Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre

Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre

Predchodcom slovanských jazykov bola praslovančina. Staroslovienska
literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši (založil ju knieža Mojmír 1. a zveľadil synovec Rastislav). V 9. storočí sa musela VM brániť vplyvom
Východofranskej ríše. Tento vplyv upevňovali franskí kňazi, ktorí
podliehali franským biskupom a nemohli byť teda oporou kniežacej moci
VM. Proti tejto hrozbe hľadal východisko v nadviazaní stykov s inými
slovanskými krajinami. V roku 861 Rastislav (846-870) požiadal rímskeho
pápeža a biskupa o poskitnutie vierozvezcov. Jeho žiadosti nevyhoveli
a preto sa v roku 862 sa Rastislav obrátil na byzanského cisára Michala
III. (838-867) so žiadosťou o vierozvezcov,ktorí by vykladali ľudu pravú
vieru v zrozumiteľnom jazyku. Chcel tým získať vyškolené domáce
duchovenstvo, ktoré by bolo od neho závislé. Cisár vyhovel a poslal na
VM vierozvescov Konštantína (neskôr Ciril 827-867) a Metoda (813-885) zo
Solúna. K a M prišli na VM v roku 863 už vopred pripravený. K vytvoril
písmo HLAHOLIKU, vytvorenú z malích písmen gréckej abecedy. Z gréčtiny
preložil časť biblie a bohoslužobné knihy. Literatúru z tohto obdobia
delíme na prekladovú a pôvodnú. Prekladová literatúra je tvorená
prekladmi z biblie, evanieliá, misáľ, epištoli.Pôvodná literatúra
(praslovanská) nastúpila až po prekladovej. Ako prvé dielo z pôvodnej
literatúri sa priznáva K. Je to veršovaný predhovork prekladu evanielija
Proglas. Táto oslavná báseň vyzdvihuje domáci jazyk ako
sprostretkovateľa knižnej vzdelanosti. Medzi najvýznamnejšie VM pamiatky
patria Moravsko-panonské legendy (9.stor). Pripisujú sa K a M žiakovi
Klimentovi, ale sú asi dielom dvoch autorov. Majú dva dieli. Prvý, Život
Konštantína je najmä o detstve, štúdii a činnosti K. O obhajobe
staroslovienčiny proti trojjazyčníkom (grécky,latinsky,hebrejsky). Druhý, Život Metoda sa zaoberá najpodrobnejšie činnosťou M vo VM. Je
kratšia, vecnejšia a jednoduchšia.
Pokojný vývoj na Morave prerušil prevrat, ktorým sa zmocnil vlády
Rastislavov synovec Svätopluk ( do vtedy nitrianske knieža). Uhájil
samostatnosť pred Východofranskou ríšou a začal uskutočňovať svoje
mocenské plány. Jeho zámerom nevihovovala M činnosť. Začalo vzrastať
napätie medzi slovanským a franským duchovenstvom. K a M museli v Ríme
pred pápežom obhájiť slovanskú liturgiu. K sa utiahol do kláštora
a premenoval sa na Cirila. M bol 2,5 roka väznený za vlády Svätopluka. Ján VII.

uznal po obhajobe slovanskú liturgiu, ale len do roku 885, keď
M zomiera. Jeho žiakov vyhnali z Moravy, uchílili sa väčšinou do
Bulharska. Priniesli tam slovanské obrady a utvorili tam nové strediská
slovanskej vzdelanosti. V Bulharsku žiaci utvorili nové písmo
- cyrilika. Odtiaľ sa slovanský obrad rozšíril do Kyjevskej Rusi. Po
smrti Svätopluka VM upadala. V 10. storočí sa Slovensko stalo súčasťou
Uhorska. Strediskom vzdelania sa stali kláštory a cirkevné i mestské
školy. Za vyšším vzdelaním sa chodilo na zahraničné
univerzity(Praha,Viedeň,Krakov). Vprvej polovici 15. storočia prenikli
na Slovensko husitské mušlienky(Jan Vavrincov z Račíc). Domáci jazyk sa
obmedzil na poddanské mestské a zemianske vrstvy. Úradným jazykom
privilégovaných vrstiev bola latinčina. Od 14. storočia začali používať
slovenský zemepáni a meštiaci ako písomný jazyk češtinu. Stala sa na
niekoľko storočí administratívno-právnym,náboženským a literárnym
jazykom.
VM-ké umenie reprezentovalo hudobné umenie(staroslovienský bohoslužobný
spev a cirkevná hudba), materiálna kultúra(náušnice a nádoby) a cirkevná
architektúra(Nitra,Valy pri Mikulčiciach).

8. b/ Indoeurópske jazyky
Aj súčasné slovanské jazyky mali v dávnej minulosti svoje
"prajazyky", z ktorých sa vyvinuli až do dnešného stavu.
Predchodcom slovanských jazykov bola "praslovančina" Z pôvodného
indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami
v hláskovej stavbe, napr. spoluhlásky k, g, ch pôvodného prajazyka sa
v praslovančine zmenili na č, ž, š, pred samohláskami i, e, a,
z predpokladaných praslovanských slov "kelo, giv, legeti" vznikli tak
slovenské slová "čelo, živý, ležať". Takáto zmena sa označuje ako "prvá
palatalizácia" /prvé zmäkčovanie/. Podobné zmeny sa diali aj pred
samohláskami i, e ktoré vznikli z dvojhlások ei, oi, ai. To bola "druhá
palatalizácia", ktorou vznikli slová cena, vlci z indoeurópskych podôb
koina, vilkoi. Je známa aj "tretia palatalizácia" po samohláskach ił. V príkladoch sa uvádzajú hlásky podobné tvrdému a mäkkému "jery"
(ruština). Sú to tzv. redukované vokály, ktoré vznikli z indoeuropskych
vokálov i, u. Praslovanský vokál "y" zase vznikol z indoeuropskeho
vokálu "i".
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, ľahko zistíme, že sú neobyčajne
blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho
rozvíjala ako jediný dialekt indoeurópskeho prajazyka a to v období, keď
starí Slovania žili v spoločnej starej vlasti.

Keď sa však zo spoločnej
starej vlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk, praslovančina rozpadať
na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou
hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov
stali základom spisovného jazyka, napr. staroslovenský dialekt sa stal
základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej
ruštiny.
Rozdelenie slovanských jazykov
slovanské
západoslovanské východoslovanské južnoslovanské

- slovenčina - bieloruština - bulharčina
- čeština - ruština - macedončina
- dolná lužičtina - ukrajinčina - srbochorváčtina
- horná lužičtina - slovinčina
- poľština.