Sládkovič a Hviezdoslav - porovnanie romantizmu a realizmu

SLÁDKOVIČ A HVIEZDOSLAV POROVNANIE ROMANTIZMU A REALIZMU

Andrej SLÁDKOVIČ
Básnická skladba "Detvan" - pozostáva z 5 spevov. Hlavnými postavami
sú Martin Hudcov a Elena, jeho milá. Martin sa dostáva ustavične do
nového prostredia, do styku s novými postavami, do rôznych situácií,
v ktorých sa vyhraňuje jeho charakter. Sládkovič je predstaviteľom
slov. romantizmu, r. 1840-1850. Detvan je pokračovaním Maríny, svoju
ľúbosť k Maríne autor prenáša na slovenský kraj. Autor opisuje krásu
kraja, hory, Poľanu, lúky, dedinu, odev dievčat, Martinov odev, jeho
postavu, hru na fujare, Martinov boj so zbojníkmi.. Sládkovič po prvý
raz predstavil slovenský život. Zobrazil dedinský typ mládenca
s úprimnými citmi, bojovného a milujúceho, dôverčívého a smelého. Dej
nemá v sebe nič nápadne hrdinské, ale ani prehnane vykrášlené.
Rozbor Detvana:
I. spev "Martin"
Autor predstavuje Martina, syna nespútanej prírody a oslavuje krásnu
podpoliansku prírodu, ľud a jeho kultúru.
II. spev "Družina"
Autor opisuje kolektív, v ktorom sa Martin pohybuje. Vyzdvihuje kladné
vlastnosti Martina, cit pre spravodlivosť a nebojácnosť. Martin
zachráni zajaca pred kráľovským sokolom, ktorý ho chce chytiť,
vyslobodí Elenu od zbojníkov.
III. spev "Slatinský jarmok"
Martin sa stretáva s kráľom Matiášom. Prizná sa kráľovi, prečo
zastrelil jeho sokola.
IV. spev ""Vohľady"
Autor opisuje úprimnú lásku Eleny k Martinovi. Kráľ Matiáš prichádza
do Detvy a stretáva sa s Elenou, tá sa mu zapáči, kráľ jej ponúka
prsteň, ale Elena ho odmieta.
V. spev "Lapačka"
Kráľ posiela Martina na vojnu. Martin vstupuje do kráľovského čierneho
pluku ako uvedomelý vlastenec.

Pavol Országh HVIEZDOSLAV - realizmus - r. 1845 - 1905
"Hájnikova žena" - stavbu skladby tvorí 8-slabičný a 9-slabičný
jambový verš s rôznymi variáciami. Báseň začína pozdravom, v ktorom
básnik ospevuje krajinu a okolie. Hovorí o srdečnosti, pohostinnosti
ľudí, ktorí tu žijú spokojne a šťastne. Autor vsunul príbeh lásky
hájnika Miša Čajku a jeho ženy Hanky do prekrásnej prírody, opisuje
tragiku spôsobenú šľachticom Artušom Villánim. Osudy ľudí sú zobrazené
v spojitosti s prírodou. Vidno rozpor medzi upadajúcim zemianstvom
a ľudom. Autor nezamlčuje ani nedostatky ľudu. Využíva kontrast, ktorý
má sociálny základ.
Skladbu tvorí 15 spevov - rozbor:
I. spev - Na začiatku je opisovaná horáreň. Autor ju porovnáva
s hniezdom a kaštieľom.

Používa drsné výrazy, keď hovorí o lenivých
ľuďoch, ktorí si nevážia ľudskú prácu - myslí tým na Artuša Villániho. Po smrti starého horára dal nový hájnik chalupu do poriadku. Autor
vyjadruje zdrobnelinami šťastný a pokojný život v horárni.
II. spev - Na Jána zomrel záhadnou smrťou starý Čajka. Valasi ho
našli, keď zaháňali ovce na pašu. Michal Čajka sa stal sirotou. Na
žiadosť ho dal pán na horársku službu.
III. spev - Michal mal rád prírodu, bol spokojný so svojím miestom. Myšlienkami bol stále u dievčiny, s ktorou sa spoznal u polesného. Po
návrate z vojny sa s ňou oženil.
IV. spev - Mladí Čajkovci si žijú šťastne a spokojne, aj keď
neoplývajú bohatstvom.
V. spev - Hanke sa prisnilo, že sa stane niečo zlé. No Michal ju
cestou do kostola obveselil. Sadla si do prednej lavice, pomodlila sa,
vytušila však, že ju niekto pozoruje.
VI. spev - Pocit šťastia a spokojnosti mladých Čajkovcov.
VII. spev - Michal sa vybral na obchôdzku. Hanka ostala sama a išla
prať k potoku. Na poludnie sa objavili dvaja jazdni - Artuš Villáni so
sluhom. Hanka mala strach, preto chcela, aby odišli.
VIII. spev - Janko a Ondrej pri oberaní malín prišli až k horárni. Keď
ich Hanka vyprevádzala, uvidela Artuša, rýchlo sa vrátila do horárne
a zamkla sa. Artuš to zbadal, nazlostený nasadol na koňa a odišiel.
IX. spev - Artuš pripravil plán poľovačky. Poslal Michala, aby
sledoval jeleňa. Artuš šiel zatiaľ do horárne za Hankou. Začal sa na
ňu usmievať, chcel ju objať, ale Hanka ho v sebaobrane bodla nožom. Začala kričač o pomoc. Prišiel Michal a keď uvidel, čo sa stalo,
prikázal Hanke, aby prisahala, že o tom, čo sa stalo, nikomu nepovie. Michal hneď ráno sa šiel sám priznať k činu.
X. spev - Hanka sa presťahovala k rodičom. Otec jej veľmi nadával,
najmä kvôli Michalovi. Matka chorľavela, Hanka sa veľmi trápila, až
stratila rozum.
XI. spev - Michal mal súd. Do súdnej siene pribehla žena - Hanka. Spievala a behala po sieni a ku všetkému sa priznala. Keď sa sudcovia
spamätali, prepustili Michala aj Hanku domov.
XII. spev - Hanka máva nepokojný spánok, v noci sa budí, hovorí zo
sna, zdá sa jej, že už je ráno.
XIII. spev - Hanka beháva v noci po hore, spieva, veľmi trpí.
XIV. spev - Sedem hviezd spieva o tom, že vyženú nešťastie z domu.
XV. spev - Čajkovcom sa narodilo dieťa - synček.

