Osudy Svätopluka poskytujú básnikovi námety na
rozvinutie obrazu veĺkého boja za slobodu, národné túžby Slovákov
a samostatnosť ich kráľovstva. Hlavný konflikt eposu je v zrážke
slovenských a nemeckých vojsk. Okolo neho autor zosnoval rad ďalších
konfliktov medzi bohmi a ľudmi, načrtol obrazy zrady, nenávisti
a pomsty. Krutovláda feudálov, poddanstvo a bezprávie páchané na
bezbrannom ľude spôsobili, že Hollý charakterizoval slovanov v epose ako
štedrých, pracovitých, mierumilovných. Načrtol obraz demokratickosti
Slovákov, ktorí nepoznali otroctvo, všetci si boli rovní, neusilovali sa
podmaniť si iné národy a nevmešovali sa do vnútorných záležitostí
svojich susedov.
Napísal ešte eposy Cyrilo-Metodiáda a Sláv. Bezprostrednosť slovenského
ľudového života predstavil v Selankách. Ospieval v nich slovenskú
prírodu v najkrajších obdobiach roka (jar,leto) a dedinského človeka pri
jeho tvorivej práci. Niekedy stavia do protikladu život v dedine so
životom v meste. V dedine vidí život neporušený civilizáciou a preto
pokojnejší a šťastnejší. Národné obrodenie Slovanov zobrazil v óde Na
slovenský národ. Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus.