(1880-1918)

Autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, dávali prednosť súčasnej tematike, pričom neobchádzali konflikty vnútri národnej spoločnosti. Témou literatúry sa stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život. Ich umelecké ideály sa upínali k vedúcim zjavom domácej literárnej tradície i k hodnotám európskej poézie, ktoré prijímali ako stelesnenie myšlienok „slobody a voľnosti“. Sociálna problematika v realistických literárnych dielach postupom času celkom zatlačila národnú otázku.
Literárny almanach(zborník prác) mladých autorov Napred, zostavili P.O. Hviezdoslav a Koloman Banšell venovali ho „otcom národa“. Keďže si autori v niektorých príspevkoch dovolili viac, než pripúšťali „otcovia národa“ (úsilie o slobodu prejavu všetkých stránok básnikovej osobnosti, demokratizmu v cítení a myslení mladých, ich túžby po tematickej pestrosti a veršovej novosti) vyslúžili si od nich kritické zamietnutie. Okrem rámy Otčim tu bolo 14 lyrických básní. Ich myšlienková skladba siaha od vyslovenia ľúbostnej túžby cez vyznávanie národného povedomia až po všeľudské problémy.

Generačná výmena sa odohrala bez názorových napätí- na prelome 70.-80. rokov. Sprevádzal ju zánik časopisu Orol, ktorý bol literárnym časopisom štúrovskej generácie, a vznik nového časopisu (obnovenie) Slovenských pohľadov, ktorých vedenie vzali do rúk predstavitelia nastupujúcej literárnej generácie(Vajanský, Škultéty).

Prvá vlna Slovenského literárneho realizmu

(1880-1900)

Najvýznamnejší predstavitelia slovenskej literatúry: Svetozár Hurban-Vajanský ,Pavol Országh-Hviezdoslav , Martin Kukučín. Priniesli zmeny v ideovo-tematickom smerovaní lit., v literárnej estetike , v estetickej stránke (význame a tvare)literárneho diela.

V poézii realizmus presadil nový sylabotonický veršový systém a širšiu škálu veršových foriem i básnických výrazových prostriedkov. Poézia sa priblížila k „vysokému“ básnickému štýlu. Pestujú sa lyrické a lyrickoepické skladby, mnohotvárne formy lyrických básní i cyklov. Zmenil sa umelecký štýl prózy. Spôsob myslenia dedinského človeka sa premieta do umeleckého jazyka. Má charakter ľudového hovorového jazyka, poznačeného štylistickými osobitosťami toho-ktorého autora. Prozaická tvorba sa svojim rozsahom vyrovnáva poézii, dokonca ju predstihuje. Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar : kresba, črta, poviedka, objavujú sa novely a prvé rozsiahle románové skladby zo spoločenského života. Za vrchol tvorivého úsilia sa považuje román.

V 60. a 70. rokoch sa stáva kultúrnym centrom Martin. Vychádzali tu časopisy Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Priateľ ľudu, Černokňažník, vznikla kníhtlačiareň , neskôr Kníhkupecko-nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť.

Svetozár Hurban-Vajanský

Bol činný ako spisovateľ, redaktor(viedol Národné noviny a Slovenské pohľady), literárny historik a kritik, prekladateľ, novinár, ,ale aj politik. Priklonil sa k inteligencii.

Jeho prvá bas. zb. Tatry a more je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Má 7 častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes a Dozvuky. Naznačuje viaceré možnosti ďalšieho vývoja slov. poézie. V centre záujmu je vzťah jednotlivca a národa a úsilie o národnú sebazáchovu v alegorickej podobe v „snových a bájnych“ veršoch, v priamej vo veršovanej poviedke Herodes, básnik sleduje osud 2 násilne odvlečených sirôt na Dolianky, aby sa tam v službe cudzieho gazdu pomaďarčili .Obe deti hynú na úteku domov pod kolesami vlaku. Veršovaná poviedka bola protestom proti odnárodňovaniu slovenských detí. V poetických obrazoch zdôrazňuje predstavu oslobodenia a slobody v spojitosti s najsilnejším slovanským národom, ruským do popredia vysúva aj nevyhnutnosť vlastného prebudenia, aktivizácie národného života. Uplatnil sylabotonický verš.