Osvietenstvo - Ján Kollár, Ján Hollý

Osvietenstvo:(protife. myslenie, odpor proti svetskej moci cirkvi,
absolutizmu)
V druhej polovici 18. storočia bolo už zrejmé, že feudalizmus zanikne aj
v hospodársky zaostalom Uhorsku. Osvietenstvo bolo priaznivo ovplivnené
zmenami v spoločnosti, opatreniami Márie Terézie a Jozefa II. Tolerančný
patent (1781) zrovnoprávnil cirkvi(prestalo prenasledovanie
nekatolíkov), odstránením nevoľníctva umožnil voľný pohyb obyvateľsva. Začalo sa formovať národné uvedomenie ktoré však bolo pre národy
Uhorska, ale najmä pre Slovákov veľmi zložité. Nebolo vlastných
kultúrnych zariadení, jazykovej tradície, ale ani jednoty v otázke
národného jazyka. Katolícka časť písala v bernolákovčine
(Hanuliak,Hollý) a evanjelická časť v biblickej češtine
(Kollár,Šafárik). Šľachta sa vzdala slovenského národa a zostala tu len
inteligencia vyšlá z ľudu. Slovenské národné hnutie malo preto hlboko
ľudový ráz. Šírením osvietenstva sa dostali do popredia otázky vzdelania
a kultúry ľudových vrstiev. Osvetová činnosť slovenských katolíckych
vzdelancov sa sústreďovala v Slovenskom učenom Tovarišstve v Trnave. Najväčšiu zásluhu na plodnej činnosti Tovarišstva má A. Bernolák
a neskôr J. Palkovič. Tovarišstvo zaniklo začiatkom 19. storočia. Splnilo však svoje poslanie v prebúdzaní národného povedomia. Niektorí
slovenskí vzdelanci pochopili, že český jazyk neumožňuje národu
zjednotiť sa. Prvý pokus o utvorenie spisovného jazyka mal J. I. Bajza,
ale neuspel. Úspešnejší bol A. Bernolák. Za základ spisovnej slovenčiny
si vybral západoslovenčinu. Rozhodnutie súviselo s politickým, kultúrnym
a hospodárskym postavením západného Slovenska. Svoj návrh oddôvodnil
v prácach: Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách,
Slovenská gramatika. Zaviedol fonetický pravopis ako protiklad
etymologického (každá hláska má svoj znak, písanie dĺžňov, mäkčeňov). Svoju tvorbu zavŕšil šesťzväzkovým prekladovým slovníkom Slovár
slovenský česko-latinsko-nemecko-uherský. Bernolák významne prispel
k formovaniu slovenského národného povedomia.
Literatúra v období osvíetenstva mala prevažne ľudovýchovný a zábavný
charakter. Nastal vzostup svetskej literatúry. Predstaviteľmi prózy boly
Jozef I. Bajza a Juraj Fádly. Bajza - prívrženec reforiem Jozefa II. Zanietenosť za osvietenské ideály rozvinul v románe René mládenca
príhody a skúsenosti. Dobrodružný príbeh, ktorý v závere poukazuje na
nedostatky a potreby slovenského života.

V diele Slovenské dvojnásobné
epigrammata zosmiešňuje ľudské slabosti a chyby. Bajza uviedol do
slovenskej literatúry nový útvar - román. Fádnly - tiež propagátor
osvietenských ideí. V spise Dúverná zmluva medzi mníchom a ďáblom
zábavným spôsobom vysvetľuje príčiny zrušenia kláštorov.
Ján Kolár: je predstaviteľom klasicizmu. Narodil sa v Mošovciach. Bol
veľkým básnikom slovenského národného obrodenia. V jeho dielach
vyvrcholila myšlienka slovanskej vzájomnosti. Literárnu tvorbu začal
zbierkou Básne. Do zbierky prenikol ľúbostný cit, menej vlastenecký. Pokračovaním motívov ľúbostného a vlasteneckého citu je básnická skladba
Slávy dcéra. Je venovaná miestam pobytu a cestovania básnika. Základné
tri spevy viackrát doplnil až na konečných päť spevov a Pedspev: 1. Zála, 2.Labe, Rén, Vltava, 3. Dunaj, 4. Lethe, 5.Acheron.

V tejto skladbe sú vyložené základné motívy: slovanské utrpenie
v minulosti (ponemčenie), obraz odvekého nepriateľa Slovanov
(odrodilstvo), obraz lepšej budúcnosti Slovanov (viera v lepší vývin
ľudstva), vo víťazstvo pravdy. Predspev obsahuje žialy nad ponemčeními
slovanskými krajinami. Autor si v deji vytvoril priestor na vyspievanie
sovjich náhľadov na minulosť, prítomnosť a budúcnosť slovanských národov
ktoré navštívil. Skladá sa z dvoch základných zložiek - láska k milej
a idea vlastenectva. Hovorí v nej o láske k žene Míne, ktorú spája
s láskou k národu, ktorá sa mení v nadprirodzenú bytosť slovanského
pôvodu so všetkými vlastnosťami charakteristické pre dievčatá
jednotlivých slovanských národov.Svoje presvedčenie a praktické
uskutočnenie slovanskej vzájomnosti vyložil v rozprave O literární
vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slovanskými. Usiloval sa o vytvorenie
užších kultúrnych vzťahov medzi slovanmi (výmenami kníh, zakladaním
katedier slovanských jazykov a ich vzájomnou znalosťou). Záslužným činom
bolo zozbieranie ľudových piesní pod názvom Národnie spievanky.
Ján Hollý:(predstaviteľ klasicizmu)
Pochádzal z roľníckej rodiny. Pôsobil ako farár. Rozvíjal sa na
prekladoch z antickej literatúry, ale aj štúdiom národných dejín. Tieto
preklady z antiky vydal pod názvom Rozličné básne. Bol najväčším
propagátorom bernolákovčiny. Vytvoril národný epos Svätopluk v ktorom
prvý krát zaznievajú slovenské dejiny. Základ eposu tvorý skutočná
udalosť. V 12 spevoch eposu vykresľuje postupnú Svätoplukovu cestu
k víťazstvu nad Nemcami.

Osudy Svätopluka poskytujú básnikovi námety na
rozvinutie obrazu veĺkého boja za slobodu, národné túžby Slovákov
a samostatnosť ich kráľovstva. Hlavný konflikt eposu je v zrážke
slovenských a nemeckých vojsk. Okolo neho autor zosnoval rad ďalších
konfliktov medzi bohmi a ľudmi, načrtol obrazy zrady, nenávisti
a pomsty. Krutovláda feudálov, poddanstvo a bezprávie páchané na
bezbrannom ľude spôsobili, že Hollý charakterizoval slovanov v epose ako
štedrých, pracovitých, mierumilovných. Načrtol obraz demokratickosti
Slovákov, ktorí nepoznali otroctvo, všetci si boli rovní, neusilovali sa
podmaniť si iné národy a nevmešovali sa do vnútorných záležitostí
svojich susedov.
Napísal ešte eposy Cyrilo-Metodiáda a Sláv. Bezprostrednosť slovenského
ľudového života predstavil v Selankách. Ospieval v nich slovenskú
prírodu v najkrajších obdobiach roka (jar,leto) a dedinského človeka pri
jeho tvorivej práci. Niekedy stavia do protikladu život v dedine so
životom v meste. V dedine vidí život neporušený civilizáciou a preto
pokojnejší a šťastnejší. Národné obrodenie Slovanov zobrazil v óde Na
slovenský národ. Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus.