Tvorba Krasku a Bezruča - Umelecký a odborný štýl

tvorba KRASKU a BEZRUČA Umelecký a odborný štýl

IVAN KRASKO
je hlavným predstaviteľom Slov. literárnej moderny. Napísal len dve
básnické zbierky, ale utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike.
Vo svojich prvých veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak
a napísal ich v duchu Hviezdoslavovej poetiky. Prvé básne podpisoval
pseudonymom Janko Cigáň. Knižne vydal svoje básne až po niekoľkých
rokoch literárnej činnosti. Prvá zbierka sa volá Not ex solitudo. V názve sú obsiahnuté základné postoje moderného básnika k svetu: Noc
a samota. Nie je náhodou, že svojho lyrického hrdinu, totožného
s básnikom, do prostredia "búrnej, tmavej noci" a tklivej samoty. Tieto
nálady u neho vychádzajú z dôvodu, že básne písal daleko od domova,
preto sa v nich vynára spomienka na rodný kraj, matku (Vesper dominicae
= Nedeľný večer).
Krasko na rozdiel od staršej generácie básnikov vyslovoval fakty
objektívnej skutočnosti prostredníctvom vlastnej osobnosti, cez vlastnú
dušu. Neustále prežíva prírodné deje (Topole, Zmráka sa), zamýšľal sa
nad
zmyslom ľudského života (Quia pulvis sum =Pretože som prach) a patrí sem
i ľúbostný cit (Plachý rekord). V tejto zbierke zaujíma dôležité miesto
báseň Jehovah. Vyslovuje v nej ostrú kritiku na politiku tzv. pasivity
v prdvojnovom slovenskom živote.
Svoje hlavné hlavné motívy poézie rozvíjal aj v druhej zbierke Verše. Obsahuje však viac významových tém ako predošlá. Na jednom z jeho pólov
je ľútosť za dávnymi láskami a pocit akého si vyrovnania, kým druhý pól
je neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti. Rozširujúcimi motívmi
rozšíril svoj pohľad na život a na spoločenskú problematiku. Zodpovedne
sa zamýšľa nad svojím miestom vo svete a uvedomuje si nadosobné hodnoty
života, preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej
a sociálnej povahy. Prejavilo sa to v básňach ako sú Otcova roľa, Baníci
a List slečne Ľ. G. Lyrický hrdina hľadá riešenie situácie v prospech
celku.
Básnik vyslovuje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil
slovenský ľud pred prvou sv. vojnou, raz príde čas slobody, pre tie
spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpeli soc. a nár. útlakom.

PETER BEZRUČ
Patrí medzi mladých spisovateľov, ktorí sa na začiatku 20 stor. kriticky postavili proti sociálnej a národnostnej politike
Rakúska-Uhorska.

Dnešná literárna história oceňuje Bezručovu básnickú
tvorbu ako dielo základného významu v rozvoji českej sociálnej poézie
20 storočia.
Je autorom jedinej zbierky Slezské písne. Po vydaní Slezské písne
doplňoval, ale jadro tvoria básne napísané v 1899-1900. Bezruč je len
pseudonym, pod ktorým sa skrýval poštový úradník Vladimír Vašek a keď ho
odhalili skoro prestal písať.
V Slezských písňach zachytil všetky základné otázky českého národného
a sociálneho života pred prvou svetovou vojnou a v skratke vyjadril aj
svoje osobné problémy. Obranu českého národa zakladá na regionálnej
tématike, Sliezsko. Tu sa najviac prejavila germanizácia a bolo tu na
každom kroku vydieť výsledky sociálneho vykorisťovania. Symbolom tohto
dvojnásobného utláčania boli majitelia ostravských tovární a baní, na
vidieku majitelia lesov a polí stelesňovaní "markýzom Gerom"
Druhou tématikou Bezručovej poézie je zobrazenie postáv z ľudového
prostredia. V ich osudoch je vyjadrená veľká ľudská bieda (Maryčka
Magdonova, Ostrava) a prirodzený odpor voči tomuto útlaku. Zosobnil ho
v postave zbojníka Ondráša, ktorému boli pripisované vlastnosti podobné
ako nášmu Jánošikovi.
Utrpenie vlastného národa zabraňovalo výraznejšie vyjadriť svoje
osobné problémy. Ale nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu
ľudského osa}otenia, v ktorom len čo sa zableskla žiara lásky aj rýchlo
zhasla (Jen jedenkrát).

a) Porovnajte hrdinov Kraskovej a Bezručovej poézie na základe analýzy
konkrétnych básní.

b) Porovnajte vzťah osobného a spoločenského v období moderny,
klasicizmu romantizmu.

c) Vysvetlite rozdiel medzi umeleckým a odborným štýlom.