uznal po obhajobe slovanskú liturgiu, ale len do roku 885, keď
M zomiera. Jeho žiakov vyhnali z Moravy, uchílili sa väčšinou do
Bulharska. Priniesli tam slovanské obrady a utvorili tam nové strediská
slovanskej vzdelanosti. V Bulharsku žiaci utvorili nové písmo
- cyrilika. Odtiaľ sa slovanský obrad rozšíril do Kyjevskej Rusi. Po
smrti Svätopluka VM upadala. V 10. storočí sa Slovensko stalo súčasťou
Uhorska. Strediskom vzdelania sa stali kláštory a cirkevné i mestské
školy. Za vyšším vzdelaním sa chodilo na zahraničné
univerzity(Praha,Viedeň,Krakov). Vprvej polovici 15. storočia prenikli
na Slovensko husitské mušlienky(Jan Vavrincov z Račíc). Domáci jazyk sa
obmedzil na poddanské mestské a zemianske vrstvy. Úradným jazykom
privilégovaných vrstiev bola latinčina. Od 14. storočia začali používať
slovenský zemepáni a meštiaci ako písomný jazyk češtinu. Stala sa na
niekoľko storočí administratívno-právnym,náboženským a literárnym
jazykom.
VM-ké umenie reprezentovalo hudobné umenie(staroslovienský bohoslužobný
spev a cirkevná hudba), materiálna kultúra(náušnice a nádoby) a cirkevná
architektúra(Nitra,Valy pri Mikulčiciach).

8. b/ Indoeurópske jazyky
Aj súčasné slovanské jazyky mali v dávnej minulosti svoje
"prajazyky", z ktorých sa vyvinuli až do dnešného stavu.
Predchodcom slovanských jazykov bola "praslovančina" Z pôvodného
indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami
v hláskovej stavbe, napr. spoluhlásky k, g, ch pôvodného prajazyka sa
v praslovančine zmenili na č, ž, š, pred samohláskami i, e, a,
z predpokladaných praslovanských slov "kelo, giv, legeti" vznikli tak
slovenské slová "čelo, živý, ležať". Takáto zmena sa označuje ako "prvá
palatalizácia" /prvé zmäkčovanie/. Podobné zmeny sa diali aj pred
samohláskami i, e ktoré vznikli z dvojhlások ei, oi, ai. To bola "druhá
palatalizácia", ktorou vznikli slová cena, vlci z indoeurópskych podôb
koina, vilkoi. Je známa aj "tretia palatalizácia" po samohláskach ił. V príkladoch sa uvádzajú hlásky podobné tvrdému a mäkkému "jery"
(ruština). Sú to tzv. redukované vokály, ktoré vznikli z indoeuropskych
vokálov i, u. Praslovanský vokál "y" zase vznikol z indoeuropskeho
vokálu "i".
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, ľahko zistíme, že sú neobyčajne
blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho
rozvíjala ako jediný dialekt indoeurópskeho prajazyka a to v období, keď
starí Slovania žili v spoločnej starej vlasti.