Poézia Kostru, Rúfusa a Horova

Ján Kostra
Jeho prvou zbierkou bola zbierka Hviezda. Bola charakteristická
svojim citovým prístupom k otázkam domova, detstva, ženy a lásky k nej. Rovnaké mitývy mal aj v zbierke Moja rodná, iba hierarchia sa zmenila. Do popredia sa dostáva pocit domova. Opiera sa v nej o historický základ
blýžiacej sa 2. svetovej vojny. Neskôr napísal svoju najkrajšiu
a filozoficky najucelenejšiu báseň o žene - Ave Eva. Pozoruhodná je aj
jeho zbierka Javorový list. V básni Môj rodný domov si Kostra spomýna na
skromný dom svojich rodičov, ktorý stál vedľa kaštiela. Táto spomienka
bola uňho spojená s jeho otcom, ktorý bol obyčajný pracovitý človek. Záver tejto básne je však poznačený tendenčnou výpoveďou, kde básnik
odsedzuje správanie bývalých majitelov kaštiela a do popredia vyzdvihuje
navé využitie priestorov. Ďalšou jeho poémou, ktorá bola poznačená dobou
bola poéma Na Stalina.
Okrem vlastnej tvorby Kostra aj prekladal francúzsku, sovietsku
a českú literatúru.

Pavol Horov
V svojej prvej zbierke Zradné vody spodné sa viac ako o svoje
problémy zaujíma o problémy vojny. Tie sa spájajú s pocitmi úskosti,
prázdnoty, márnosti. Ešte očividnejšie je to v zberke Niota matka naša. V nej ako útočisko nachádza hodnoty späté s detstvom, rodiskom a matkou. Potobnú tematikumá aj zbierka Návraty (1944). Poéziou návratu domov, do
rodného kraja, je zbierka Vysoké letné nebe (1960). Stretávame sa tu
s neopakovatelnou básnickou podobou zemplínskeho kraja. (Horov pochádza
z východného slovenska.)

Milan Rúfus
Už 1. svojou básnickou zbierkou Až dozrieme získal ako básnik
významné postavenie. Táto zbierka vychádza z celej škály tém. Je tu téma
vojny a mieru (vojne vo Vietname a v Kórei), téma domova, otca, matky,
starých rodičov, padlých vo vojne a v SNP, téma prírody.. No všetky
tieto témy spracúva bolestivo a tragicky. Bol to dôsledok doby. Báseň
chlapec a zbierka Chlapec maluje dúhu má tiež podobný ideový charakter
-problémy doby a básnikovho života. Milan Rúfus sa pokúsil spojiť svoje
diela aj s inými umeleckými prostriedkami, ako sú umelecká fotografia
a maliarske dielo. Spolupracoval preto s fotografom Martinom Martinčekom
a s maliarmi Ľudovítom Fullom a Milošom Barovským. Napísal tiež Knihu
rozprávok a zbierka Sobotné večery. Okrem básnickej činnosti sa venoval
aj eseistickej a prekladovej literatúre.