Obraz človeka v literatúre od najstarších čias po súčasnosť

Antická literatúra - grécka, rímska
I. Staršia slovenská literatúra (r. 800 - 1780)
II. Novšia slovenská literatúra (r. 1780 - 1945)
III. Súčasná slovenská literatúra (od r. 1945)

Rozčlenenie na menšie etapy:
I. Staršia slov. literatúra (800-1780)
1. Stredoveká literatúra (800-1500)
2. Humanistická a renesančná literatúra (1500-1650)
3. Baroková literatúra (1650-1780)

II. Novšia slovenská literatúra (1780-1945)
1. Klasicizmus (1780-1830)
2. Preromantizmus a romantizmus (1830-1850)
3. Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850-1875)
4. Realizmus (1875-1905)
5. Slov. literárna moderna (1905-1918)
6. Medzivojnová literatúra (1918-1945)

III. Súčasná slov. literatúra

Človek žije v spoločnosti, medzi ľuďmi. Vyvíja sa nielen v súzvuku
s prírodnou, ale predovšetkým sociálnym prostredím. Sociálne prostredie
má rozhodujúci význam pre formovanie osobnosti, vplýva aj na ideály
človeka. Svoje ideály majú nielen jednotlivci, ale aj spoločenské
skupiny, triedy, národy. So zmenou spoločnosti sa menia aj ideály.

Stredovek
Začiatky slov. literatúry siahajú do stredoveku. Stredoveká
literatúra vyrastala na základe kresťanského náboženstva, vo feudálnom
spoločenskom poriadku. Opierala sa o duchovné náboženské hodnoty,
spočívala vo viere v nadprirodzený život človeka. Pozemský svet bol
akoby len odrazom a symbolom dokonalejšieho nadprirodzeného sveta.
Literatúru stredoveku delíme na: Náboženskú, svetskú a mestskú.
Najvýznamnejšie žánre - rytiersky epos, dvorná lyrika
(PieseĄ o Rolandovi, Slovo o pluku Igorovom, Tristan a Izolda).
Staroslovienska literatúra vzniká s príchodom slovenských
vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda na naše územie, ktorí
priniesli Slovanom kresťanské náboženstvo. Pochádzali z okolia Solúna,
poznali slovanské nárečie a Slovanom ohlasovali kresťanstvo v ich reči,
v staroslovienčine. Písmo, ktoré solúnski bratia vytvorili, nazývame
hlaholikou. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny Sv. Písmo. Príchod kresťanstva na naše územie bol požehnaním, z ktorého naše národy
čerpajú dodnes.
V stredoveku sa rozvíjalo kresťanstvo. Prínosom kresťanstva bolo
šírenie školstva a vzdelanosti do všetkých krajín, začala sa viac
rozvíjať filozofia a teológia, ale aj iné vedy, z ktorých vyrástla celá
súčasná kultúra. Na stredovekých univerzitách sa uplatnila a rozvíjala
tzv.