Do horárne sa opäť
vrátil pokoj a šťastie.

Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy:
(Detvan) "Stojí vysoká divá Poľana
mať stará ohromných stínov..."
(Hájnikova žena) "Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás..."

Týmito slovami sa začínajú diela Detvan a Hájnikova žena. Obaja
spisovatelia, Sládkovič i Hviezdoslav si za úvod svojich diel zvolili
opis malebnej slovenskej prírody, v ktorej žili hlavní hrdinovia
Martin Hudcovie a Michal Čajka. Martin a Michal sú mladí slovenskí
junáci, predstavujúci slovenský národ, ktorý bojuje za slobodu
a spravodlivosť.
Martin sa narodil v dedine Detva, obklopenej vysokou Poľanou. Už od
malička bol zžitý s prírodou, čo autor vyjadril slovami "...po prvý
raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí ? Výsosť Poľany hory..." Michal
pochádza z malej horárne, učupenej v oravských lesoch - pod Babou
horou. Obaja junáci by si nevedeli predstaviť život bez radosti
z krásnej prírody.
Michal sa po smrti otca stane hájnikom. Ožení sa so svojou milou
Hankou, ktorá mu je vernou, milujúcou manželkou. Sládkovič predstavuje
svojho Martina ako smelého mládenca, za ktorým sa "driečne Detvy
dievčiny..." len tak obzerajú. Jemu najviac učarila Elena, ktorá mu
bola vernou a oddanou družkou. Aj kvôli Hanke a Elena sa Martin
a Michal dostanú do rozporu so svojimi pánmi.
Martin sa vyberie na starú Poľanu, kde pozoruje život okolo. Vidí, ako
"...nad horou letí sokol jarabý, na vysoký on hrá sa let, mladúšik
zajac hore pozerá, pozerá zas dol,..." zrazu sa Martin strhne a zabije
valaškou loveckého sokola, ktorý patrí kráľovi Matiášovi. Usmrtí aj
zbojníka, postrach kraja, ktorý uchvátil Elenu. Na jarmoku sa Martin
kráľovi smelo ospravedlní, kráľ mu odpustí a daruje mu koňa - vraníka. Práve v tomto Martinovom čine sa odzrkadlila jeho rozhodnosť
a nebojácnosť postaviť sa pred samotného kráľa. Kráľ chce spoznať
Martinovu Elenu, príde večer na vohľady, ale Elena si bráni svoju
lásku k Martinovi a odolá kráľovým zvodom. Kráľ neskôr pozve Martina
do povestného čierneho pluku. Martin najprv nechce prijať túto ponuku,
lebo "...Pod Poľanou mi prvý svet svitol, aj s ňou som rástol a s ňou
som kvitol, ona je kus mojej duše...", ale keď mu kráľ dovolí ponechať
si svoje vrkoče, fujaru, valašku, symbol slovenského národa a milú
Elenu - súhlasí.
Sládkovič vykreslil v Martinovi človeka, ktorému sú bližšie skaly,
hory, Poľana, teda príroda - než spoločnosť a jej potreby a autor
cíti, že v tomto ľude je zárodok mocného budúceho života národa. Do
postavy Eleny a Martina autor prevtelil kus seba a svojej milej, čo
však vôbec nie je cítiť.
Hviezdoslav sa viac zameral vo svojom diele na konflikt medzi
Michalovou ženou Hankou a pánom Artušom Villánim.