie, že mu dokonca on sám dlží. Maco prosí len
o vystrojenie pekného pohrebu. Gazda mu to splní, spraví mu veľkolepý
pohreb začo dostane pochvalu od richtára, no medzi sluhami sa šepkalo
"že mu mal začo ten pohreb vystrojiť".

MARTIN KUKUČÍN:(píše s humorom o ľudských vlastnostiach, ku ktorým sa
stavia zmierlivo) Narodil sa v dolnooravskej dedinke Jasenová, kde aj
začal tvoriť. Jeho vlastné meno je Matej Bencúr. V Prahe vyštudoval
medicínu,kde sa zapojil do spolku DETVAN. Po skončení štúdia odišiel do
Juhoslávie na ostrov Brač. Do vlasti sa vrátil r. 1922. Bol sklamaný
spoločenskými pomermi, odišiel do Južnej Ameriky a potom do Juhoslávie,
kde r. 1928 zomrel. o dedinských zvykoch a obyčajoch píše v poviedkach:
Na jarmok, Dedinský jarmok, Hody, Rysavá jalovica. Ľudské vzťahy
analyzuje v prózach, ale najmä v poviedkach:Neprebudený, Keď báčik
z Chochoľova umrie, Dies Irae.
Rysavá jalovica: humorná poviedka, hlavnou postavou je Adam Krt, dobrý
človek, má však jednu slabosť-pijatiku.
Neprebudený:tragická psychologická poviedka. Hlavnou postavou je
mrzák, duševne zaostalý dedinský husiar Ondráš Machuľa, ktorý sa stal
obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bešenovie. Tragickosť ľúbostnej drámy je v tom, že bolo nad jeho sily pochopiť,
prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zostal mu len pocit krivdy, ktorý ho
sprevádzal aj na svadbe Zuzky s Janom Dúbravom, počas ktorej nečakane
vypukol požiar a Ondráš pri záchrane Bošanovie husí tragicky hynie
v plameňoch. Ondráša Machuľu zobrazil Kukučín s hlbokým porozumením, typ
vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny. Zobrazil tu
obraz života Slovenskej dediny. Je to jediná poviedka, ktorá konči
smutne, ostatné končia happyendom.
Keď báčik z Chochoľova umrie:humorno-satirická poviedka. Autor
zachytil úpadok zemianstva, jeho neschopnosť zasahovať do osudov
vlastných i do osudov národa. V poviedke reprezentuje zemianstvo Aduš
Domanický z Domaníc. Jeho charakter je tragický. Aduš navonok vystupuje
ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadáva
a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ,
ktorý má všetky znaky svojej triedy - dravosť, bezohľadnosť, špekulácie.

Trávovi sa sníval sen, že sa všetci ľudia premenili na ovce, on ich
strihal a vlnu odosielal v plných vagónoch. Kukučínovy imponuje Trávova
životaschopnosť, no jeho irónia stíha aj tento nový typ egoistického
podnikateľa "z ľudu". Kukučínovi sa konfrontáciou týchto dvoch
protikladných spoločenských typov - upadajúceho zemana a podnikavého
kupca - podarilo zachytiť základné tendencie spoločenského vývinu doby. Autor zachytil, že zemianstvo skončilo svoju úlohu a na jeho miesto
nastupuje maloburžoázia. (Domanický - jeho meno vystihuje, že "doma nič"
nemá).
Záver:Predstavitelia kritického realizmu Timrava, Kukučín a
Tajovský kritizujú vzťahy bohatých k chudobným, poukazujú na rozdielny
spôsob života. Kukučín a Tajovský majú kritiku miernejšiu a láskavejšiu. Timrava je predstaviteľkou kritického realizmu, ktorá sa svojou
otvorenou kritikou nevyhne nikomu, a ostro sa vysmieva z neduhy začať po
novom.