Do horárne sa opäť
vrátil pokoj a šťastie.

Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy:
(Detvan) "Stojí vysoká divá Poľana
mať stará ohromných stínov..."
(Hájnikova žena) "Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás..."

Týmito slovami sa začínajú diela Detvan a Hájnikova žena. Obaja
spisovatelia, Sládkovič i Hviezdoslav si za úvod svojich diel zvolili
opis malebnej slovenskej prírody, v ktorej žili hlavní hrdinovia
Martin Hudcovie a Michal Čajka. Martin a Michal sú mladí slovenskí
junáci, predstavujúci slovenský národ, ktorý bojuje za slobodu
a spravodlivosť.
Martin sa narodil v dedine Detva, obklopenej vysokou Poľanou. Už od
malička bol zžitý s prírodou, čo autor vyjadril slovami "...po prvý
raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí ? Výsosť Poľany hory..." Michal
pochádza z malej horárne, učupenej v oravských lesoch - pod Babou
horou. Obaja junáci by si nevedeli predstaviť život bez radosti
z krásnej prírody.
Michal sa po smrti otca stane hájnikom. Ožení sa so svojou milou
Hankou, ktorá mu je vernou, milujúcou manželkou. Sládkovič predstavuje
svojho Martina ako smelého mládenca, za ktorým sa "driečne Detvy
dievčiny..." len tak obzerajú. Jemu najviac učarila Elena, ktorá mu
bola vernou a oddanou družkou. Aj kvôli Hanke a Elena sa Martin
a Michal dostanú do rozporu so svojimi pánmi.
Martin sa vyberie na starú Poľanu, kde pozoruje život okolo. Vidí, ako
"...nad horou letí sokol jarabý, na vysoký on hrá sa let, mladúšik
zajac hore pozerá, pozerá zas dol,..." zrazu sa Martin strhne a zabije
valaškou loveckého sokola, ktorý patrí kráľovi Matiášovi. Usmrtí aj
zbojníka, postrach kraja, ktorý uchvátil Elenu. Na jarmoku sa Martin
kráľovi smelo ospravedlní, kráľ mu odpustí a daruje mu koňa - vraníka. Práve v tomto Martinovom čine sa odzrkadlila jeho rozhodnosť
a nebojácnosť postaviť sa pred samotného kráľa. Kráľ chce spoznať
Martinovu Elenu, príde večer na vohľady, ale Elena si bráni svoju
lásku k Martinovi a odolá kráľovým zvodom. Kráľ neskôr pozve Martina
do povestného čierneho pluku. Martin najprv nechce prijať túto ponuku,
lebo "...Pod Poľanou mi prvý svet svitol, aj s ňou som rástol a s ňou
som kvitol, ona je kus mojej duše...", ale keď mu kráľ dovolí ponechať
si svoje vrkoče, fujaru, valašku, symbol slovenského národa a milú
Elenu - súhlasí.
Sládkovič vykreslil v Martinovi človeka, ktorému sú bližšie skaly,
hory, Poľana, teda príroda - než spoločnosť a jej potreby a autor
cíti, že v tomto ľude je zárodok mocného budúceho života národa. Do
postavy Eleny a Martina autor prevtelil kus seba a svojej milej, čo
však vôbec nie je cítiť.
Hviezdoslav sa viac zameral vo svojom diele na konflikt medzi
Michalovou ženou Hankou a pánom Artušom Villánim.

Ich konflikt vyústi
do tragického záveru, kde Hanka zabije Villániho, ktorý sa pokúša
opätovne pripraviť Hanku o česť. Tu sa Michal prejavil ako nežný, ale
aj vznetlivý človek vo vzťahu k Hanke, čestný a neznášajúci ponížené
plazenie sa pred pánskou vrchnosťou a vzdorujúci pánskej spupnosti. Autor zobrazil v Michalovi sebavedomého a čestného človeka, ktorý
svojimi vlastnosťami predstavuje protipól nemorálnosti a povahovej
pokrivenosti Villániho.
Sládkovičov Detvan je prvý základ realistického vývinu, v ktorom
neskôr pokračoval Hviezdoslav. Sládkovičovo dielo sa končíospievaním
slobody, Hviezdoslav sa v závere lúži s lesmi - prírodou, v ktorej
žil.